Herec a režisér Philippe Lacheau sa vracia aj so svojou partiou komikov a komičiek, aby z originálneho nápadu vo filme Alibi na mieru (2017) vyťažili úplné maximum v novej časti. Alibi na mieru 2 začína presne tam, kde končí jednotka. Aké udalosti, zvraty a prekvapenia so sebou pokračovanie prináša, by však nevedeli odhadnúť ani tí, ktorí dobre poznajú tvorbu tohto komediálneho zoskupenia.

Aby si Greg udržal vzťah s milovanou Flo, musel ukončiť svoje podnikanie s poskytovaním alibi na mieru každému, kto sa potrebuje nejak vykrútiť zo svojej životnej situácie. Akonáhle sa začne schyľovať k svadbe, Flo trvá na tom, aby boli pozvaní aj Gregovi rodičia. Hlavnému hrdinovi to však nie je po vôli, a tak sa rozhodne svoje profesionálne vycibrené lživé praktiky ešte naposledy využiť.

Dômyselný scenár týchto tvorcov je ako vždy popretkávaný narážkami na aktuálne spoločenské trendy, diela populárnej kultúry či politické témy. Vo filme možno takmer nepretržite hľadať ľahko prehliadnuteľné malé vyústenia starostlivo pripravených vtipov. Lacheau je ako autor vzácny tým, že na svoje vydarené žartíky nikdy nenasmeruje všetky reflektory. Aktívna divácka pozornosť a schopnosť vnímať načasovanie preto významne prispievajú k účinnosti humoru. Vtipy majú dlho dopredu vybudované základy, čo dodáva na prvý pohľad situačnej komike punc kvalitného naplánovania. Každému motívu či obrazu je venovaná patričná autorská starostlivosť. Hoci v niektorých momentoch došlo aj na núdzny tichý nádych, kedy postavy doslova urobili čo museli a následne len ticho odišli mimo obraz, pretože gag skončil a treba sa nachystať na ďalší.

Väčšina vtipov trefne vyplýva zo situácií, no nájdu sa aj také, ktorým sa situácia musela prispôsobiť a ohnúť sa do neprirodzeného tvaru, čo zapríčinilo trochu nepochopiteľné dianie na plátne a zvýraznilo samoúčelnosť niektorých fórov. Ako to už v bláznivých komédiách býva, konštanta nastaveného tempa sa nedá udržiavať po celý čas. To nie je chyba autorov, iba nevýhoda, s ktorou sa musia naučiť žiť. Zdá sa, že je nevyhnutné, aby sa každá komédia raz dostala do bodu, kedy sa pretlak jednoduchších nápadov, využitých za účelom gradovania príbehu, preklopí do chaosu vo fáze vyvrcholenia deja. Spravidla sa jedná o najslabšiu časť filmu a nie je tomu inak ani v prípade Alibi na mieru 2. Treba však dodať, že scenár, to nie sú len gagy. Aj bez nich by film Alibi fungoval viac než dobre. Podľa slov samotného režiséra sa pri tvorbe príbehu dbá na to, aby bol funkčný aj v prípade vážnejšieho žánrového ladenia. Humor vo filme vystupuje ako samostatná veličina, ktorá len vrhne na udalosti nové svetlo.

Pre koho je tento humor vlastne vhodný? Sám celkom presne neviem. Zo skúsenosti môžem povedať, že si pri filmoch Philippa Lacheaua prechádzam všetkými možnými rozpoloženiami a reakciami. Od chladného požmurkávania až po nekontrolovateľný smiech. Tak, ako moje reakcie, aj humor vo filme je jednou veľkou zmesou neškodných a zároveň nemiestnych narážok. Český dabing trochu klamlivo naznačuje rodinnú povahu komédie, no je to skutočne iba zdanie. Philippe Lacheau aj ako Francúz neváha vo svojich filmoch pustiť ohňostroj na strechu zrekonštruovanej katedrály Notre Dame a pousmiať sa tak nad zničením parížskeho symbolu. Nevadia mu ani trpiace zvieratá či bizarné erotické poznámky. Možno sa sami pristihnete pri tom, ako vám situácie trhnú kútikmi a uštípnú svedomie. No netaktná zábava spravidla prináša vlnu odporu. V novom filme si už tvorcovia s dávkou neskrývanej irónie osvojujú ideály modernej spoločnosti. Cez svoje postavy diktujú obohrané ochranárske či jazykovo korektné frázy, aby utíšili neprajníkov a v zapätí znova nechajú vzduchom letieť ďalšie zviera či malé dieťa. Aj napriek možnému pobúreniu publika je pre spoločenskú rozmanitosť a sebareflexiu šťastím, že stále existujú tvorcovia, ktorí sa neboja opakovane bodať do osieho hniezda, navyše keď tým kritizujú iba princíp veci a nie dotknuté osoby.

Komikov zo zoskupenia okolo Philippa Lacheaua bezpečne podopiera ich ľudské pozorovanie života, ktoré vedia zužitkovať vo svoj prospech a v prospech čistokrvnej komédie. Vzácnym úkazom je každý komik, ktorý dokáže (a dostane priestor) pretaviť vlastnú osobnosť do filmu. Philippe Lacheau hrá v každom svojom filme a vždy je rovnaký práve preto, že celá jeho tvorba stelesňuje jemu vlastný štýl a zmysel pre humor. Keď sa dívate na hlavného hrdinu Grega, akoby ste sa dívali priamo na autora.

Aj keď je samotná zápletka filmu banálne jednoduchá a v skutočnom svete by sa dala vyriešiť jedným krátkym rozhovorom, lavína splašených rozhodnutí našich hrdinov, nepredvídateľných dôsledkov a v neposlednom rade aj trikov a kaskadérskych kúskov znemožňuje udržať si odstup a rozvahu. Philippe Lacheau a jeho komici pravidelne prinášajú odľahčenú zábavu, využívajúcu infantilnú – no pre deti nevhodnú – zábavu premiešanú s kritickým nazeraním na súčasné trendy či nástrahy moderného života. Aj keď je príbeh zasadený do reálií vyššej spoločenskej triedy, narážky sú blízke našej každodennosti. Mnohí by tak mohli jednotlivé situácie spoznať cez vlastné zážitky. Ako vo všetkých filmoch od tejto skupiny aj v novinke sa strieda záchodový humor s tým dômyselnejším, vyžadujúcim si vedomosti, rozhľadenosť či emocionálnu skúsenosť. Skrátka, na svoje si prídu všetci.

Matúš Trišč

Zdroj foto: Bontonfilm