eCultureBase logo
menu
HRÁME KOMORNE II.

09.

decembra

18:00

HRÁME KOMORNE II.

Termíny

Začiatok: 09. decembra 2025 18:00
Miesto: FOYER Domu umenia
Pridať do kalendára:

 

Janka JÁMBOROVÁ, flauta
Miroslav GREMAN, marimba
Máté SOÓS, husle
Peter ZWIEBEL, viola
Ivana BOGGEROVÁ, harfa

 

Program:

Patrick Vu: Pigeon Pair, duet pre flautu a marimbu (6’)
Michael Lorio: Isle of Skye, duet pre flautu a marimbu (17’)
Max Reger: Serenáda pre flautu, husle a violu G dur, op. 141a (15’)
Claude Debussy: Sonáta pre flautu, violu a harfu, L. 137 (15’)

 


Vstupné 15
Zľavy 30% (senior 60+, žiak/študent-ISIC, učiteľ-ITIC, ŤZP/ŤZP-S, sprievod ZŤP-S)

Mladý americký skladateľ Patrick Vu o svojom diele Pigeon Pair povedal: „Túto skladbu si objednali moji priatelia, Mikayla a Austin Probstovci. Sú súrodenci a tvoria ‚holubí pár‘ (pigeon pair). Je to termín používaný na označenie rodiny, ktorá má dve deti: buď chlapca a dievča samostatne, alebo dvojičky, ktoré sú chlapec a dievča. Pojem pochádza zo starej ľudovej povery, že keď holuby sedia na dvoch vajciach naraz, vyliahnu sa ako mláďatá samec a samica.“

Škótsky ostrov Skye je známy svojou úchvatnou krajinou a starovekou mytológiou. Päťčasťová suita Isle of Skye amerického skladateľ Michaela Ioria hudobne zobrazuje charakteristické črty a legendy ostrova. Spracúva tradičnú hudbu lokalít Neist Point, Choral Beach a Quiraing a prináša úchvatnú romantiku rozprávkových jazier a lesov, obrov a vodných víl.

Už od prvých tónov sa Serenáda Maxa Regera ponára do sveta radostného muzicírovania evokujúceho dobovú hudbu. Harmonické modulácie do rôznych tónin v druhej časti hudbu prenášajú do sveta neskorého romantizmu a Reger sa v ňom pohybuje s veľkým šarmom a obrovskou erudíciou. Táto serenáda síce pôsobí ľahko, hravo a iskrivo, ale zároveň kladie na interpretov veľké nároky.

Z Debussyho troch neskorých sonát vyniká najmä prvá z nich, Sonáta pre pre flautu, violu a harfu. Jej formová a harmonická nejednoznačnosť, fragmentárne, útržkovité frázy a takmer pointilistické použitie farieb sa nápadne podobajú na jeho skoršie orchestrálne diela. Úvodné harfové arpeggio je doplnené flautovou bravúrou, viola znie v súzvuku s flautou a predstavuje zasnenú tému. Druhá časť je svižnejšia, naplnená bodkovanými rytmami a tremolom, kým Interlúdium pôsobí pastorálne a bezstarostne. Finále dodáva predošlým témam energiu, tempo sa zrýchľuje a textúra sa zhusťuje. V spojení s pentatonikou pripomína táto časť vplyv  harmónií ďalekého Východu, ktoré tak ovplyvnili Debussyho skoršiu tvorbu.