mojakultura logo
menu
V jeho svete sa voda sypala a piesok lial

V jeho svete sa voda sypala a piesok lial

Evanjelický farár, pedagóg, spisovateľ, básnik, prekladateľ, redaktor, literárny kritik, významný f...

16. marca 2021

Evanjelický farár, pedagóg, spisovateľ, básnik, prekladateľ, redaktor, literárny kritik, významný folklorista, "otec" Laktibrady, Valibuka, Zlatovlásky, Janka Hraška či iných rozprávkových bytostí a rovnako tiež človek, vďaka ktorému mnohí z nás zažili čarovné detstvo. Aj taký bol rozprávkar Pavol Dobšinský, na ktorého dnes, pri príležitosti jeho narodenia, spomíname.

Jeho meno, či skôr jeho tvorbu, pozná snáď každé dieťa. Veď s rozprávkami o Zlatovláske, O popolvárovi najväčšom na svete, či pri iných dobrodružných príbehoch, vchádzali mnohí počas svojho detstva do ríše snov. Od narodenia jedného z najznámejších slovenských rozprávkarov, či inak povedané folkloristov, dnes uplynie už 193 rokov. Kým však bol a aký život prežil Pavol Dobšinský?

Pavol Dobšinský sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach do rodiny evanjelického kňaza ako prvorodený syn. Študentské obdobie strávil na gymnáziu v Rožňave, z ktorého sa neskôr presunul do Miškovca, kde okrem štúdií zdokonalil aj svoju maďarčinu. V roku 1840 pokračujú jeho študijné kroky na jednu z vtedajších najlepších stredných škôl, na evanjelické lýceum v Levoči. Tu začína i jeho prvá publikačná činnosť, kde ako predseda štúrovskej Jednoty mládeže slovenskej, publikuje básne, recenzie, životopisné portréty a vďaka znalosti srbochorvátčiny, angličtiny, francúzštiny, poľštiny, maďarčiny a ruštiny, i preklady svetových autorov ako Byron, Mickiewitcz, Lermontov, Rousseau či Shakespeare.  

Po desiatich rokov vzdelávania v odboroch teológia a filozofia úspešne končí a s farárskou skúškou odchádza do Revúcej na post tajomníka evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa, vďaka ktorému sa zberateľské a vydavateľské snahy Dobšinského dostávajú ešte viac do popredia. Pred ukončením lýcea sa Dobšinský v rokoch 1848 – 1849 aktívne zapája do vojenskej služby a pôsobí ako vojak cisárskeho vojska.

Rok 1858 znamená veľkú zmenu v Dobšinského živote. Získava totižto miesto profesora na novozriadenej Katedre slovenskej reči a literatúry na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, kde pokračuje i jeho publikačná činnosť a to časopisom Sokol, ktorý svojim obsahom významne ovplyvňuje vtedajší kultúrny život. Na jeho stránkach sa objavujú príspevky a tvorba Sama Chalupku, Andreja Sládkoviča, Jána Botta i Janka Kráľa a iných. Pod tlakom okolností sa v roku 1861 Dobšinský vzdáva vydavateľských činností a odchádza na Gemer, do dedinky Driečany, kde až do svojej smrti v roku 1885 pôsobí ako miestny farár.

Folklór bol s Dobšinským doslova spätý od mala. Už ako študent venoval svoj voľný čas problematike ľudovej slovesnosti a zbieraniu ľudových piesní, prísloví, porekadiel, hádaniek, hier, obyčajov a povier. Svoje poznatky nielen poctivo skúmal, ale ich aj v roku 1872 zhrnul do knihy Úvahy o slovenských povestiach. Množstvo tradičných slovenských folklórnych diel obsahovalo prvky šťavnatého humoru a erotiky, ktoré sa podarilo Dobšinskému upraviť do miernejšej podoby. Aj vďaka tomu sa jeho tvorba stala vhodná a úspešná u detského čitateľa. K vrcholom jeho tvorby patrí šesť zošitov obsahujúcich až 64 rozprávok pod názvom Slovenské povesti. Tie vydal spoločne s Augustom Horislavom Škultétym v rokoch 1858 až 1861.

Obsahovo najväčšie dielo vydáva Dobšinský na sklonku svojho života. Prostonárodné slovenské povesti sú zbierkou fantastických, zvieracích, legendárnych, novelistických, realistických i humorných rozprávok a sú do dnešných dní reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky. Mnohé z jeho rozprávok boli spracované ako filmy či televízne inscenácie, medzi ktorými nemôžme opomenúť napríklad česko-slovensko-nemecký film Mahuliena, zlatá panna v hlavnej úlohe s Ady Hajdum, či Ťapákovho Popolvára najväčšieho na svete.

Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto a video: Wikipedia, Literárne informačné centrum, Youtube