„Vždy som sa chcel obklopovať mladými umelcami. Asi mi dodávali nielen životnú miazgu a nový pohľad na umenie, ale chcel som byť o niekoľko rokov vpred,“ hovorí pre náš portál vyštudovaný trubkár a zároveň dirigent slávneho Orchestra Gustava Broma, aranžér, hudobný režisér, významný organizátor hudobného života, legendárny Vladimír Valovič. Pod jeho taktovkou odznejú dva výnimočné koncerty v rámci festivalu Symfónia umenia. Viac o jeho pôsobení, repertoári, žánroch hudby, ktoré ho obklopujú celý život, o veľkých menách československej hudobnej scény, ale i o tom, kedy si zažil skutočný krst ohňom, sa dočítate v našom rozhovore.

V máji 2025 ste oslávili významné životné jubileum – ako inak, sériou koncertov. Kde beriete energiu a motiváciu pokračovať v dirigentskej činnosti, v organizovaní, dramaturgických plánoch...?

Keď máte okolo seba zapálených ľudí, ktorí vedia obetovať svoj voľný čas pre kvalitné umenie, tak Vás táto energia vtiahne do sveta, v ktorom gravitácia už nehrá rozhodujúcu úlohu. Vždy je to o výzve, aby ste Vašu činnosť alebo dôveru, ktorú Vám zveria naplnili tak, aby to poslanie splnilo očakávania všetkých a hlavne aby konečný príjemca mal skvelý estetický zážitok.

Ako sa za desaťročia, čo pôsobíte na scéne, Váš pohľad na hudbu a dirigovanie, zmenil? Niektorí hovoria, že kedysi sa žilo ľahšie, iní vítajú dnešné technológie. Ako sa na tie zmeny dívate Vy?

Hudbe sa venujem už niekoľko desaťročí, najprv ako zanietený poslucháč, potom ako aktívny účastník hudobnej scény v pozícii hudobného režiséra a neskôr aj dirigenta v oblasti jazzovej a populárnej hudby. Pri mojich začiatkoch v pozícii hudobného režiséra som nahrával všetky žánre hudby. Boli sme veľmi univerzálni a to obohatilo nielen môj hudobný rozhľad, ale predovšetkým som sa inšpiroval hudobnými nápadmi a kompozíciami velikánoch domácej a svetovej hudby. Táto cesta hudobným dianím ma stále motivovala a tým samozrejme otvárala cestu súčasným technológiám. Dnešný virtuálny hudobný svet je neporovnateľne komplikovanejší, ale na druhej strane máme obrovskú šancu získavať veľké množstvo inšpirácií.

Na festivale Symfónia umenia budete dirigovať dva koncerty. Take 6 a Rozhlasový Big band Gustava Broma a Symfonický koncert Pocta hudobným básnikom. Čo pre Vás tieto koncerty znamenajú a ako ste vyberali repertoár (keď hovoríme najmä o druhom podujatí)?

Už sa veľmi teším, ale mám aj v sebe isté napätie, ktoré je prirodzenou súčasťou každého hudobníka pred vystúpením. Spolupracovať s legendárnou vokálnou skupinou TAKE 6 bolo už niekoľko desaťročí mojim snom, ktorý sa mi splnil tohto roku na festivale v Českom Krumlove. Sú to úžasní profesionáli a skvelí umelci, ktorí Vás dokážu vtiahnuť do fantastickej atmosféry či už gospelovej, soulovej, R&B a tiež swingovej hudby. Diváci na koncerte sa majú na čo tešiť. Druhý koncert Pocta hudobným básnikom, je inšpirovaný televíznym spracovaním skvelého a divácky úspešného seriálu. Odznejú na ňom slávne a populárne skladby, ktoré nás sprevádzajú dlhé obdobie v médiách a na koncertoch. Zaznejú aj trocha v netradičných aranžmánoch v sprievode symfonického orchestra doplneného o rytmickú sekciu. Som rád, že účasť na tomto projekte prijala veľmi početná skupina slovenských populárnych spevákov.

