"Oproti našej národnej ľudovej tvorbe, alebo piesňam nemeckého repertoáru, vystihujú španielske piesne exotickú atmosféru tejto stredomorskej krajiny," hovoria pre náš portál mladí operní speváci Tatiana Hajzušová a Jiří Rajniš, ktorí nahrali album s originálnym repertoárom. 

Priznám sa, keď sa mi dostalo do rúk vaše CD – Španielske piesne, nevedela som, čo mám očakávať, aj keď som tvorbu skladateľov, piesne ktorých interpretujete, poznala, nie však ich piesňovú tvorbu, ale inštrumentálnu. Začnime teda tým – ako sa zrodil nápad nahrať tento repertoár?

Tatiana Hajzušová: Španielska piesňová tvorba sa nachádza u mnohých operných spevákov, ktorí majú záľubu v interpretovaní širšie škály piesňovej tvorby. Nakoľko obaja speváci inklinujeme, nielen k opernej, ale taktiež k piesňovej tvorbe, chceli sme si tento repertoár rozšíriť. Už počas štúdia na VŠMU - predmet “komorná hudba”, som mala možnosť spolupracovať s talentovaným gitaristom Rastislavom Sumegom. Tu vznikol nápad, keďže sme diela mali naštudované, spojiť sa aj s medzinárodne uznávaným operným spevákom Jiřím Rajnišom a uskutočniť tak prvé spoločné debutové CD. Musím podotknúť, že by to nebolo možné realizovať bez finančnej podpory, ktorú sme mali z FPU a zároveň priestorov a šikovnosti  mladého umelca a majiteľa SlothSound studio v Trnave.

Jiří Rajniš: Pre odbornú hudobnú komunitu patria títo skladatelia v zásade do klasickej škatuľky piesňovej tvorby. Oproti našej národnej ľudovej tvorbe, alebo piesňam nemeckého repertoáru, vystihujú španielske piesne exotickú atmosféru tejto stredomorskej krajiny. Či už v tanečno- rytmických motívoch, alebo v originálne kompozične uchytených intímnych nálad. Myslím si, že v dnešnej dobe mladí speváci siahajú aj po menej známej tvorbe a radi sa inšpirujú niečím novým. Netvrdím že sme zvyknutí na rovnaké piesne, ale málokto sa snaží priniesť niečo nové - inovatívne.

Sú u nás tieto piesne známe? Je totiž zrejmé, že naše publikum vyhľadáva aj piesňové koncerty, má v obľube komorný repertoár. Prečo myslíte, že pre nás táto tvorba môže znieť exoticky? Sme príliš zvyknutí na rovnaké piesne, ktoré nám naše pódiá ponúkajú?

Obaja interpreti: Áno, považujeme to za veľmi zaujímavý materiál, ktorý umocňuje hudobný nástroj - gitara. Nie je to všedná kombinácia a na prvú prezentáciu pre poslucháča to považujeme za ideálnu štylizáciu pri interpretovaní týchto španielskych piesní. 

Hneď, keď vyslovíme spojenie „španielske piesne“, okamžite si predstavíme piesne pod vplyvom španielskeho folklóru, pritom aj keď skladatelia mohli komponovať pod vplyvom tejto hudby, ich diela sú vysoko sofistikované. Dôkazom je aj váš projekt – čo Vám ako interpretom poskytujú práve španielske piesne? Je to pre vás výrazovo zaujímavý materiál, s ktorým sa dá tvoriť inak ako s ostatnou piesňovou tvorbou?

Tatiana Hajzušová: Mojím hlavným cieľom je poslucháčov oboznámiť s menej známym hudobným dielom Torrobu, nakoľko máme o ňom a taktiež o samotnom skladateľovi minimálne množstvo informácií, čo je žiaľ spôsobené nedostatkom literatúry. Zároveň chcem ponúknuť poslucháčom svoj subjektívny pohľad a postoj k interpretácii tohto úchvatného diela.

Začnime teda s prvým skladateľom - Fernando Jaumandreu Obradors bol španielsky skladateľ, klavirista, vzdelaný v kompozícii, harmónii a kontrapunkte. Dve jeho klasické piesne v interpretácii Tatiany Hajzušovej otvárajú album. Canciones Clásicas Espaňolas – to sú jeho najznámejšie piesne, zhudobnená poézia, ktorá vyšla v štyroch cykloch. Treba povedať, že teda speváčku vôbec nešetril. Sú piesne výrazovo náročné?

