Svetoznáma fínska skupina Värttinä je na scéne už niekoľko desaťročí. Diváci ju môžu zažiť v rámci sobotňajšieho večera na World Music Festivale Bratislava. „Na Slovensko máme iba samé krásne spomienky a koncerty u vás sme si vždy naozaj užívali. Vaše publikum je veľmi vrúcne, otvorené a dobroprajné, vytvára atmosféru, na ktorú potom ešte dlho spomíname,“ hovoria v rozhovore s Vladimírom Potančokom členky kapely: Mari Kaasinen, Karoliina Kantelinen a Susan Venhovaara (za slobodna Susan Aho).

Skúste prosím na začiatok vysvetliť, čím sa líši tradičná hudba z Karélie od ostatných regionálnych štýlov a hudobných tradícií vo Fínsku a akým spôsobom a do akej miery vás ovplyvňuje pri vašej tvorbe?

Karoliina Kantelinen: Karélia je pohraničný región, ktorý sa nachádza na oboch stranách fínsko-ruskej hranice. Skupina Värttinä vznikla v malej dedine Rääkkylä, ktorá sa nachádza v severnej časti fínskej Karélie, takže v tomto zmysle je naozaj veľmi karelská. Hlavný rozdiel medzi hudbou z Karélie a iných častí Fínska je ten, že základom karelskej hudby je zborový spev, zatiaľ čo inde sú zreteľné vplyvy západných hudobných tradícií a akordickej hudby. To sa týka takých západofínskych hudobných a tanečných štýlov ako je napríklad polska. Naše spevácke tradície na východe krajiny sa volajú runolaul a ich základom je spev hrudným registrom a sila hlasu v rezonančných dutinách. To viete, keď bývate pri jazere a váš najbližší sused je až niekde na druhom brehu, musíte sa poriadne snažiť, ak chcete, aby vás počul a prišiel večer na návštevu. Väčšina karelskej hudby je spojená s prírodou a prírodnými cyklami, rituálmi, ale poznáme aj veľa pracovných piesní, uspávaniek, svadobných piesní a podobne. V Karélii nájdete aj široký repertoár smútočných piesní, ktoré interpretovali špecializované plačky. To všetko sú inšpirácie, z ktorých čerpá aj Värttinä bez ohľadu na to, či priamo preberáme folklórne motívy alebo tvoríme vlastné skladby s modernými hudobnými postupmi a prvkami, aby sme karelskú hudbu viac priblížili súčasnému poslucháčovi. Karelské hudobné tradície sú však hlboko uložené v našich srdciach.

Värttinä začínala pôvodne ako dievčenský spevácky zbor. Jej prvým úspechom bolo vystúpenie na folklórnom festivale Kaustinen. Ako to ovplyvnilo vašu ďalšiu hudobnú kariéru? Mimochodom, chodievate ešte stále na tento festival, ak môžete?

Mari Kaasinen: Skupinu Värttinä zvolili návštevníci za kapelu roka na festivale Kaustinen Folk Music Festival v roku 1987, čo bola vtedy pre nás veľká vec a zároveň obrovská česť. V tom roku sme na festivale koncertovali viackrát a minimálne fínska hudobná komunita si nás dobre zapamätala. Od tých čias sme hrali a spievali v Kaustinene mnoho razy, naposledy toto leto. Bol to pre nás veľký zážitok, lebo sme sa tam zastavili po dlhšej prestávke a na našom koncerte sa zišlo obrovské publikum. Najkrajšie na tom bolo, že aj tí najmladší poznali naše staré aj nové pesničky a spievali a tancovali odušu spolu s nami.

Počet členov skupiny sa postupne zmenšoval a dosť často sa aj menil. Aké boli príčiny týchto zmien a zaujímalo by ma, či ste v kontakte s bývalými členkami/členmi skupiny, prípadne aké sú vaše vzťahy?

Susan Venhovaara: Je pravda, že zostava kapely sa počas jej trvania viackrát menila, ale vnímame to ako niečo prirodzené, keďže naša skupina funguje už viac ako 40 rokov. Fínska hudobná scéna je však veľmi malá, a tak často stretávame našich bývalých členov na rôznych festivaloch a iných podujatiach. Toto leto sme sa napríklad radostne zvítali s naším bývalým huslistom a skladateľom, ktorý sa volá Kari „Reiska“ Reiman. Stretli sme sa počas jedného hudobného festivalu a po koncerte sme si výborne pokecali.

Teraz urobíme veľký skok v čase – naposledy som sa s vami rozprával zhruba pred dvadsiatimi rokmi pred vystúpením na festivale Pohoda v Trenčíne. Medzitým sa v kapele narodili nejaké deti, ale prišiel na svet aj muzikál Pán prsteňov. Aké to bolo pre vás obdobie, čo vám dalo a či by ste sa aj druhýkrát dali nahovoriť na tvorbu hudby k muzikálu?

