mojakultura logo
menu
Divadelný svet si pripomína sté výročie narodenia Jozefa Hodorovského

Divadelný svet si pripomína sté výročie narodenia Jozefa Hodorovského

Štátne divadlo Košice si nielen tohto skvelého herca, ale aj ďalších, ktorí by v tomto roku oslávil...

18. augusta 2021

Štátne divadlo Košice si nielen tohto skvelého herca, ale aj ďalších, ktorí by v tomto roku oslávili sté narodeniny – Petra Macka, Annu Grissovú a Oľgu Hlaváčkovú – pripomenie v prvej polovici novej divadelnej sezóny.

Dnes si slovenský divadelný svet pripomína 100. výročie narodenia Jozefa Hodorovského (* 18. august 1921 – † 25. marec 2005), herca, režiséra, dramatika, spisovateľa a prekladateľa a pre staršiu generáciu Košičanov nezabudnuteľného „Uja Bonifáca“, ktorý patrí medzi najvýraznejšie osobnosti histórie košického divadla. Rodák z Krompách prežil svoju mladosť v Spišskej Novej Vsi a už počas štúdií v tamojšom Učiteľskom ústave ochotnícky hrával v známom divadelnom súbore Hviezdoslav.

Zdroj foto: Divadelný ústav

V roku 1944 začal svoju profesionálnu hereckú kariéru v Slovenskom divadle v Prešove a už o rok neskôr bol jedným z prvých členov umeleckého súboru novovznikajúceho Východoslovenského národného divadla v Košiciach. V košickom divadle stvárnil 276 postáv v činoherných aj operetných inscenáciách, ako režisér pripravil 17 hier. Nielen v Košiciach, ale na celom Slovensku, ho preslávila postava Uja Bonifáca, ktorý najprv priamo v košickom Mestskom parku, potom v Thálii a Dome umenia a neskôr v rokoch 1960 – 1968 aj v televíznych cykloch „Kytička pre mamičky“ či „Našli sme pesničku“ predstavil desiatky talentovaných detí a pesničky z týchto programov boli nezabudnuteľnými detskými hitmi.

Spolu s kolegami Jánom Bzdúchom a Petrom Mackom patril k zakladateľom košického i východoslovenského povojnového divadelníctva. Bol to majster slova, gest a mimiky, ktorý dokázal stvárniť rôznorodé postavy - satirické i charakterové. V roku 1977 mu Literárny zväz udelil cenu za celoživotnú tvorbu.

Túto časť jeho umeleckého pôsobenia však pretrhol v roku 1968 komunistický režim, ktorý mu za jeho postoje zakázal účinkovanie v rozhlase aj televízii, bol vylúčený zo Zväzu slovenských dramatických umelcov.Komunisti mu nechali len divadlo, v ktorom hrával až do roku 1983, keď ho priamo na javisku zradilo srdce a hoci úlohu Kenotafija v Bukovčanovej hre Fatamorgána dohral, priamo z divadla ho sanitka odviezla do nemocnice. Hoci to bola jeho posledná herecká postava, na javisku skolaboval ešte raz o 13 rokov neskôr, vo veku 83 rokov, keď prišiel podporiť svojich kolegov v boji proti nezmyselnému spájaniu košického a prešovského divadla.

Pre rozhlas a Ma-ra-tón napísal množstvo pásiem (účinkoval v rozhlasových hrách – napríklad Chrám matky Božej v Paríži, Bačova žena), scénok a reportáží. Bol publicistom a prekladateľom do poľštiny a lužickosrbčiny. V nemčine mu vyšla kniha pre deti Wir spielen Theater. Okrem divadla ho zaujímalo aj filmové umenie, hral vo filmoch Organ, Človek na moste, Správca skanzenu, Kariéra, Inšpektori, Kamenný vladár.

 

Zdroj: Divadelný ústav, Štátne divadlo Košice – upravila redakcia mojakultura.sk

Zdroj foto: Archív DÚ, ŠDKE