Herec, divadelný režisér, scenárista, textár a humorista Milan Lasica bol významnou osobnosťou slovenskej kultúry. Ako herec mal radšej divadlo, no ako divák vyhľadával filmy. Napriek tomu má na konte viac ako stodvadsaťdva filmových a televíznych hereckých úloh. Milan Lasica zomrel 18. júla 2021 v Bratislave.

„Fanúšikom filmového umenia som od útleho detstva. Chodieval som ešte do niekdajšieho kina Liga v pasáži na Dunajskej ulici. Keďže to bolo po vojne, hovorili sme, že chodíme na bojové filmy. Pozeral som aj grotesky v kine Čas, počas vyučovania, musím povedať, a očarilo ma to. Odvtedy film ako divák stále viac a viac vyhľadávam,“ spomínal vlani pri príležitosti svojich 80. narodenín v mesačníku o filmovom dianí na Slovensku Film.sk. Ako diváka ho film bavil viac ako divadlo. „Oproti filmu sa mi zdá divadlo nudnejšie, pravda, nechcem to generalizovať. Vo filme sa toho viac deje, keďže je tam viac možností. Ale ako herec mám divadlo, samozrejme, radšej ako filmovanie, pretože pre herca je nakrúcanie len čas čakania. A predovšetkým je to práca bez prítomnosti obecenstva, ktoré je pre mňa podstatné,“ hovoril. Úplne najradšej mal filmy Woodyho Allena. Mal rád aj špionážne filmy i niektoré filmy Michelangela Antonioniho a väčšinu diel Federica Felliniho.

Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 vo Zvolene. Vyštudoval dramaturgiu a filmovú vedu na VŠMU v Bratislave a už počas štúdia začal vystupovať v Tatre Revue. V rokoch 1964 až 1967 pracoval ako dramaturg Československej televízie, v rokoch 1967 až 1970 bol členom Divadla na korze v Bratislave, v rokoch 1970 až 1972 divadla Večerní Brno, 1972 až 1978 spevohry Novej scény v Bratislave a od roku 1978 členom činohry Novej scény v Bratislave. Od roku 1982 bol umeleckým šéfom Štúdia S (od roku 1999 Štúdia L+S).

Vo filme debutoval v dramatickom príbehu z prostredia mladých hercov Vždy možno začať (1961), kde účinkoval spolu s Júliusom Satinským. Režisér filmu Ján Lacko ich objavil v Tatra Revue a ponúkol im aj účinkovanie v svojom ďalšom filme Výlet po Dunaji (1962). V 60. rokoch minulého storočia Lasica účinkoval aj vo filmoch Senzi mama (1964) Vladislava Pavloviča, Nylonový mesiac (1965) Eduarda Grečnera, no po nástupe normalizácie, keď mali ako dvojica vynútenú prestávku, si na väčšie úlohy obaja museli počkať až na koniec 70. rokov, keď ich ako Milana a Jula obsadil Radim Cvrček do filmu pre deti Nekonečná – nevystupovať (1978).

„Milan Lasica bol mužom mnohých profesií a talentov. Hoci neštudoval herectvo, bol výborným divadelným, televíznym i filmovým hercom. Škoda, že kvôli zákazom spolu s Júliusom Satinským nedostali veľa možností objaviť sa na filmovom plátne. Ba dokonca ani písať pre film. Takým prípadom bol Pacho, hybský zbojník režiséra Martina Ťapáka z roku 1975, kde boli autormi dialógov a dozvedeli sme sa to až po mnohých desaťročiach z bonusov na DVD nosiči,“ hodnotí postavenie Lasicu v kinematografii Miro Ulman, dramaturg programovej rady Kina Lumière a odborný pracovník Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Diváci si Lasicu a Satinského pamätajú ako nezabudnuteľnú dvojicu A a B v komédii Srdečný pozdrav ze zeměkoule (1982) či colníka a kráľa v rozprávke Tři veteráni (1983) od českého režiséra Oldřicha Lipského, alebo ako dr. Mahma a vyšetrovateľa vo filme Dušana Rapoša Utekajme, už ide! (1986).

Utekajme, už ide! je komédia o ľudskom šťastí, indickej mágii a manželskej nevere. Príbeh o bytových problémoch manželov Syslovcov, ktorí jedného dňa vyriešia svoju situáciu prebúraním sa do susedovho komfortného bytu, z ktorého si požičiavajú nielen štvorcové metre, ale aj osobné veci jeho majiteľa. 

Lasica spolu so Satinským si zahrali aj v televíznych filmoch. Dlhé roky bol v trezore poetický film Juraja Herza Sladké hry minulého leta (1969), bez Satinského si Lasica zahral napríklad aj v snímkach Pasti, pasti, pastičky (1998) Věry Chytilovej, Hanele (1999) Karla Kachyňu, Obsluhoval jsem anglického krále (2006) Jiřího Menzla, neskôr vo filmoch Rukojemník (2014) Juraja Nvotu, za ktorý bol nominovaný na Slnko v sieti i na Českého leva, či v režijnom debute scenáristu Ondreja Šulaja Agáva (2016).

Za svoje celoživotné dielo získal Milan Lasica titul Zaslúžilý umelec (1989), Krištáľové krídlo spoločne s Júliusom Satinským (1997), prezident Českej republiky Václav Havel mu udelil štátne vyznamenanie – medailu Za zásluhy (2003), získal Zlatého gunára na 35. ročníku Kremnických gagov (2015), Výročnú cenu Asociácie českých filmových klubov (2019), Kristiána na MFF Praha – Febiofest (2020) a 9. septembra 2020 Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre.

Lasica bol humoristom, dramatikom, textárom, hercom, režisérom, dramaturgom, moderátorom, spevákom aj prezidentom MFF Art Film Fest. Na otázku o jeho mnohostrannej orientácii, ktorú mu na úvod rozhovoru v mesačníku Film.sk položil programový riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel, Milan Lasica odpovedal tak, ako si ho budeme pamätať. „Najbližšou z týchto profesií je pre mňa humorista. Ale myslím si, že aj všetky ostatné spája práve humor. Vo všetkom, čo som robil, či som písal texty, alebo režíroval divadelné či televízne inscenácie, bol práve humor veľmi dôležitý, ak nie prvoradý. Takže toto je také moje „krytie“ pre spomínané množstvo profesií.“  Kino Lumière si tvorbu Milana Lasicu pripomenie v auguste v cykle Neznámy Milan Lasica, uvedie ho Filmotéka špeciál.

Zdroj: TS - Simona Nôtová, tlačová tajomníčka SFÚ
Zdroj foto: SFÚ - Milan Kordoš