Mari Kaasinen: Tak to bolo naozaj veľmi turbulentné obdobie. V tom čase sme mali veľa koncertov po celom svete. A keď sme dostali šancu komponovať hudbu k muzikálu The Lord of the Rings, nemali sme ani potuchy o tom, ako dlho to potrvá. Tvorba muzikálu v Londýne a Toronte bola pre nás skvelou a vzrušujúcou skúsenosťou, pri ktorej sme sa veľa naučili. Zároveň to však bola aj ťažká práca, lebo sme boli dlhý čas ďaleko od domova a mohli sme robiť vlastné koncerty iba z času na čas. Výsledok však bol fantastický a sme veľmi pyšné, že sme mohli byť toho súčasťou. Určite by sme si to rady vyskúšali znova.

Odkaz na iný článok - https://mojakultura.sk/world-music-festival-bratislava-oslavuje-desatrocnicu-pestrou-ponukou/

Tohto roku skupina Värttinä ohlásila návrat pódiá po dlhej prestávke. Čím ste vyplnili ten čas, ak nerátam spomínaný muzikál? Bolo pre vás ťažké znovu „naštartovať motory“?

Karoliina Kantelinen: Je pravda, že medzi naším posledným a predposledným albumom ubehlo desať rokov. Počas nich sme však nezaháľali, ale sústredili sme sa hlavne na spolupráce s ďalšími fínskymi skupinami, napríklad z oblasti rocku, jazzu, či dokonca popu. Okrem toho sme mali jednu sezónu pravidelnú show v Národnej opere a balete v Helsinkách. Pôsobili sme teda hlavne vo Fínsku a potom do toho potom prišla pandémia, takže sme už vonkoncom nemohli ísť na turné. Ale oslávili sme tridsiate výročie vydania nášho albumu Oidai, pričom na koncert nás prišla podporiť ako štvrtá vokalistka aj Sari Kaasinen, Marina sestra a jedna zo zakladateliek skupiny. Okrem toho Mari, Susan a ja, čiže tri vokalistky z Värttinä, sme z času na čas vystupovali samostatne ako dievčenské trio, kde sme nielen spievali, ale sme si aj obsluhovali všetky hudobné nástroje (akordeón, kantele, husle, tradičné drevené dychové nástroje) samy. Nehovoriac o tom, že počas pandémie sa síce nedalo veľmi koncertovať, ale so skladaním a nahrávaním nových piesní a hudobných nápadov sme neprestali a práve časť z tohto materiálu sa dostala na náš nový album.

Album Kyly opäť čerpá z karelských tradícií a celkom dobre sa mu darilo aj v špecializovaných world music rebríčkoch (prvé miesto vo World Music Charts Europe a v Transglobal World Music Chart v júli tohto roku). Ako vznikal a aké to bolo sa po takej dlhej prestávke vrátiť do nahrávacieho štúdia?

Susan Venhovaara: My tri ako speváčky sme súčasťou Värttinä už mnohé roky, čo je pre nás veľká výhoda, pretože vždy keď spolu spievame, tak to ide aj napriek dlhým prestávkam prirodzene, ľahko a hladko. Písanie, aranžovanie a nacvičovanie nových piesní si však vyžaduje určitý čas a keďže už nie sme žiadne mladice, a život prináša so sebou aj mnoho ďalších povinností, trvá to o niečo dlhšie. To, aby sa všetci členovia skupiny zišli, je logisticky dosť náročné zorganizovať. Ale keď už začneme na niečom robiť, tak postupujeme vždy kreatívne a produktívne. Tentoraz sme to vyriešili tak, že sme si pred nahrávaním urobili akýsi niekoľkodňový hudobný kemp, počas ktorého sme bývali pod jednou strechou, od rána až do noci sme pracovali nad muzikou, skúšali sme a aranžovali nové piesne a užili sme si pritom všetkom aj kopec zábavy.

Na čo sa môžu tešiť na vašom koncerte slovenskí poslucháči a návštevníci word music festivalu v Bratislave?

Susan Venhovaara: Na Slovensko máme iba samé krásne spomienky a koncerty u vás sme si vždy naozaj užívali. Vaše publikum je veľmi vrúcne, otvorené a dobroprajné, vytvára atmosféru, na ktorú potom ešte dlho spomíname. Naozaj sa veľmi tešíme, že sa môžeme znovu stretnúť s našimi slovenským fanúšikmi a zdieľať spolu nové zážitky. Na koncerte zaznejú tak pesničky z nového albumu Kyly, ako aj milované klasiky zo starších albumov. Takže dúfame, že sa tam s vami všetkými uvidíme.

Zhováral sa Vladimír Potančok