Tatiana Hajzušová: Celú dramaturgiu CD som vypracovala sama. Výber dvoch piesní od španielskeho skladateľa Obradorsa bol doplnenením minutáže tohto CD. Tieto dve piesne som už v minulosti prezentovala na rôznych koncertoch a sú mi blízke. Sú takou ozdobou nášho CD, ktoré sú veľmi známe, keďže hlavným cieľom bolo predstaviť menej známy piesňový cyklus od Torrobu, ktorý nebol ešte kompletne nahratý žiadnym interpretom. Torrobove piesne sú skôr kompozičného charakteru, kde je cítiť inštrumentálny doraz skladateľa, nakoľko Obradorsove piesne sú viac spevné a melodickejšie. Obradors je skladateľ, ktorého vokálno-inštrumentálna tvorba je samozrejme známa vo svete a vo svojej piesňovej tvorbe sa detailnejšie vyhral so speváckou zložkou nielen po vokálno-technickej stránke, ale aj dynamickej. Spevák sa môže doslova vyhrať s kontrastnými, agogickými zmenami a vďaka spomínaným faktorom dokáže interpret v poslucháčovi vyvolať pocit radosti či zármutku.

V čom je tento repertoár iný ako piesne, s ktorými ste sa doposiaľ stretli?

Tatiana Hajzušová: Je ojedinelý svojim typickým charakterom vo vzťahu k svojej kultúre. Poslucháč vie automaticky určiť že ide o španielske piesne.

Obradors dokonca necháva vo vysokých polohách dlhý držaný tón, speváčka prekrásne pracuje s pianissimami – dokázali sa títo skladatelia verne priblížiť k európskej klasickej škole, k artificiálnej hudbe, hoci komponovali pod vplyvom folklóru?

Tatiana Hajzušová: Samozrejme. Za mienku stojí aj Obradorsovo mimoriadne cítenie hudby a následne zhudobnenie pocitov a myšlienok, ktoré znamenite dokáže vyjadriť danou frázou, notou, ba dokonca pomlčkou. Každá pieseň prináša vlastnú atmosféru, náladu, energiu a každá v nás zanecháva iný dojem. Skladby pôsobia veľmi dominantne a samostatne.

Ďalšou tvorbou, ktorú prezentujete na albume, je ukážka z diela Manuela de Fallu. Je to mimoriadne obľúbený cyklus, ktorý napísal v roku 1914, ide o Sedem španielskych ľudových piesní, ktoré Falla venoval Madame Ide Godebskej. Pôvodne vznikla pre soprán a klavír – Vy ste zvolili úpravu pre mužský hlas a gitaru. Ako tento nápad vznikol?

Tatiana Hajzušová: Hoci bol tento cyklus pôvodne napísaný pre vyšší soprán a klavír, neskôr bol písaný aj pre iné hlasové obory. Veľkou inšpiráciou bol pre Jiřího Rajniša, operný spevák tenor José Carreras, ktorý taktiež naspieval tieto piesne. Podľa Jiřiho Rajniša sa v týchto dielach dá dokonale vyjadriť veľký interpretačný kontrast intímnych nálad, alebo ostrých expresívnych rytmov.

Oboznamujete sa ako interpret piesní s okolnosťami vzniku tvorby? Čo všetko ste sa o týchto piesňach dozvedeli?

Jiří Rajniš: Ako spevák, ktorý chce správne pochopiť a vyjadriť každú skladbu ojedinele, zaujímal som sa nielen o vznik tohto diela ako celý cyklus, ale každú skladbu som sa snažil rozobrať detailne. Hudba M. Fallu je silne ovplyvnená tradíciou flamenca, ktorému vďačí za svoje rytmy, stupnice, módy, melódie, gitarové techniky a oveľa viac starodávnej ľudovej tradície španielskeho skladateľa. Rodiskom flamenca tradície je južná oblasť Španielska známa ako Andalúzia. Hudobné formy ako fandango, cartagenera, morisca, granaina, minera, muricana, rondena, taranta, jota, zatambeque, gayumba a guineo pochádzajú zo severoafrických, maurských a latinskoamerických koreňov.

Zaujímavé je, že Falla tento cyklus piesní napísal ovplyvnený rôznorodou, regionálnou hudbou Španielska a každá z piesní je iná. Zaoberali ste sa štúdiom týchto regionálnych vplyvov na jednotlivé piesne, aby ste ich mohli čo najvernejšie interpretovať?

Jiří Rajniš: Inšpiráciu som hľadal taktiež v literatúre, kde som sa zaujímal o španielsky folklór, ale taktiež som sa inšpiroval veľkými opernými spevákmi. Falla skomponoval veľké množstvo skladieb s národnou alebo regionálnou rezonanciou, ktoré prijímajú „cigánske“ prvky, charakteristické rytmy, gitarové efekty a „andalúzsku kadenciu“.