Často spolupracujete aj s mladou a strednou generáciou hudobníkov a spevákov. Ako sa vám s nimi pracuje?

Neviem čím to je, ale už od mojich profesionálnych začiatkov som sa vždy chcel obklopovať mladými umelcami. Asi mi dodávali nielen životnú miazgu, ale aj nový pohľad na umenie, pretože som vždy chcel byť o niekoľko rokov vpred. Spomínam si na slová Helenky Vondráčkovej, ktorá mi pripomenula, že v období keď som mal skupinu VVsystem a hrali sme funky music, tak vraj sme utiekli vtom období všetkým a nevedeli, kto za tým všetkým stojí. Pre zaujímavosť, keď som si teraz robil sumár, s koľkými špičkovými interpretmi som spolupracoval iba v Československu ako hudobný režisér a dirigent, tak som sa dostal k číslu 150.

Pod Vaším vedením sa VV Systém zameriaval aj na moderné smery a spolupracovali ste s mladšími umelcami, medzi nimi boli Berco Balogh, Juraj Burian, Andrej Šeban či Juraj Griglák. Prečo ste sa rozhodli tento krok spraviť?

Vždy som sa snažil spolupracovať s mladšou generáciou, ktorá predstavovala progres pri tvorbe a interpretácii. Jednoducho som to tak cítil.

Keď sa obzriete späť, ktoré momenty vo vašej kariére považujete za najzásadnejšie?

Myslím si, že som sa narodil pod šťastnou hviezdou. Mal som skvelých rodičov, ktorí mi umožnili študovať hudbu. Počas štúdií sme zažívali obdobie, keď sa živá hudba hrala v Bratislave všade kde sa len dalo. Potom som mal šťastie, že ako hudobný režisér som začal v Brne spolupracovať s orchestrom Gustava Broma a na základe toho vznikla kapela VVsystem. Práve toto zoskupenie mi pomohlo získať silné renomé aj v odbornej verejnosti. Hudobníci, ako Juraj Lehotský, František Karnok, Dušan Húščava, Gabriel Jonáš, Juraj Griglák, Juraj Burian, a mnohí ďalší sú toho dôkazom. Napokon to bola ponuka od Gustava Broma v roku 1994, aby som prevzal po ňom štafetu dirigovať a viesť asi najslávnejší Československý orchester pre jazzovú hudbu. Oficiálne bol tento orchester zaradený na základe hlasovania odborníkov podľa amerického časopisu Down Beat medzi 10 najlepších Big Bandov na svete. Toto jeho oslovenie asi zásadne ovplyvnilo môj hudobný život.

Už počas štúdia na Konzervatóriu ste hrávali v rôznych kapelách, ktoré sa zameriavali na jazz. Pôsobili ste aj vo folklórnych súboroch Mladé srdcia, Lúčnica a Gymnik. Samozrejme, k tomu treba pripočítať klasiku – študovali ste trúbku a hudobnú réžiu. Je pre muzikanta dobre, ak sa nesústredí len na jeden žáner? Respektíve, dokáže mu pôsobenie vo formáciách rôznych žánrov, otvoriť vnímanie hudby?

Moje širokospektrálne zameranie sa na všetky hudobné žánre mi veľmi pomáhalo sa rýchlo orientovať a tým som sa stal zaujímavým pre spoluprácu s mnohými hudobníkmi, skupinami alebo nahrávacími spoločnosťami. Spolupracoval som napríklad na projektoch s Mariánom Vargom, skupinou GATTCH, nahrával som so Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, komornými súbormi a ako som spomínal aj s mnohými sólistami opernej, jazzovej a populárnej hudby.

