Od minulého štvrtka môžete v kinách vidieť novú českú komédiu Mimoriadna udalosť. Pripomína nám to, aký vie byť život nepredvídateľný a plný mimoriadnych udalostí aj vo všedný deň a mať ozaj podarený zmysel pre humor.

Novinka od divadelného režiséra a posledné roky už aj režiséra celovečerných filmov Jiřího Havelky robí českému filmu veľkú službu. Doteraz prispel dvomi veľmi originálnymi snímkami najmä do komediálneho žánru. Na jeseň 2019 debutoval prenesením divadelnej hry Vlastníci na plátna kinosál. Už tam preukázal tvorivý um pre filmové médium. Hoci svoj javiskový pôvod táto komediálna dráma nezaprela, Havelka ju obohatil o početné filmárske výrazy a pokusy, za aké by sa nemuseli hanbiť ani ostrieľaní tvorcovia. Teraz prichádza s ďalším konverzačným počinom, v ktorom svoju autorskú osobitosť posúva do nových rozmerov.

Nie je to tak dávno, čo si väčšinové publikum obľúbilo komorné konverzačné filmy. Prelom priniesli v roku 2016 talianski Úplní cudzinci, ktorí sa dočkali aj prerábky v československej koprodukcii (Známi neznámi 2021). Uzavrieť postavy do úzkeho priestoru a nechať ich trochu podusiť, to je zakaždým zaručený recept na drámu. V tomto prípade sú charaktery postáv cieľavedome dané a každá z nich zažije mierny posun na svojej vlastnej priamke. Takmer celý dej sa odohráva v interiéri starého motorového vozňa a to má za následok sériu bizarných udalostí, no najmä rozhovorov. Tie sú spočiatku upäté postavy, znejú akoby hrali slovný pingpong. Možno je na vine slabšie tempo v strihu, alebo to len chvíľu trvá, kým obecenstvo pristúpi na hru. Tento pocit sa však raz dva stratí a ďalej už zrejme nebude nikoho rušiť.

Ako to už v našich končinách býva, slovný humor je často samoúčelný a zjednodušený, aby za sebou mohol ťahať evidentný moment, kedy je nám jasné, že teraz je čas sa zasmiať. Ak si ale myslíte, že Mimoriadna udalosť je toho ďalším príkladom, mýlite sa a buďte za to radi. Enormné množstvo vtipov dávkovaných nemilosrdne za sebou, tu nepadá len tak do tmavej priepasti. Všetky majú svoje miesto a v správny čas pokračujú. Malé aj veľké žarty začnú v bode A, prejdú k B a v niektorých prípadoch aj k bodu C. Žiaden nezostane nedopovedaný či nepovýšený na novú úroveň. Navyše tu možno rozoznať niekoľko úrovní humoru. Smiech sa vďaka tomu v rôznych fázach filmu ozýval vždy z iných častí kinosály. Bolo by jednoduché film prirovnať k zbierke ľudových fórov. V skutočnosti budete mať pri mnohých pocit, že ste doteraz žiadny z nich nepočuli, no aj tak vám prídu blízke. Každý z nás si ich totiž tieto príhody aspoň z časti prežil. Ale doteraz o nich nikto nehovoril tak trefne a nahlas. Všetky vtipy spolu fungujú v rámci príbehového nastavenia veľmi dobre. Jednotlivé postavy si slovne nahrávajú a navzájom si kradnú zásluhy za váš smiech. Stále si pri tom držia svoje miesto nie len vo vlaku, ale aj v celkovej dramaturgii. Postupne nadíde čas každej z nich, pričom žiadna nestojí výrazne v popredí.

Cestovanie železnicou medzi dedinkami vie byť zážitkom aj oštarou. Vždy záleží, na koho vo vlaku narazíte a ako veľmi spoj mešká. V každom prípade, je to miesto inšpiratívne a ani sami autori filmu netaja, že ich príbeh je založený na reálnej udalosti. Pri písaní scenára si spomenuli aj na hity českého internetu, ktoré oživujú zrejme v snahe pripraviť chod aj pre nadšencov virálneho humoru. Ako sa kolesá 810-tky otáčajú pomaly smerom späť do predchádzajúcej stanice, tak sa aj kamera z času na čas presunie a vytratí z vozňa.

Havelka sa značne vyprofiloval už v debutovom filme. Tu si svoj autorský rukopis utvrdzuje, a to nie len nakrúcaním v stiesnenom priestore, ale aj malými dejovými odbočkami známymi ako cutaway shots, ktoré sa často objavujú v komediálnych kreslených seriáloch. Inak povedané, Havelka ako správny filmový režisér nechce vtip iba povedať, chce ho aj ukázať a robí to naozaj nápadito a prekvapivo. Zahŕňa do toho aj odkazy na popkultúru alebo už spomínaný internet.

Hoci je to zhluk bizarností, autorom sa podarilo v látke nájsť určitú logiku a v rámci nej zmysluplne gradovať dej. Dokonalo pri tom vyčerpali prostredie motorového vozňa a dokázali tak, že kvalitná komédia sa dá urobiť vždy a všade. Za zváženie stojí aj opätovná návšteva kina, keďže nápor motívov a žartov sa jednoducho nedá vstrebať na prvý raz. Často sa ocitnete v situácii, keď ešte v hlave vyhodnocujete práve skončenú udalosť a už sa na vás valí ďalšia várka premyslených nápadov. Pointa niektorých si na vás naozaj počká až pri druhom pokuse.

Autori nepodceňujú publikum a aj za cenu toho, že ich úsilie nebude odhalené hneď na prvý raz, nám podávajú vycibrenú frašku, kde aj očakávané vtipy sú podané neočakávaným spôsobom. Iracionálna jazda s metaforou na večne meškajúce vlaky prináša rozmanité karikatúrne postavy, vypilované dialógy, scenár, v ktorom je každá čiarka na správnom mieste, zjavné aj skryté referencie na svetovú kinematografiu, ale hlavne nefalšovanú, aj keď isto zveličenú stredoeurópsku náturu s jej „neochvejnými“ postojmi, ktoré sa rozsypú na prach zoči-voči mimoriadnej udalosti.

Autor: Matúš Trišč

Zdroj foto: CinemArt, foto: Jaroslav Kutheil