Festival nezískal podporu, keďže podľa Rady FPU nemá nič spoločné s kultúrou a umením. Ako odpoveď vznikla kampaň „Fraj nie sme kultúra“.

Minulý víkend ovládol Rimavskú Sobotu festival otvorenej a rôznorodej kultúry Fraj. Autentický priestor budovy a nádvoria Čierneho orla na Hlavnom námestí zaplnilo umenie rôzneho druhu a predovšetkým nadšení návštevníci z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia. Našli tu nielen hudbu, ale aj výtvarné umenie, literatúru, workshopy, divadlo, kabaret, diskusie, kvízy, stand-up, slam poetry a mnoho ďalšieho. Festival, ktorý za posledné mesiace a roky čelil nepriazni zo strany mesta aj Rady Fondu na podporu umenia, ukázal, že rôznorodé umenie má svoje miesto a nadšencov v každom meste. Práve za jeho vznikom stála absencia kultúrneho vyžitia v tomto okresnom meste.

Obidva dni podujatia sa niesli v príjemnej atmosfére uvoľnených ľudí, ktorí si užívali umenie a otvorenú kultúru. Pestrý program hltali plnými dúškami a náladu im nepokazili ani menšie zmeny v programe.

Tento ročník headlinovali kultové kapely Chiki Liki Tu-a a Marhule, na ktoré ľudia tancovali aj napriek nepriazni počasia. V sobotný večer zahviezdili komici zo Silných rečí a Tepláreň kabaret s tanečníkmi, burleskami, drag queens, speváckymi a inými magickými číslami.

Na festivale nechýbali ani reflexívne diskusie, napríklad „Ministerstvo bizarnotí“ s bývalým riaditeľom SND Matejom Drličkom, profesorkou a kurátorkou Ilonou Németh a novinárom a bývalým riaditeľom SLC Pavlom Sibylom. Moderátorského kresla sa zhostila prekladateľka a PR manažérka Mestskej knižnice v Bratislave Eva Lavríková. Diskusie s názvom „Ako prežiť polykrízu“ sa v piatok zúčastnili herečka Táňa Pauhofová, zakladateľ IPčka Marek Madro, novinár a podcastér Adam Blaško a moderoval ju Rasťo Iliev. Adam Blaško spolu s tímom satirického podcastu Piatoček v sobotu usporiadali politický kvíz pod názvom Kvízoček, na ktorý sa napriek dusnému ovzdušiu naplnil priestor Citadely.

Unavený účastník festivalu mohol nechať svoje zmysly oddýchnuť pri vizuálnom umení, návšteve kina s výberom filmových delikates, či na workshope sieťotlače na textílie s originálnymi grafikami, na ktoré bol tento ročník festivalu veľmi bohatý. Celý priestor budovy bol zaplnený aj výtvarným umením mnohých slovenských umelcov, napríklad maľbami geometrického abstrakcionistu Štefana Balázsa. Špeciálne na prezentáciu počas festivalu Fraj boli vybrané jeho maľby spred 40 rokov, teda z prvej vlny výtvarnej postmoderny na Slovensku. Generáciu mladších výtvarníčok zastupovala napríklad Ľubomíra Chylová Sekerášová so svojimi intímnymi dielami „Stalker“ alebo „Futbalistky“, ktoré odhaľujú spleť interpersonálnych vzťahov ženského kolektívu, alebo Veronika Trnečková s kresbami imaginárnych priestorov, ktoré obohacuje o organické formy. Výberom umelcov a ich diel sa organizátorom podarilo dosiahnuť atmosféru bohatú nielen na performatívne, ale aj vizuálne umenie.

Divadelné umenie zastupovalo ochotnícke Divadlo Paradox s inscenáciou „Nahí a naruby“ a detské predstavenie Divadla Houže „Zlatá rybka“. Každý rok má na festivale svoje miesto aj kvalitná slovenská literatúra, ktorej pomyselný stan tento rok zastrešoval diskusiu s Kolomanom Kertészom Bagalom. Nechýbala ani súťaž v slam poetry, ktorá sa kvôli búrke uprostred programu presunula z nádvoria do Citadely. Workshop ľudového tanca mali v piatok pod palcom Barbora a Fero Morongovci.

Ďalší tanečný workshop „Flitre v rytme“ sa, bohužiaľ, nekonal pod vedením obľúbeného Lacka Cmoreja, dokonale ho však nahradil vogue tanečník Hugo, účinkujúci aj v rámci Tepláreň kabaretu. Napriek únave po celodennom sobotňajšom programe roztancoval pred polnocou niekoľko generácií. Na festivale sa tiež vystriedala paleta skvelých hudobníkov a DJ-ov, ako Jimmy Pé, Ovarius, Zandome.

Rovnako ako mnohé iné umelecké projekty či festivaly, aj Festival Fraj bol tento rok ohrozený rozhodnutím Rady Fondu na podporu umenia nepodporiť žiadosť o poskytnutie dotácie. Podľa vyjadrení členov Rady akcia nemá nič spoločné s kultúrou a umením a nie je zameraná tvorivo, ale ideologicky. Ako odpoveď vznikla kampaň „Fraj nie sme kultúra“, vďaka ktorej sa podarilo vyzbierať potrebné financie. Kde štát nepomohol, vyzbierali sa ľudia.

Podpísalo sa to však na slabých či žiadnych finančných odmenách umelcov. Napriek tomu sa organizátorom podarilo vytvoriť pestrý line-up zložený z umelcov, hercov, tanečníkov, komikov, výtvarníkov, novinárov, hudobníkov a mnohých ďalších, ktorým na kultúre na Slovensku záleží. Aj na tomto príklade môžeme vidieť, že ľudia stoja o rôznorodé umenie a podujatia – či už sa na ne vyzbierajú, alebo sa na nich podieľajú bez nároku na honorár. Umenie však nemôže zostať dlhodobo poddimenzované a umelci nemôžu zostať bez honorárov. Tak, ako si každý vykonáva svoje zamestnanie aj kvôli finančnému ohodnoteniu, malo by to tak byť aj v sektore kultúry. Nemôžeme dlhodobo očakávať od umelcov, že svoju prácu budú vykonávať zadarmo, že budú zarábať v iných sektoroch a bez nároku na honorár prijímať umelecké zákazky. Táto cesta deštrukcie vedie k zníženiu kvality výkonov a diel na úroveň ochotníkov, ktorí si na „svoje“ umenie zarábajú inou prácou. Tým nechcem znižovať význam mnohých umelcov, ktorí dokážu skĺbiť denné zamestnanie aj umeleckú činnosť. Ide však o dlhodobý problém umeleckej obce, ktorý sa nijako nezlepšuje, naopak, podobnými krokmi sa posúva vzad. Chcem len pripomenúť, že umelecké či divadelné festivaly sa nedajú porovnávať s hudobnými festivalmi, ktoré si na svoj chod dokážu zarobiť samé. Tieto podujatia sú často platformou, kde sa umelci môžu ukázať počas letných prázdnin, teda mimo sezóny.

Festival FRAJ už v minulosti čelil problémom s dotáciami od mesta a aj vtedy mu pomohla verejná zbierka. Popasoval sa tiež s obdobím pandémie a už šiesty rok je kultúrnou udalosťou leta v Rimavskej Sobote. Prežíva napriek odporu, vďaka snahe zainteresovaných ľudí, ale aj vďaka nadšeným návštevníkom, ktorí dokazujú, že o takýto formát podujatia v tomto okrese stoja.

Lívia Brachnová

Foto: Ondrej Koščik /Koscik.photos