Spisovateľka Erika Jarkovská sa narodila 23. januára 1965 v Martine. Vyrastala v obci Turček. Študovala na Strednej chemickej škole v Banskej Štiavnici. Pracuje a býva vo Zvolene. Je autorkou 11 kníh v slovenčine: Maják, Mary z Genesee, Ľaliové deti, trilógie Bojovníci dúhy, Nemecká krv, Deväť – Príbeh Ďatlovej výpravy, Mŕtvi nemôžu milovať, Spútaná divočinou, Posledný potomok, Osamelé vtáča a Sny vo vetre. V roku 2016 založila vlastné vydavateľstvo ENRIBOOK. V súčasnosti sa venuje dobrodružno-mysterióznemu žánru, píše o skutočných nevyriešených záhadách. Obdivuje vesmír, hviezdy a jej srdcovkou sú Indiáni.

Píšete od roku 2011. Ako ste sa k tomu dostali?

Čo si pamätám, vždy som milovala príbehy ukryté v knihách. Ako som sa naučila čítať, mojím najobľúbenejším koníčkom sa stali a zostali knihy. V dievčenských rokoch som preferovala žánre dievčenské, dobrodružné, detektívne či westerny. A niekedy okolo 14.-15. roku života som si zaumienila, že si raz napíšem vlastný príbeh z mnou preferovaného žánru. Napokon som sa k tomu odhodlala ako 18. ročná a pustila sa do prvého westernového príbehu, ktorý som dokončila a vydala ale až po 35. rokoch. Už ako rozšírenú, skoro 600 stranovú trilógiu Bojovníci dúhy. Keď som sa v roku 2010 pustila do prepracovávania dávno napísaného prvého románu, nemala som už ambície viac písať, malo to byť naozaj len to splnenie dievčenského sna. Ale ako to v živote chodí – sotva som dokončila prvý román, už „prišiel“ námet na ďalší a po ňom na ďalší... A takto to so mnou ide doteraz, v podstate nemám nijaké väčšie autorské výpadky, píšem jeden román za druhým.

Čo je na práci spisovateľa najlepšie?

Že si môže vytvárať vlastné svety, vlastných ľudí, ktorými sa chce obklopovať, pretože proces písania je zdĺhavý a osamelý a istú dobu sú našimi kamošmi práve postavy, s ktorými sa v duchu zhovárame, ktorým prisudzujeme charaktery, rôzne úlohy a poslania a ktoré vypĺňajú náš duchovný svet. A potom si spisovateľ môže vytvoriť aj vlastné prostredie, krajinu či dobu a pohodlne cestovať, kam si zamanie, bez nutnosti vybavovania pasu a pod. Záleží, pochopiteľne, aj na tom, akému žánru sa spisovateľ venuje. Ja napríklad veľmi rada objavujem a snažím sa objavené a zaujímavé predložiť aj čitateľovi. Takisto je dôležité, aké posolstvo autor chce vo svojich románoch zanechať, akú tému chce spracovať, na čo chce poukázať.

Vyšlo vám jedenásť kníh. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu? Ktorá z nich sa vám písala najťažšie?

No, ono mi vyšlo v skutočnosti štrnásť kníh (ak rátam aj české preklady troch kníh). Inšpiráciu čerpám najmä z internetu, tam človek nájde naozaj kadečo. Väčšinou, keď natrafím na zaujímavý námet, odložím si ho bokom a keď sa rozhodujem, čo spracovať, pustím sa do pátrania, či nájdem k danému námetu dosť potrebných informácií – keďže spracovávam skutočné historické udalosti či životy skutočných historických postáv. Keď si myslím, že už mám dosť naštudované a určím si aj hlavné postavy a to, ako sa budú vyvíjať, ako ovplyvnia dej, odkiaľ kam budú fyzicky či charakterovo smerovať a pod. , vytvorím koncept príbehu a pustím sa do písania. V podstate to nie je až také zložité. (úsmev)

Najťažšie sa mi písala asi kniha Deväť – Príbeh Ďatlovovej výpravy, pri ktorej – keďže je to veľmi známa udalosť – som musela prejsť veľa internetových portálov, prečítať mnoho článkov (nielen v slovenčine a češtine, ale aj v ruštine), naštudovať materiály o vyšetrovaní tejto udalosti, dokonca prejsť aj pitevné správy, či napozerať nejaké dokumenty. To všetko preto, aby som sa úlohy priblížiť túto tragickú udalosť čitateľovi zhostila čo najlepšie, najvernejšie, ale zaujímavo, no zároveň, aby som pamiatku hlavných hrdinov nezdehonestovala čímsi lacným a komerčne lákavým. Písala som s veľkým rešpektom k hrdinom aj ich pozostalým príbuzným a snáď sa mi to aj podarilo.

