Slovenské národné divadlo uvádza 24. februára premiéru monumentálnej historickej opery Eugena Suchoňa Svätopluk. Naša operná diva Jolana Fogašová, ktorá stvárňuje Ľutomíru, vyzdvihla spevácky a herecký výkon Petra Mikuláša: „Jeho výkon je absolútne excelentný, úžasný, veľkolepý nielen po speváckej stránke. Part Svätopluka je náročný po speváckej stránke a pán Mikuláš ho spieva fantasticky, no predovšetkým po vnútornej, dramatickej stránke, ako kreuje Svätopluka so všetkými jeho vnútornými bojmi, ktoré v sebe zvádza ako kráľ.“

Opera s nádhernou farebnou inštrumentáciou, ktorá je náročná z interpretačnej stránky pre orchester aj pre sólistov, plná efektných zborov a temperamentných pohanských tancov. Už dnes večer, 24. februára, následne 26.2., 28.2. a 2. marca (tento termín je predstavenie o 11:00) uvedie Opera SND premiéru monumentálnej historickej drámy Eugena Suchoňa SVÄTOPLUK. Počas aktuálnej sezóny to budú len tieto štyri predstavenia, ktoré pôvodne nemali byť uvedené ani v ďalšej sezóne, no na tlačovej konferencii Maroš Podhájsky, dočasne poverený vedením organizačnej zložky Opery SND, informoval, že tento veľkolepý titul opätovne do programu zaradia. Hudobnú drámu v troch dejstvách v slovenskom jazyku SND pre divákov uvedie so slovenskými a anglickými titulkami.

Eugen Suchoň skomponoval dve opery – Krútňavu (premiéra v decembri roku 1949) a Svätopluka (premiéra 10.marca v roku 1960). Témou Svätopluka sa skladateľ intenzívne zaoberal ešte pred vznikom Krútňavy. Svätopluk bol úspešným titulom, udržal sa na repertoári štyri roky a za ten čas mal 65 uvedení (réžia Miloš Wasserbauer, hudobné naštudovanie Tibor Frešo). V nasledujúcich rokoch sa táto opera pravidelne objavovala na repertoári Slovenského národného divadla, derniéra posledného naštudovania bola v roku 2013. Svätopluk sa teda vracia do SND po desiatich rokoch.

Zásadná historická téma sa na scénu Opery SND vracia ako súčasť osláv 30. výročia vzniku Slovenskej republiky v novej, vizuálne silnej a filozofickej koncepcii. Režisérom novej inscenácie je Roman Polák, scénu navrhla Barbora Šajgalíková, kostýmy Pavol Dendis. Svetelné objekty mal na starosti Ján Šicko, ktorý vytváral aj všetky projekcie, o svetelný dizajn sa postaral Ján Ptačin, choreografiu vytvoril Ladislav Cmorej. Hudobné naštudovanie má na starosti dirigent Martin Leginus: „Na Slovensku vôbec nevieme, čo doma máme, aký poklad. Eugen Suchoň patrí medzi ikony, ktoré by sme si mali vážiť a s úklonom vyslovovať jeho meno. Svätopluk je najkvalitnejšia operná architektúra z pera slovenského skladateľa a môže hrdo stáť medzi takými titulmi, ako je Salome Richarda Straussa alebo Jenůfa Leoša Janáčka, je to geniálna operná partitúra. Keby sa Eugen Suchoň narodil niekde inde ako na Slovensku, bol by stopercentne globálnou skladateľskou hviezdou, o tom absolútne nepochybujem,“ vyjadril sa Martin Leginus. Je to podľa jeho slov veľké hudobné plátno, historický epos s geniálnou hudbou, geniálnou inštrumentáciou, strhujúcou hudobnou matériou. Nepochybuje, že si nájde svojich milovníkov a fanúšikov, bez ohľadu na vek alebo skúsenosti s operou: „Určite divák odíde so zážitkom práve preto, že je to hudba Eugena Suchoňa.“

Partitúra je podľa jeho slov komplexná, od rytmicko-temperamentných, pohanských scén až po intímne monológy, až po vášnivé scény jednotlivých postáv. Obsahuje aj tanečné scény a Milenin výstup v závere druhého dejstva sa môže rovnať s najkrajšími veristickými áriami: „Je to naozaj partitúra výnimočných kvalít a vyžaduje si interpretov výnimočných.“ Skutočnosť, že postavu Svätopluka interpretuje Peter Mikuláš, je podľa neho obrovské šťastie. Každý jeden zo spevákov však má exponované party, čím dokazujú, že patria k interpretačnej špičke.

V postave Mojmíra sa predstaví Daniel Čapkovič, Svätopluka mladšieho stvárni Ondrej Šaling, Predslava bude spievať Peter Račko, Dragomíra Pavol Remenár. Nesmierne expresívna postava je podľa neho Ľutomíra, ktorú stvárni naša operná diva, jedna z našich najlepších sopranistiek, ktorú poznajú aj vo svetových operných domoch, Jolana Fogašová. Záboja bude interpretovať Tomáš Juhás, Blagotu Monika Fabianová, Milenu Eva Hornyáková.

