Po uvedení na prestížnom filmovom festivale v Benátkach sa snímka Otec režisérky Terezy Nvotovej stala otváracím filmom piešťanského festivalu Cinematik, kde bolo oznámené aj rozhodnutie SFTA o tom, že film bude reprezentovať Slovensko na 98. ročníku cien Oscar v kategórii Najlepší medzinárodný film. Ovácie po premiére v Piešťanoch naznačujú, že Tereze Nvotovej sa podarilo nakrútiť naozaj unikátne dielo. Začiatok slávnostného večera v Dome umenia v Piešťanoch však sprevádzal zmätok.

Film Otec spôsobuje prudké napätie

Tému filmu sa tvorcovia ani nesnažili držať v tajnosti. Kto si o Otcovi niečo vopred prečítal, vie, k akým fatálnym udalostiam v ňom dôjde. Akiste tušíte aj to, že film nie je iba o tragédii, ale hlavne o tom, čo príde po nej. 

Informácie, ktoré tvorcovia pred premiérou vypúšťali do éteru totiž prispievajú k samotnému zážitku z filmu. Aj keď sa dívame na hrdinovu dennú rutinu, vieme čo sa deje v pozadí mimo kamery, mimo nášho dohľadu. Blížiaci sa moment precitnutia, chvíle, keď si aj hrdina uvedomí prebiehajúcu tragédiu, ktorú spôsobil, drása srdcia divákov, uvádza ich do neznesiteľného napätia a bráni im voľne dýchať. Nespomínam si na žiadny slovenský film doteraz, ktorý by mnou otriasol tak ako Otec. Koniec-koncov, stačí si pozrieť trailer a budete mať dobrú predstavu. 

Hlavnou postavou je Michal (Milan Ondrík), ktorý cestou do práce, kde ho čaká dôležité stretnutie s novým manažérom, v zhone vysadí svoju dcéru v škôlke. Potom sa venuje svojim firemným povinnostiam, rieši malé aj veľké problémy cez telefón so súčasnou aj bývalou manželkou, vybavuje pracovné maily. Jeho myseľ funguje vo zvyčajnom nasadení pripravená vyriešiť každý biznis problém či záležitosti po telefóne. Čo do týchto oblastí nezapadá, ľahko vypúšťa z pamäte, dokonca aj vlastné dieťa. Čo ak ju v škôlke predsa len zabudol vysadiť?

Náročná réžia

Aby sme sa do situácie hrdinu čo najviac vžili, zvolili tvorcovia mimoriadne náročný režijný prístup, kedy akcia bez prestrihov trvá aj celé minúty, kamera sa presúva z interiéru do exteriéru a naopak, herci musia vo svojich úlohách ostať podstatne dlhší čas, než je pri nakrúcaní filmu bežné a koordinácia štábu musí byť dokonalá. Výsledkom je dej zachytávajúci v reálnom čase aj tie najbolestivejšie momenty. Takmer úplnou absenciou strihu, alebo skrytými prechodmi, tvorcovia zvyšujú prežívanie u publika, ktoré zrazu nemôže očakávať, že to najťažšie sa v stratí v prestrihoch a zostane to len na divákovej predstavivosti. Nie, musíme si spolu s Michalom prežiť najťažšiu chvíľu v jeho živote a nikoho neprekvapí, že je to pre publikum v kine veľmi zraňujúci zážitok.

No Tereza Nvotová robí spoločnosti veľkú službu, keď pripomína, že v podobnej situácii by sa mohli ocitnúť mnohí z nás. Prinútila nás prežiť smrť dieťaťa cez skutočný príbeh muža, milujúceho otca. Jej film môže reálne pomôcť zabrániť ďalším podobným tragédiám, čo z neho robí mimoriadne dôležitý príspevok do slovenskej kinematografie. 

K autentickému zážitku prispievajú aj drobné detaily v obraze či dialógoch, ktoré nás akoby sprítomňovali v priestore okolo hrdinov. Neustále zdôrazňované horúce počasie či hektická nálada dňa nás dostane do rovnakého fyzického aj duševného stavu, v akom sa nachádza hlavný hrdina. Keď potom dôjde na tragické precitnutie, tvorcovia nás majú už dávno spracovaných a vedia, ako a kam nás zasiahli. 

Unikátne herectvo Milana Ondríka a Dominiky Morávkovej

Dobrý a úderný scenár by však sám o sebe nestačil. Čo ma dostalo najviac, bol herecký výkon Milana Ondríka, ktorý sa po niekoľkých “chlapských” rolách v poslednom období vrátil k citlivému a civilnému herectvu. Ani som netušil, ako mi to v jeho prípade chýbalo. Milan Ondrík sa ako Michal musel vcítiť do situácií, aké by nechcel prežiť nikto. Jeho stvárnenie muža na pokraji nervového zrútenia sa sleduje veľmi ťažko, čo značí, že herec prežil a so skvelým umeleckým nasadením ustál svoju azda najťažšiu filmovú úlohu. Ak v rozhovoroch Odrík tvrdí, že by túto ponuku už znova neprijal, po zhliadnutí filmu Otec budete vedieť prečo. 

Podobne náročnú rolu mala aj Dominika Morávková ako matka dievčatka, ktoré tragicky zomrelo. Herecké prežívanie Morávkovej vás zasiahne rovnako, ako herectvo jej kolegu. 

Spolu si dvojica hercov dokázala vytvoriť veľmi osobný a od pohľadu uveriteľný vzťah s detskou predstaviteľkou Dominiky, dievčatka, ktoré si divákov od prvej minúty bezpochyby získa. O to ťažšie bude aj pre vás prijať jej osud. 

Prvá a najtragickejšia časť filmu je mimoriadne pôsobivá, ale ešte dôležitejšie je to, čo nasleduje po nej. Tereza Nvotová prostredníctvom filmu vysvetľuje, že aj tak ohromný ľudský omyl má svoje vysvetlenie a príčiny a okrem toho, že každého diváka osobne varuje pred podobnou chybou, sa snaží spoločnosť priviesť k pochopeniu pozostalých. Premiéra filmu Otec na festivale Cinematik odštartovala jeho púť slovenskými kinami a už teraz možno predpovedať veľký celospoločenský vplyv filmu. Mnohých prinúti prestať veriť vo vlastnú neomylnosť a vďaka tomu možno zachráni aj niekoľko ľudských životov. 

Veľký záujem o predpremiéru

Projekcia filmu Otec v Dome umenia v úvode 20. ročníka Cinematiku bola silným zážitkom, no nie každý, kto mal o ňu skutočný záujem, sa jej mohol zúčastniť. Vstup do kinosály sprevádzala aj vplyvom zlého počasia a organizačného zmätku, značná nespokojnosť najmä zo strany tých, ktorí sa do sály bez pozvánky nemohli dostať, no napriek tomu pre nedostatok informácií od organizátorov na mieste stáli v rade a čakali na film. Tím organizátorov odhadol veľký záujem o film a pre divákov pripravil ďalšiu projekciu filmu Otec v kinosále Elektrárňa. Chaosu v Dome umenia tým však nezabránili. Zostáva veriť, že si po náročnom štarte Cinematik návštevníkov opäť získa programom nasledujúcich dní. 

Matúš Trišč

Zdroj foto: DANEA Production