Po ukončení Konzervatória ste nastúpili na dvojročnú základnú vojenskú službu do Vojenského umeleckého súboru v Bratislave a v roku 1970 ste začali pôsobiť na pozícii hudobného režiséra v Československom rozhlase Brno. O dva roky neskôr ste prešli na rovnakú pozíciu v Bratislave. V tejto pozícii začala Vaša spolupráca s Orchestrom Gustava Broma aj Tanečným orchestrom Československého rozhlasu v Bratislave. Keď sa dívate spätne na tento moment, bol to dôležitý okamih vo Vašom živote?

Spolupráca s orchestrom Gustava Broma začala najskôr v podobe nahrávania LP platní so slovenskými hviezdami pop hudby ako Eva Kostolányiová, Eva Máziková, Dušan Grúň. Samozrejme nesmiem zabudnúť ani na moje pôsobenie v úlohe dirigenta Tanečného orchestra Československého rozhlasu v Bratislave. Bola to pre mňa veľká škola, lebo to boli moje začiatky v roli dirigenta. Našťastie, som mal dobré zázemie v osobe vtedajšieho šéfdirigenta Vieroslava Matušíka a tam som zažil skutočný krst ohňom. Bola to každodenná práca pri nahrávaní rôznych žánrov populárnej hudby a to mi vlastne otvorilo cestu na post dirigenta slávneho Bromovho orchestra.

V roku 1974 ste založili formáciu VV Systém, v ktorej boli angažovaní špičkoví muzikanti Jaromír Hnilička, Josef Audes, Mojmír Bártek, Zdeněk Novák,  František Karnok, Alois Bouda, Dušan Húščava, Juraj Lehotský, Ladislav Gerhardt či Gabriel Jonáš. S VV Systémom nahral v priebehu ďalších rokov viacero známych hitov aj Karol Duchoň a ďalší speváci. Štýlovo, inštrumentálne i štruktúrou sa pop hudba dnes posunula úplne iným smerom, no ak tieto pesničky dnes hráte, prečo myslíte, že ich ľudia stále počúvajú? Zažívajú podľa Vás renesanciu? Čím to je?

Spočiatku sa formácia VVsystem venovala iba jazzovej hudbe, ale potom nás objavili vtedajšie hviezdy populárnej hudby, ktorým imponovala nielen naša zostava s dychovými nástrojmi, ale hlavne džezové cítenie. Dnes to vidíme aj vo svete, kde si hviezdy ako napr. Robbie Williams alebo Michael Bublé urobili koncerty a projekty s takouto hudbou. Moderná rytmika a swingové dychy. Takže už pre 50 rokmi sme takto cítili hudbu. Karol Duchoň je zvláštna téma. Veľa sa už toho popísalo a ja by som len možno dodal, že Karol bol výnimočný spevák s úžasným hlasom a feelingom, ale bohužiaľ, na Slovensku nebolo manažérske zázemie ako v Čechách a tým veľmi utrpela jeho spevácka kariéra a životná púť.

Viem, že je to niekoľko desiatok rokov, no tanečnú hudbu vtedy hrali profesionálni muzikanti, texty písali kvalitní textári, hudbu aranžovali profesne školení ľudia. Je dnes v hudbe všetko jednoduchšie?

Nemyslím si, že je jednoduchšie tvoriť kvalitnú tvorbu, vždy je to o kritériách, aké používane pri hodnotení tvorby a hlavne, dnes je šírenie prostredníctvom sociálnych sietí bez akýchkoľvek možností vytesniť nekvalitnú hudbu. V minulosti prešla tvorba viacerými odbornými hodnoteniami a nebola to práve ideologická cenzúra.

V roku 1994 ste sa stali lídrom, dirigentom a umeleckým vedúcim Orchestra Gustava Broma. Pod názvom Gustav Brom Big Band účinkovalo v tomto telese aj viacero slovenských muzikantov - Matúš Jakabčic, Juraj Griglák či Juraj Bartoš. Tento orchester vždy mal, aj dnes má, dobré meno. Je to práve o dobrých sólistoch – kvalitných interpretačných výkonoch?

