Výstava nás prenesie do detských čias a pohrúži nás hrou, ktorá má zmysel aj v našom dospelom veku.

Pre všetkých milovníkov umenia je pripravená výstava Hra v umení v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici, ktorú môžu navštíviť do 25. januára budúceho roku. Výstava je nainštalovaná vo Vile Dominika Skuteckého, kde sa nachádza aj stála expozícia tohto významného banskobystrického maliara európskeho formátu, autora mnohých portrétov, žánrových scén či obrazov baníkov. Vystavené sú tu maľby, grafiky, kresby, koláže, fotografie, asambláže, objekty, happeningy, inštalácie od popredných slovenských umelcov.

„Každá tematická výstava do istej miery odzrkadľuje preferencie kurátora, ktorý robí výskum, vyberá diela a vkladá ich do nového ,príbehu’. Za všetky diela by som však spomenula asambláž Otisa Lauberta, rodáka z Valaskej. Pozostáva z rôznych úlomkov už nefunkčných predmetov, ktoré usporiadal do políčok čierno-bieleho šachovnicového podkladu (Zlatá palma, 2020). Použil ich podobným spôsobom ako básnik slová a predmetom vdýchol nový život. Aj nás vedie k uvažovaniu o spojení všednosti a jedinečnosti života, ale aj k humoru, ktorý k nemu patrí. Na budúci rok na jar v Stredoslovenskej galérii pripravujeme jeho samostatnú výstavu,“ objasnila kurátorka výstavy Daniela Čarná. 

Ako informovala Daniela Čarná návštevníci uvidia výber diel zo zbierok Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici (napríklad diela Alexa Mlynárčika, Stanislava Filka, Milana Paštéku, Jozefa Jankoviča, Dušana Kállaya, Vincenta Hložníka, Martina Martinčeka). Nachádzajú sa tu aj obrazy s námetom hry zo zbierok iných galérií (diela Júliusa Kollera a Dezidera Tótha zo Slovenskej národnej galérie, dielo Ester Šimerovej z Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Júliusa Jakobyho z Východoslovenskej galérie v Košiciach) a súkromných zbierok (dielo Andreja Barčíka zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny), ale aj z ateliérov umelcov (diela Rudolfa Filu, Otisa Lauberta, Vlada Kordoša a Mateja Kréna, Stana Masára, Juraja Gábora, Viliama Slaminku a i.).

Slávny holandský maliar Pieter Brueghel st. vytvoril obraz Detské hry, kde sa hrá 90 hier 250 detí (či malých dospelých). Hra nie je len zábava a nesúvisí iba s detstvom, spája detský svet s dospelým, pre mnohých umelcov je aj inšpiráciou. „Je to akoby výstava jedného obrazu, pretože jej myšlienka sa odvíja od žánrovej scény v Skuteckého diele, na ktorom sa jeho syn Ferdinand a synovec Bartolomej hrajú klasickú detskú hru − na stole si stavajú domček z kariet (Zámok z karát, 1890 – 1995, zbierka SSG). Motív sa stal inšpiráciou pre výstavu o fenoméne hry u dvadsaťjeden umelcov rôznych generácií 20. a 21. storočia. Ukazuje jeden z mnohých spôsobov, akými je možné nechať ,prehovoriť’ umelecké diela v nových súvislostiach, vzťahoch a susedstvách.’ Niektorí z vystavených autorov a autoriek hru zobrazujú ako tému (detské hry, karty, šach, šport a i.), iní ju využívajú ako princíp tvorby či komunikácie s divákom (napr. v akčnom umení či v inštaláciách). Na výstave má svoje miesto aj spolupráca profesionálnej a detskej tvorivosti. Hra prepája umenie s každodenným životom, detstvo s dospelosťou. Nejde pritom len o voľnočasovú aktivitu, ale o princíp mnohých našich činností, čomu sa venovali filozofi, pedagógovia či sociológovia. Jan Amos Komenský v diele Schola ludus (okolo 1653) popisuje hru ako prípravu na život. Holandský historik Johan Huizinga v knihe Homo ludens píše o hre ako o základom fenoméne, ktorý do ,nedokonalého sveta a zmäteného života vnáša dočasne obmedzenú dokonalosť.’ Výstava nás môže inšpirovať k úvahám o význame tvorivosti v  každodenných životoch."

"Ako napísal významný výtvarník, mysliteľ a pedagóg Rudolf Fila: ,Už v detských hrách nájdeme zárodky tvorivých riešení. Každá hra obsahuje aj prvky voľby, a to má v sebe i umenie. Možno ho teda do istej miery vyhlásiť za ‚hru dospelých‘, uchovávajúcu si čaro detstva.’ Každý z autorov na výstave jedinečne prispel a prispieva k formovaniu našej výtvarnej scény a ich diela majú potenciál osloviť návštevníka galérie, aj tých, ktorí do galérií bežne nechodia. Niektoré diela od nás vyžadujú spoluprácu, ale ako napísal Rudolf Fila: ,tvorbou, ktorá od nás vyžaduje väčšiu intenzitu vnímania, získavame hlbšie uspokojenie. Lacné víťazstvá menej tešia, a platí to vo všetkých oblastiach tvorivej ľudskej činnosti.’ Na výstave sa môžeme obohatiť o nové uhly pohľadov aj na náš vlastný svet, ktorý je na nej obsiahnutý,“ povedala Daniela Čarná.

Veronika Schwarzová

Titulná foto: Juraj Gábor, spolupráca Radovan Vašaš, Pavol Gábor, Katarína Šulajová: Drevenica, 1997-98, majetok autora, foto: archív SSG