I keď počas svojho života nedosiahol uznanie ako skladateľ, ale skôr ako uznávaný interpret, jeho tvorba ovplyvnila hudbu ako celok a dnes patrí k najuznávanejším skladateľom všetkých čias. Mnohokrát konfliktný, rebel voči nadriadeným, arogantný smerom k podriadeným, matematický génius i fertilný milovník žien. Aj taký bol jeden z najväčších hudobných géniov všetkých čias Johann Sebastian Bach, od narodenia ktorého si dnes pripomíname 336 rokov.

Život nemeckého skladateľa, organistu a talentovaného improvizátora sa začal písať v Eisanachu v roku 1685.  Bach pochádzal z početnej hudobníckej rodiny, niektoré zdroje dokonca hovoria o najväčšej rodine hudobníkov v histórii a to vzhľadom na to, že viac ako jej 100 členov bolo z hudobnej branže. Bol najmladším z ôsmich detí Johanna Amborosiusa Bacha a Elisabeth Bachovej.

Najmä vďaka silným hudobným koreňom sa Johann dostal k hudbe v pomerne mladom veku. Od malička trávil množstvo času s bratrancom svojho otca, ktorý bol tiež miestnym organistom. V ôsmich rokoch začal študovať latinskú školu v Eisenachskom dominikánskom kláštore, kde okrem iných študoval napríklad aj Martin Luther, zakladateľ cirkvi, ktorú Bachovci vyznávali. O rok na to však rodinu postihla veľká tragédia. V máji zomrela matka a o necelý rok na to aj otec. Johanna, z ktorého sa stala sirota, by bez brata Johanna Christopha, čakal zrejme ťažký osud. Johann Bach starší pôsobil v Ohrdrufe ako organista a nad svojim mladším bratom prevzal nielen životný, ale aj hudobný patronát. Johann mladší začal študovať na lýceu, kde spoznal i svojho priateľa Georga Erdmana. Vynikal hrou na husle a organ, od brata tiež dostal do daru základy komponovania. Spoločne so spevom v miestom zbore to boli zručnosti, ktoré mu prinášali obživu. Na škole okrem štúdia hudby získal aj solídne základy jazykov, matematiky, rétoriky a teológie. Medzi rovesníkmi vynikal, školu skončil ako druhý najlepší v ročníku.

S rastúcom vekom a rovnako aj s rozrastajúcou sa rodinou jeho brata, pocítil vtedy ešte len 15-ročný Sebastian Bach, že musí ísť svojou cestou. V roku 1700 nasledoval svojho priateľa Georga Erdmana do Lüneburgu, kde sa spoločne uplatnili v omšovom zbore Michaelskej školy. Popri speve neustále zdokonaľoval svoju hru na organe a už v roku 1703 získal svoje prvé miesto hudobníka z povolania. Sprvoti ako huslista dvorného orchestra, po preukázaní svojho talentu však Johann smeruje do Arnstadtu na miesto organistu. Tu prichádzajú na scénu aj prvé Bachove problémy. Okrem toho, že si svoju 4-týždňovú dovolenku svojvoľne predĺži na 3 mesiace, dostáva tiež aj pokarhanie, za to, že do chorálov počas bohoslužieb vkladá modulácie, medzihry a dekorácie.

V roku 1707 nastáva zlom v Bachovom živote, okrem sťahovania z Arnstadtu do Mühlhausenu, vstupuje do jeho života žena - Maria Barbara Bachová, ktorá je okrem manželky i jeho sesternicou. I keď sa po požiari, ktorý zdvihne rodinné náklady, musia Bachovci presťahovať do Weimaru, samotný Johann toto obdobie popisuje ako na svoje najšťastnejšie dni svojho života. Okrem narodenia prvej dcéry, Kataríny Dorotei, získava dobre finančne ohodnotené miesto dvorného organistu a komorného muzikanta na dvore vojvodu Wilhelma Ernsta z Weimaru.