Piesne upravil pre gitaru známy gitarový virtuóz Miguel Llobet a interpretuje ich Rastislav Sumega. Sú to náročné party, pretože vokálny interpret je sprevádzaný výlučne gitarou a musí v nej byť počuť všetko: zreteľná melodika, výraz, samozrejme pestrá rytmika, takže vlastne nahrádza orchester. Ako sa Vám s týmto gitaristom spolupracovalo?

Obaja interpreti: Rastislav je mladý talentovaný gitarista, ktorého vnímam ako skvelého hráča nie len pri interpretovaní sólovej tvorby, ale taktiež komornej. Sme veľmi radi, že môžeme spolupracovať s takýmto umelcom. Čo sa týkalo naštudovania diel, zdieľali sme rovnaký názor po interpretačnej stránke na dané diela. Zo všetkých nás troch interpretov, to bol práve gitarista, ktorý zvládol nielen kvalitatívne odprezentovať tento krásky strunový hudobný nástroj, ale taktiež odohrať kvantitatívne množstvo skladieb.

Práve v Siedmich španielskych ľudových piesňach má gitarista bohatší part, než len sprievodný: výrazne ho počujeme vo flamencu (Seguidilla murciana), bohatšie sú jeho sprievodné party aj v piesňach ovplyvnených severným regiónom Španielska. No aj v intímnej uspávanke má dôležitú úlohu, kontrastná je akordicky stavaná pieseň Polo. Ako sa vyvíjal spoločný proces interpretácie týchto piesní? Vieme o nich, že sú to všetko texty o láske – či už túžobné alebo vyjadrujúce neveru, dvorenie, pomstu... Konzultovali ste spoločne význam textov a ich výraz?

Jiří Rajniš: Spolupracoval som s priateľom, ktorý pochádza zo Španielska. Pomáhal mi nielen s textami, výslovnosťou a prekladmi ale taktiež pochopiť každú pieseň samostatne do hĺbky.

Tretím skladateľom, ktorému ste dali na CD priestor, je Federico Moreno Torroba. Šesť španielskych piesní interpretuje opäť Tatiana Hajzušová. Tak, ako sme začali dramaturgiu, oblúkom ju uzatvárame?

Tatiana Hajzušová: V prvom rade to bol jeden z mála dostupných materiálov v úprave pre spev a gitaru. Torrobova práca pozostáva z bohatej komornej literatúry, orchestrálnych diel, gitarových, klavírnych a piesňových cyklov atď... Hoci pieseň nie je jeho hlavným kompozičným žánrom, jeho vokálna hudba je veľmi špecifická. V porovnaní s piesňami od Obradorsa alebo Fallu, sa skladateľ venoval piesňam skôr po formovej stránke. Kladie dôraz na stavbu a prvky hudobnej formy, je ovplyvnený kompozičným jazykom starých klasických velikánov. V porovnaní s piesňovými cyklami (Fallu a Obradorsa), ktorých okrem témy lásky spája aj centrálna myšlienka nazývaná “ ideé fix” skladby Torrobu nesú znaky skôr hudobných foriem a druhov ako madrigal, rondo, cancion a podobne.

Torroba bol populárny autor, ktorý komponoval dostupnejším kompozičným jazykom – v závere už teda počujeme aj typický španielsky temperament, habaneru, charakteristický bodkovaný rytmus, ale aj nádherný zmysel pre lyrizmus. Prečo ste siahli po tomto autorovi? Čím je pre Vás zaujímavý? A čím by mohol osloviť aj širšie publikum?

Tatiana Hajzušová: Pre mňa ako speváčku v porovnaní s piesňami od Obradorsa som sa musela viac zamerať pri naštudovaní diela po vokálno-technickej stránke. Skladateľ písal skladby v prechodnej polohe a obsahovali piesne rôzne intervalové skoky. Bola to pre mňa zároveň výzva pracovať na tomto diele a zároveň na zdokonaľovaní sa v speváckej technike. Cyklus obsahuje 7 piesní. Pôvodne ich bolo napísaných 6, no neskôr bola skomponovaná aj posledná s názvom La vi salir Marbella - Malagueña, čo v preklade znamená Videl som ako odchádza z Marbelly. Torroba je považovaný za významného skladateľa 20.storočia, ktorý bol ovplyvnený španielskou kultúrou a neskôr vstúpil do tradície zarzuelera, kde skomponoval približne 50 titulov.