Píšete o skutočných udalostiach, doposiaľ nevyriešených svetových záhadách. Kde vyhľadávate informácie o týchto udalostiach?

Láka ma objavovať, pátrať, hľadať, konšpirovať a sčasti prinášať čitateľovi nielen zaujímavé témy, na ktorých je mrazivé to, že sú skutočné, ale do istej miery aj vlastné teórie vysvetlenia týchto udalostí. Je to skoro ako písať detektívky, ktoré som v mladosti tak „hltala.“

Venujete sa mysterióznym aj historicko-dobrodružno-romantickým či spoločenským príbehom z 18. až 20. storočia z prostredia Severnej Ameriky. Čím vás očarilo toto prostredie a dané obdobia?

To očarenie vyplynulo z prvého románu, ktorý som napísala, aby som si splnila dievčenský sen – prostredie Divokého západu. A potom, čím viac som študovala problematiku osídľovania severoamerického kontinentu, bojov za nezávislosť domorodých kmeňov, útlak pôvodných obyvateľov, ich osud, spôsob života, lásku a rešpekt k prírode, ich kultúru a pod., tým viac som sa snažila priblížiť čitateľom aj takúto pre nás nevšednú a vzdialenú problematiku. Aby sa im s pojmom Indián (mimochodom veľmi skreslený pohľad) nespájali iba Winnetou a náčelník Veľký had, ktorí sa udomácnili v týchto končinách vďaka filmovej produkcii 60. a 70. rokov 20. storočia.

Maják – Záhada Eilean Mór

24.septembra sa uskutoční uvedenie knihy do života s názvom Maják v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Krstným otcom bude spisovateľ Peter Šloser, ktorý je bývalý policajný plukovník a teraz známy autor kriminálnych príbehov.

Ako by ste charakterizovali hlavnú hrdinku Davenu? Prezradíte nám dej?

Dej, pochopiteľne, neprezradím. Ale zmienim aspoň to, že nevinný, počiatočný zámer hlavnej hrdinky Daveny ísť v ústrety milovanému otcovi a vrátiť sa s ním domov, sa zmení na boj s podivnými, až nadprirodzenými javmi, ktoré sa začnú diať všetkým zúčastneným prakticky od prvej chvíle vstupu na ostrov, na ktorom sa maják nachádza. A ako by som charakterizovala hlavnú hrdinku? Ako milujúcu dcéru, ktorá, aby prelomila neistotu o tom, čo sa stalo jej otcovi, je schopná postaviť sa čelom aj spomínaným temným silám. Že to nebude mať ľahké, o tom sa čitatelia sami presvedčia.

Príbeh rozpráva o škótskom ostrove Eilean Mór, ktorý je spájaný s nadpozemskými  javmi. Spoločnosť NBL tu koncom 19. storočia uvedie do prevádzky maják. Prečo ste si vybrali tému námorníctva?

Nevybrala som si túto tému a priori. Vybrala som si tému záhady ako takej – záhady zmiznutia troch strážcov z ostrova, z ktorého sa nedalo len tak odísť, ani sa na ňom kdesi schovať; záhady, ktorá má niekoľko ťažko vysvetliteľných situácií a doteraz nebola spoľahlivo objasnená.

Pre koho je kniha určená?

Každému, kto má rád nevšedné príbehy, napätie, tajomno, niečo nadprirodzené, mystiku a neprekáža mu, že sa mu pri čítaní na tele trochu stavajú chĺpky do pozoru. Všetkým želám príjemný čitateľský zážitok.

Ďakujem za rozhovor.

Zhovárala sa: Veronika Schwarzová

Fotografie: archív autorky