Bach roku 1723 dosahuje najväčší úspech – stáva sa kantorom v Kostole svätého Tomáša v Lipsku. I keď sa pozícia kantora zdá najprv veľmi sľubnou, na rad prichádza veľké sklamanie. Členovia mestskej rady, totižto chceli pôvodne na toto miesto niekoho iného a Bacha považovali za hudobníka druhej kategórie. Okrem toho Bach taktiež musí vykonávať množstvo neobľúbených činností ako napríklad výučbu latinčiny. Výsledkom pôsobenia v Lipsku je dlhoročný spor, na jednej strane so zástupcami mesta, ktorý dokonca napísali o Bachovi, že je lenivý a práca mu nevonia a na strane druhej samotného Bacha, ktorý je frustrovaný nielen z nízkeho platu, slabého zboru, ale aj z nezmyselných povinností. Aj napriek tomuto však Bach zotrváva v Lipsku až do svojej smrti.

Keď sa v roku 1749 zhoršil Bachovi zrak až natoľko, že skoro prestal vidieť, podstupuje pod rukami údajného odborníka na sivý zákal, Johna Taylora, operáciu. Operácia má za následok očnú infekciu, ktorá je 28. júla 1750 dôsledkom a príčinou Bachovej smrti. Ďalšie historické pramene uvádzajú, že možnou príčinou smrti Bacha mohla byť aj mozgová príhoda a zápal pľúc. Iróniou osudu je fakt, že v roku 1759 zomiera pod rukami rovnakého lekára ďalší barokový velikán - Georg Friedrich Händel.

Je považovaný za otca baroka dokonale ovládal všetky štýly barokovej hudby vtedajšej doby v Európe: bol oboznámený s francúzskou hudbou, holandskou, španielskou a hlavne talianskou. Bach ako vynikajúci hudobník a improvizátor sa síce nedočkal až tak veľkého skladateľského uznania počas svojho života ako jeho rovesníci, jeho súčasníci ho však považovali za najlepšieho organistu, aký kedy žil. Jeho schopnosť tvoriť bola ohromujúca: aj z jednoduchého popevku dokázal okamžite vytvoriť nesmierne množstvo variácií a z nich dokonalú hudobnú formu. Nevenoval sa však len komponovaniu, vždy mal blízko aj k hudobnej teórii.

Jeho dva cykly skladieb s označením Dobre temperovaný klavír spôsobili revolúciu, Bach bol vynikajúci pedagóg, išlo v tomto prípade z jeho strany o experiment, odvážnu snahu o realizáciu kompozičných nápadov, no hlavne o riešenie dovtedy nedokonalého systému ladenia. V každom cykle nájdeme skladby vo všetkých tóninách prelúdiá a fúgy, pričom sú radené chromaticky vzostupne v dur aj v mol: C dur, c mol, Cis dur, cis mol... Dodnes je toto jeho monumentálne dielo výzvou pre mnohých interpretov – samozrejme, aj mnohé ďalšie.

Medzi zaujímavosti z Bachovho života patrí okrem iného aj to, že počas svojho života napísal viac ako 1.000 diel takmer vo všetkých hudobných formách, avšak počas svojej kariéry nenapísal ani jednu operu. Bol vzorom pre ďalších hudobných velikánov ako Ludwig van Beethoven či Wolfgang Amadeus Mozart. Počas života splodil 20 detí, nie všetky sa však dožili dospelosti. Jeho nahrávka Brandenburského koncertu č.2 sa nachádza na palube sondy Voyager. Azda najväčšou zaujímavosťou je však matematická presnosť jeho hudby. Okrem vlastnej hudobnej abecedy, teda nôt B,A,C,H, vraj podľa niektorých muzikológov zakódoval do svojej hudby aj presný dátum svojej smrti.  

Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto a video: Wikipedia, Youtube