Album ste už predstavili a pokrstili v Sabinove. Ako ho publikum prijalo? Dokážeme počúvať aj piesne z iných regiónov? Rozumie slovenské publikum španielskej hudbe?

Obaja interpreti: Sme veľmi radi že pre krst nášho CD nám poskytlo krásne prostredie a servis mesto Sabinov v spolupráci so ZUŠ v Sabinove. Krstný otec bol primátor mesta M. Repaský a krstná mama riaditeľka ZUŠ K. Heredošová. V rámci krstu sme zrealizovali menší koncert prepojený aj s ďalšími umeleckými hosťami ako operná speváčka a renomovaná pedagogička B. Ferancová, mladá sopranistka A. Hitríková v spolupráci s klavírnym sprievodom Júlie Grejtákovej. Spoločne sme prepojili dramaturgiu, ktorá nadviazala taktiež na španielske piesne. Pre prvých poslucháčov a divákov v priestoroch Mestského múzea zaznelo niekoľko ukážok, nielen z nášho CD ale taktiež aj diela autorov ako Turina, Rodrigo v podaní našich hostí. Myslíme si že CD malo kladný a príjemný ohlas. Pre publikum z iných regiónov je tento repertoár o to viac lákavý, nakoľko nie je tak dostupný ako vo väčších mestách a tamojších koncertných sieňach. Každý z poslucháčov menšieho regiónu pociťuje veľkú vďaku za každú formu hudobného zážitku s nadviazanie na umelecké meno, originalitu daného repertoáru a celkový výber chytľavej dramaturgie.

Tatiana Hajzušová (23), pochádza zo Sabinova, je absolventkou spevu Bratislavského Konzervatória (Mgr.art. Božena Ferancová ArtD.,), kde študovala aj hru na klavíri (Mgr.art. Dany Hajóssy). Získala niekoľko významných ocenení na renomovaných medzinárodných speváckych súťažiach.

• V roku 2015 získala niekoľko ocenení:
  • miesto na medzinárodnej speváckej súťaži Rudolfa Petráka v Žiline,
  • miesto na Medzinárodnej speváckej súťaží Antonína Dvořáka v Karlových Varoch v
    kategórii „Operní naděje.“
  • miesto na medzinárodnej speváckej súťaží v Olomouci a zároveň titul laureáta súťaže.
• V roku 2016 získala 2. miesto na Medzinárodnej speváckej súťaži Pro Bohémia v Ostrave.
• V roku 2017 sa umiestnila na 2. mieste na Medzinárodnej speváckej súťaži Iuventus Canti vo Vrábľoch v kategórii ženy do 24 rokov.
• V tom istom roku sa stala laureátkou na Medzinárodnej speváckej súťaži Mikuláša Schneidera – Trnavského v kategórii ženy do 24 rokov, kde jej okrem prvého miesta porota udelila aj cenu Hudobného Centra a cenu operného speváka Otakara Kleina.
• O rok neskôr získala 1. miesto na Medzinárodnej speváckej súťaži Elizabeth Házy, kde okrem hlavnej ceny dostala ponuky koncertovať v Maďarsku a Rakúsku .
• Minulý rok v júni bola najmladšou účastníčkou (semifinále), na prestížnej medzinárodnej súťaži Galiny Vyshnevskej v Moskve.
• Účinkovala na slávnostnom galakoncerte v kostole St. Martin in the Fields na Trafalgar Square v samom centre Londýna v rámci projektu kultúrneho podujatia, v čase zavŕšenia predsedania Slovenskej republiky v EU.
• Reprezentovala Slovensko na Slovenskej ambasáde v Taliansku (Rím) a v Rakúsku (Viedeň).
• V  roku 2017 spolupracovala so symfonickým orchestrom a zborom Konzervatória Bratislava v diele Korunovačnej omši C dur (sólový part pre soprán) od W.A. Mozarta.  O rok neskôr vystúpila na pôde Slovenskej filharmónii v Bratislave.
• Spolu s Bratislavským chlapčenským zborom pod vedením zbormajsterky Magdalény Rovňákovej účinkovala na Vianočnom koncerte pre Tatra banku.
• Spolupracuje so Štátnou filharmóniou v Košiciach v projekte Príbeh hudby 3 „Opera letí “ pod vedením dirigenta a autora projektu Gabriela Rovňáka.
• Vo februári predstavila vokálnu tvorbu významných slovenských skladateľov v spolupráci so zaslúžilou umelkyňou Ukrajiny doc. Ľubov Gunder, na medzinárodnom festivale vo Ľvove, na pôde National music Academy M.Lysenka.
• 2.- 1.2020music competition in Vienna cena - " vysoké ocenenie"
• 7.-20.7.2020- CA AVE MUSICA International music competition in Turkey Grand prix + cena "vysoké uznanie pre pedagóga Bozenu Ferancova"
• 1.2021 III. International music competition ELBPHILHARMONIA 1.miesto Hamburg
• V novembri 2020 mala svoj debut v štátnom divadle Košice v projekte Alma a Gustáv Mahler "Manželstvo v piesňach" ktorý bol taktiež odvysielaný RTVS.

