eCultureBase logo
menu
VIANOCE SÚ RYBOVKA

21.

decembra

18:00

VIANOCE SÚ RYBOVKA

Termíny

Začiatok: 21. decembra 2025 18:00
Miesto: Dom umenia
Pridať do kalendára:
Začiatok: 20. decembra 2025 18:00
Miesto: Dom umenia
Pridať do kalendára:

 

Štátna filharmónia Košice
Martin LEGINUS, dirigent
Košický spevácky zbor učiteľov
Maroš POTOKÁR, zbormajster
Collegium Technicum
Tatiana KANIŠÁKOVÁ, zbormajsterka
Michaela KUŠTEKOVÁ, soprán
Markéta CUKROVÁ, mezzosoprán
Peter RAČKO, tenor
Michal ONUFER, bas
František BEER, organ
Andrea BUKA-CSÉCSI, hoboj (členka orchestra ŠFK)
Martin MOSORJAK, klarinet (člen orchestra ŠFK)
Danylo HONCHAROV, fagot (člen orchestra ŠFK)
Dávid László BAGOLY, lesný roh (člen orchestra ŠFK)

 

Program:

Wolfgang Amadeus Mozart: Kráľ pastier („Il Re Pastore“), predohra (4‘)
Wolfgang Amadeus Mozart: Sinfonia concertante pre štyri dychové nástroje Es dur, KV 297b (32‘)

=prestávka=

Jan Jakub Ryba: Česká mše vánoční (45‘)

 


Vstupné 25/21/19 – lóža 29
Zľavy 30% (senior 60+, žiak/študent-ISIC, učiteľ-ITIC, ŤZP/ŤZP-S, sprievod ZŤP-S)

Predohra k Mozartovej opere Kráľ pastier (Il Re Pastore) prináša na zhustenej ploche vzrušenú a veselú náladu, typickú pre Mozartove rané opery. Operu napísal ako devätnásťročný a jej predohra je skvelým uvedením do atmosféry pôsobivej dvojaktovej pastorálnej opernej drámy.

Jedným z najcennejších Mozartových diel z parížskeho obdobia je Koncertantná symfónia (Sinfonia concertante) Es dur pre štyri dychové nástroje. Toto pozoruhodné dielo napísal v roku 1778 pre slávny mannheimský orchester a jeho sólistov, vystupujúcich v Paríži v rámci koncertných cyklov nazývaných Concert spirituel. Dielo býva nazývané aj koncertantné kvarteto. Má tri časti, v ktorých možno nájsť nielen všetok pôvab Mozartovej melodiky, ale aj dôkazy zrelého majstrovstva v budovaní formy a skvelú znalosť zvukových a technických možností jednotlivých nástrojov.

Meno najvýznamnejšieho predstaviteľa českej duchovnej hudby prelomu 18. a 19. storočia, skladateľa a spisovateľa Jakuba Jana Rybu býva spájané predovšetkým s jeho Českou mší vánoční  z roku 1796. Rybov hudobný odkaz je skutočne pozoruhodný. Osobitou a dodnes úplne neprebádanou oblasťou Rybovej duchovnej tvorby sú skladby s českým textom. Predstavujú vzácny dôkaz Rybovej snahy o uplatnenie českého jazyka v duchovných skladbách. Táto jediná rýdzo česká omša zaistila svojmu tvorcovi slávu nielen po celej Európe, ale prenikla aj do zámoria a v našich končinách sa stala symbolom vianočnej pohody. Zachováva pôdorys latinskej hudobnej omše, ale má charakter českej ľudovej pastierskej hry popisujúcej narodenie Ježiška, príchod pastierov k jasličkám a Ježiškovo obdarovanie prostými ľuďmi. Česká mše vánoční m á rýdzo pastorálny ráz, je zasadená do českého prostredia a pre svoju radostnú a sviežu atmosféru je stále zrozumiteľná a prístupná širokému obecenstvu.