Značka orchester Gustava Broma bola vždy lákadlom pre hudobníkov. Hrať v ňom bolo cťou a zároveň akousi métou pre dosiahnutie svojich muzikantských cieľov. Počas 85 ročnej činnosti tohto telesa, či už za éry zakladateľa alebo mojej 30 ročnej činnosti pri vedení sa v ňom vystriedalo veľa skvelých osobností, ktoré vždy dávali telesu punc svetovej kvality.

Poďme už k festivalu Symfónia umenia. Podieľate sa na jeho dramaturgii. Je Vám blízka myšlienka, ktorú riaditeľka festivalu Andrejka Kozáková, od začiatku presadzuje?

Keď prišla Andrejka s ideou založiť multižánrový open air festival v Bratislave, najprv som to považoval za akýsi sci- fi projekt, ale keďže poznám jej zápal pre kvalitné umenie, tak som sa snažil ju v tom podporovať. Že to bola skvelá myšlienka, potvrdzuje nielen 5. ročník tohto festivalu, ale hlavne, že za neľahkých finančných možností, bez podpory oficiálnych inštitúcií dokázala priniesť na festival skvelých umelcov z domácej a zahraničnej scény. Chcel by som poďakovať aj starostovi mestskej časti Ružinov Martinovi Chrenovi, ktorý ju v tom nesmierne podporuje.

Myslíte si, že v Bratislave takéto podujatie pod holým nebom má svoje miesto?

Vždy som mal túžbu, aby aj Bratislava dostala festival podobného druhu. Niečo podobné som mohol prežiť s Big Bandom Gustava Broma na festivale Open Air Classic v Berlíne, kde sme boli niekoľkokrát a vždy to bol úžasný zážitok. Gratulujem Bratislave, že aj ona má niečo podobné.

O čo sa snažíte v dramaturgii festivalu?

Je to tímová práca a základnou ideou je pripraviť umelecky kvalitný a atraktívny program. Odmenou za to, je dnes už veľký záujem o toto podujatie.

Medzi hudobnými textármi, ktorým vzdáte hold, budú: Kamil Peteraj, Daniel Hevier, Boris Filan, Tomáš Janovic, Martin Sarvaš, Peter Uličný, Vlado Kraus, Ľubo Zeman, Milan Lasica, Ján Štrasser, Jozef Urban, Zoro Laurinc a Pavol Jursa. Niektorí už nie sú medzi nami, no ich piesne stále žijú prostredníctvom ich textov. Ako ste vyberali piesne?

Základom pre rozhodnutie uskutočniť poctu slovenským hudobným básnikom bol veľmi úspešný televízny dokument Slovenskej televízie. Myslím, že si aj tvorcovia piesní zaslúžia rovnaké ocenenia ako interpreti a tak sme sa snažili vybrať z ich tvorby to umelecky najhodnotnejšie.

Čo pre speváka znamená dobrý text? A čo pre hudobníka?

Pre speváka určite chytľavý slogan, pre hudobníka, autora a aj aranžéra inšpirácia pre dobrú pieseň.

Ani na tomto koncerte nebudú chýbať zástupcovia mladej generácie. Uvedomujú si aj mladí ľudia, že tanečná hudba spred desiatok rokov opäť začína byť aktuálna?

Kvalitná hudba nepozná hranice trvácnosti a preto prirodzené prichádza v tejto oblasti k retro vlne, ktorá pripomenie mladej generácii, že aj slovenská hudba mala svojich velikánov vo všetkých hudobných žánroch.

Spolupracujete aj so spevákmi z Čiech, zažili ste si spoločnú československú éru. Ak máte porovnať dnes českú a slovenskú kultúru, podmienky, v ktorých umelci tvoria, bolo by to trošku nelichotivé voči Slovensku?

Musím priznať, že v tomto smere máme spoločný názor.

Zhovárala sa: Zuzana Vachová

Zdroj foto: archív Vlada Valoviča, Symfónia umenia