Jiří Rajniš patří k nejmladší a nejtalentovanější generaci operních pěvců z České republiky. Nejprve vystudoval činoherní herectví na Pražské konzervatoři a poté operní zpěv na prestižní UCLA Herb Alpert School of Music ve třídě Vladimíra Chernova v Los Angeles. Mezitím byl přijat do „koučovacího programu“ korepetitorů Metropolitní opery a posléze coveroval Belcoreho v Martina Arroyo Foundation v New Yorku. Byl členem Junges Ensemble v Semperoper Dresden (2017-2019), kde vystupoval pod dirigentskými taktovkami Christiana Thielemanna, Alana Gilberta, Johna Fiore, Stephana Ranzaniho, Giampaola Bisanteho, Antonia Foglianihoi, a dalších. Nebo spolupráce s režiséry (Willy Decker, Calixto Bieito, Vera Nemirova, Brigitte Fassbaender, David Hermann) a další. Jako stálý host vystupuje i ve Státní opeře Praha / Národní Divadlo v Praze, kde byl za sezónu 2021/2022 nominován v širší kategorii za roli Herce od Šmíry z opery Vzdálený zvuk na prestižní umělecké Ceny Thálie. Jeho další hostování zahrnuje téměř všechny operní domy a koncertní sály v České republice a na Slovensku, kde zpívá světový i český repertoár. Zmiňme alespoň Dona Giovanniho, Eugenena Oněgina, Forda, Bohuše, Hraběte Lunu, Germonta, Jonnyho, Sharplesse, Shaunarda, Alberta, Escamilla a mnoho dalších.

Jeho nejaktuálnější vystoupení v sezóně 2022/2023 jsou v Teatro Lirico di Cagliari - Escamillo (italský debut), Luzerner Theater ve Švýcarsku - Evžen Oněgin a posléze také ve slavném Teatro alla Scala.

Mezinárodní kariéra Jiřího Rajniše začala na Sommer Oper Bamberg 2013 jako „Nejmladší český Don Giovanni v zahraničí“... Poté šel do svého prvního stálého angažmá v Landestheater Coburg v Německu , kde strávil čtyři sezóny (2013-2017). V tamním divadle zpíval širší škálu operního, operetního a muzikálového repertoáru. Například Herr Fluth, Shaunard/Marcello, Peter Besenbinder, Hrabě Almaviva, Freddy v My Fair Lady, Smrt v Savitri, Fréderic v Lakmé, Harašta a mnoho německých písňových recitálů a scénických koláží. Velmi často hostuje v Theater Freiburg, na Immling Opera Festival, Opera Classica Europe a mnoho dalších, především v německy mluvících zemích.

Jiří je velmi aktivní v koncertní činnosti se slavnými českými festivaly a filharmoniemi. (Česká filharmonie, Symfonický orchestr hlavního města Prahy, Český národní symfonický orchestr, Festival Český Krumlov, Smetanova Litomyšl a mnoho dalších v písňovém repertoáru, oratorií či kantát). Zpíval také s Bamberger Symphoniker 2015.

• Stal se absolutním vítězem soutěže "Pražský pěvec 2008" a také finalista na
• Mezinárodní soutěž Antonína Dvořáka v Karlových Varech 2008.
• Nedávno se stal finalistou 7. mezinárodní pěvecké soutěže Otto Edelmanna ve Vídni.
• Vystupuje mimo jiné se svou nově vzniklou kapelou "Napolitan Quartet" v představení slavných neapolitánských písních v moderní stylizaci.
• Velmi úzce spolupracuje s Českou televizí a Českým rozhlasem.
• Nedávno natočil své debutové CD – „Špaňelské piesně” společně se svojí přítelkyní, mladou operní pěvkyní Tatianou Hajzušovou.

Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Zdroj foto: archív Jiřího Rajniša a Tatiany Hajzušovej
Životopisy redakcii poskytli Jiří Rajniš a Tatiana Hajzušová.