mojakultura logo
menu
Sedemdesiatročná jubilantka: Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa

Sedemdesiatročná jubilantka: Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa

Je tretia najstaršia inštitúcia svojho druhu na Slovensku. Vznikla v roku 1955 za podpory rodáka,...

30. augusta 2025

Je tretia najstaršia inštitúcia svojho druhu na Slovensku. Vznikla v roku 1955 za podpory rodáka, maliara a spisovateľa Janka Alexyho. 17. júna 1956 bola slávnostne otvorená obrazáreň Petra Michala Bohúňa.

Po tomto významnom učiteľovi a maliarovi 19. storočia je galéria pomenovaná. Na jeho počesť sa tu nachádza Bohúňova sieň. V súčasnosti má v zbierkach približne 5300 umeleckých diel. Spravuje tri budovy: Galériu Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši, Liptovskú galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a Dom Jana Hálu vo Važci.

„Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši si za celých sedemdesiat rokov svojej činnosti dokázala udržať stabilné pôsobenie regionálnej inštitúcie s nadregionálnou pôsobnosťou. Jej kvalitná činnosť sa odzrkadľuje v jednom z najkvalitnejšie zostavenom zbierkovom fonde zo slovenských verejných zbierkotvorných inštitúcií. Galéria má jednu z prvotriednych zbierok moderného slovenského výtvarného umenia, výbornú kolekciu umenia 19. storočia, pričom ako jedna z mála galérií na Slovensku má aj stálu expozíciu Starého umenia. V zbierke nájdeme aj diela umelcov druhej polovice 20. storočia a súčasných autorov. Neustále sa buduje a fond obohacujú každoročne nové akvizície či dary do zbierky. Sedemdesiatročné obdobie je dlhá doba, vystriedalo sa tu mnoho zamestnancov a niekoľko riaditeliek a riaditeľov, ktorí budovali dobré meno inštitúcie. V priebehu jej fungovania sa menil zriaďovateľ inštitúcie  a výška finančných príspevkov na činnosť a prevádzku. Rovnako sa mení aj spôsob galerijnej práce s návštevníkmi a masmédiami. To čo je dôležité a čo musí ostať pre uchovanie kvality galérie nezmenené, je dôraz na kvalitnú odbornú činnosť, čiže vytváranie kvalitných výstav, publikácií a budovanie výnimočnej zbierky umeleckých diel, čo sa nám darí zachovať do dnešných dní a veríme, že tomu tak bude aj v nadchádzajúcej budúcnosti,“ informovala kurátorka výstavy Veronika Repová.

Pri príležitosti 70. výročia založenia galérie vznikla výstava Skupina 29. augusta, ktorá prezentuje 24 vystavujúcich autorov povojnového výtvarného umenia. Medzi nimi sú mená ako Ferdinand Hložník, Vincent Hložník, Alojz Klimo, Cyprián Majerník či Ján Želibský. Diela pochádzajú zo zbierok Galérie Jána Koniarika v Trnave, Galérie mesta Bratislavy, Nitrianskej galérie, Oravskej galérie, Považskej galérie umenia v Žiline, Slovenskej národnej galérie, Stredoslovenskej galérie, súkromnej Pavla Handzuša a zbierky Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.  

Názov výstavy je pomenovaný podľa zoskupenia autorov, ktorý je odvodený od dátumu, kedy začalo SNP a boj proti nemeckým okupačným jednotkám. Skupina bola znova založená v roku 1958 ako predchodkyňa Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, ktorá pôsobila v rokoch 1945 - 1949. Jej vznik súvisel aj s postupným uvoľňovaním spoločenskej situácie po kritike stalinského kultu v roku 1956.

Je nainštalovaná vo Veľkej výstavnej sieni tzv. bielej kocky, najväčšej výstavnej siene svojho typu na Slovensku. Vystavené diela sú rozdelené podľa tematických okruhov: vojna a mier, každodennosť, podoby telesnosti, mesto a mestské zákutia, krajina, pretrvávania a rozchody (po roku 1970). Nájdeme tu 134 umeleckých diel. Výstava potrvá do 31. októbra. 

„Dominuje tu eklektický štýl – pospájanie rôznych prvkov moderného umenia, jeho podôb,  ako ho poznáme zo svetového umenia  prvej polovice dvadsiateho storočia s umením socialistického realizmu a  rôznymi autorskými prístupmi umelcov, ktorí sú na výstave zastúpený svojimi dielami. Z unikátov tu uvidíme diela: drevený reliéf od Oresta Dubaya, vytvorený okolo roku 1970, dielo pochádza zo súkromnej zbierky, 189 centimetrovú bronzovú sochu  Detvan od Alexandra Trizuljaka z roku 1951, alebo napríklad hlinená váza od Júlie Kováčikovej Horovej z roku 1947 – táto váza bola namaľovaná na obraze Zátišie so snežienkami z roku 1947. Výstava pôvodne vznikla ako výstup dvojročného výskumu internej kurátorky, pričom plynule nadviazala na predchádzajúci projekt venujúci sa životu a tvorbe maliara slovenskej výtvarnej moderny – Ladislava Čemického. Cieľom výstavy je prezentovanie poslania galerijnej činnosti, ako je výskum, odborné spracovanie a zhodnocovanie zbierkového fondu,“ povedala kurátorka výstavy Veronika Repová.

 

 

Veronika Schwarzová

Fotografie výstava: Peter Poljak, fotografie hlavná budova