Čo však bola závažná vec, na ktorú dirigent na tlačovej konferencii upozornil, je skutočnosť, že doposiaľ neexistuje digitalizovaná verzia partitúry pre orchester: „Nevieme, čo máme v osobe Eugena Suchoňa a obdivujem hráčov z orchestra, že hrajú dielo Eugena Suchoňa na špičkovej úrovni, napriek tomu, že hrajú z rukou písaných nôt. Je to faktor, ktorý podstatne sťažuje interpretáciu už tak náročného diela.“

Na tlačovej konferencii bola prítomná aj predstaviteľka Ľutomíry Jolana Fogašová: „Na Ľutomíru som sa veľmi tešila, lebo opera Svätopluk patrí medzi naše národné skvosty. Mala som aj to šťastie, že som spievala Katrenu v Krútňave, takže s hudbou Eugena Suchoňa som sa detailne stretla v minulosti. Svätopluk je napísaný viac dramatickejšie a komplexnejšie, náročnejšie, je v ňom obrovská filozofia. Je v ňom veľa nadčasových prvkov a boj o moc je téma, ktorá bude aktuálna, kým bude ľudstvo môcť na tejto planéte fungovať. Ľutomíra chce za každú cenu získať moc do vlastných rúk, je ochotná preto spraviť všetko, intriguje a posúva dej počas celej opery. Je to charakterovo negatívna postava, ktorá je však veľmi zaujímavá. Tým, že prináša určitý vzruch, je písaná veľmi dramaticky, čo je pre dramatický soprán krásna výzva,“ uviedla Jolana Fogašová.

Mnohé výstupy Ľutomíry sú podľa nej mimoriadne náročné, často začína hneď vo vysokých polohách a hoci neúčinkuje na javisku neustále, musí byť vždy absolútne spevácky aj herecky pripravená. Nemá teda veľa času oddýchnuť si ani v zákulisí. Fogašová priznala, že réžia Romana Poláka je jej blízka: „Skúšky pre mňa a mojich kolegov boli veľmi zaujímavé a tým všetkým, čo nám k jednotlivým postavám pán režisér povedal, nám otvoril ďalšie obzory v rámci stvárnenia.“ Inscenácia podľa nej ide až do hĺbky charakterov postáv, pričom vyzdvihla najmä výkon Petra Mikuláša: „Jeho výkon je absolútne excelentný, úžasný, veľkolepý nielen po speváckej stránke. Part Svätopluka je náročný po speváckej stránke a pán Mikuláš ho spieva fantasticky, no predovšetkým po vnútornej, dramatickej stránke, ako kreuje Svätopluka so všetkými jeho vnútornými bojmi, ktoré v sebe zvádza ako kráľ. Všetky nuansy dokáže Peter Mikuláš vyjadriť krásne a zrozumiteľne, takže ten, kto sa príde pozrieť na Svätopluka, bude mať možnosť zažiť a vidieť takého Svätopluka, akého už nikdy nebudeme mať.“

Monumentálna historická opera nie je len oslavou slávnej slovanskej minulosti, ale aj presvedčivou hudobnou drámou so zaujímavým vnútorným svetom hlavných postáv. Vládca Svätopluk má pred sebou dilemu: postaviť sa za novú kresťanskú budúcnosť alebo ustúpiť pohanom, nasledovať odkaz Rastislava alebo sa držať moci za každú cenu? Jeho vnútro je sužované i osobnou drámou panovníka, ktorý sa na ceste k moci dopustil ťažkých morálnych deliktov. Zmierenie s Bohom i vlastným svedomím prichádza ako vyvrcholenie drámy na záver v podobe prorockej panovníckej múdrosti a zhovievavosti. Nová inscenácia režiséra Romana Poláka však otvára aj témy, ktoré rieši súčasná spoločnosť. „Trošku sa cítim ako barbar v elitnom klube operných znalcov, ktorí upozorňujú na veci, ktoré nemám schopnosť pochopiť svojou limitovanou hudobnou vzdelanosťou, ale čo som dokázal za rok, čo som sa tomuto dielu venoval, pochopiť, že je to skvelá hudba a skvelé libreto,“ poznamenal režisér Roman Polák na úvod (libreto napísal skladateľ spolu s Ivanom Stodolom v spolupráci s Jelou Krčméry-Vrteľovou).

Suchoňov Svätopluk je podľa neho príbehom o zhubnom mechanizme moci a preňho predstavuje shakespearovské rozmery. Príbeh z veľkomoravského obdobia zasadil do interiéru zdevastovanej fabrickej haly. „Bolo to ešte pred Ukrajinou, takže nešlo o Ukrajinu, ale o koronu, vyprázdnený svet, kde mnohé fabriky zastali, to bola inšpirácia a v tomto zničenom svete sú oblečení ľudia, ktorí sú oblečení jemne historizujúco. Môžu to byť aj moderné kostýmy aj nadčasové a nad tým všetkým sú výtvarné objekty, ktoré nám hovoria, v akej dobe sa to môže odohrávať. Teda aj po skončení tohto nášho krásneho sveta. Zmyslom mojej práce teda nebolo zasiahnuť do dramatických prvkov. Zmyslom bolo položiť drámu na javisko takým spôsobom, aby bola zaujímavá výtvarne, výkladom a znepokojivá tým, kam ide tento svet, keďže sa nevedia dohodnúť ľudia ako Mojmír, synovia Svätopluka, ako sa nikto v tomto svete nevie politicky dohodnúť. Už môžeme mať zničenú fabriku, spálenú zem a stále tam budeme hrať nejaké hry, kto bude mať väčšiu moc nad tým spáleniskom, kto bude mať väčšiu moc nad zhoreným svetom,“ objasnil Polák svoj režijný koncept. Zámerom teda je, aby divák vnímal myšlienku a uvedomil si, že aj keď je to historický námet, tak Bohužiaľ, je strašne živý v súčasnom svete.

Spracovala: Zuzana Vachová

Zdroj foto: Marek Olbrzymek