„Jedným z tajomstiev hudby je spájanie ľudí a ich uzemnenie ich v prítomnom okamihu,“ hovorí pre náš portál jeden z najtalentovanejších gitaristov a skladateľov súčasnej generácie, ktorý vystúpi na tohtoročnom Jazzy feste.

Váš nový album Agma objavuje nové zvukové možnosti v hudbe. Sú tieto prvky dnes aj v súčasnej klasickej hudbe? Dá sa povedať, že tak ako v jazze, aj klasika hľadá dnes nové zvukové možnosti?

Myslím si, že áno. Hudobníci vždy skúmali zvuk. Rád premýšľam o hudbe najprv cez zvuk – ešte predtým, než príde na rad melódia, harmónia, rytmus a všetko ostatné. Krása hudby spočíva v tom, ako všetky tieto prvky vytvárajú jedinečnú zvukovú identitu interpreta alebo skupiny. Jazz bol dlhé obdobie pravdepodobne na čele tohto objavovania. Dnes však nájdeme neuveriteľné talenty a vizionárov, ktorí posúvajú hranice vo všetkých žánroch.

Kde sú podľa Vás dnes hranice medzi rôznymi hudobnými žánrami?

To je fascinujúca téma. Možno hlavná hranica je stále zvuk, ak vôbec nejaká hranica je. No aj v rámci tzv. jazzového sveta sú umelci, ktorí znejú skôr ako elektronika, ambient alebo súčasná klasika. Napriek tomu však často existuje istá línia, ktorú hudobníci sledujú: učia sa históriu žánru, počúvajú kľúčové nahrávky, ponoria sa do jeho jazyka. To vytvára komunity okolo určitých hudobných estetík. Aj keď sú veľmi široké.

Kam Vás nový album Agma posunul zvukovo?

V podstate je to pokus preniesť na svetlo zvuk, ktorý som mal v hlave pre túto skupinu. Hlas a trúbka sú ako predĺženie toho, čo dokážem vyjadriť na gitare. Premeniť ten vnútorný zvuk na realitu nie je jednoduché, najmä prostredníctvom kompozície . Ale myslím, že je to cieľ každého umelca. Stále premýšľam nad tým, ako blízko sa dá k tej predstave vôbec dostať.

Myslíte si, že existuje niečo ako zvuková krása? Nemyslím len v estetickom zmysle, ale aj psychologicky...

Krása ako taká je univerzálna. Milujem krásu v hudbe – krásne melódie, harmónie, zvuk, rytmus. No dnes je to zároveň veľmi subjektívna záležitosť. Komplexná alebo avantgardná hudba môže byť krásna. Jednoduchý trojzvuk môže byť krásny – rovnako ako husté klastre alebo netradičné harmónie. Krásna je úprimnosť. A myslím si, že to je najdôležitejšia vlastnosť umelca.

Album Agma vznikol ako medzinárodná spolupráca. Aj keď nejde o stálu kapelu, cítiť skutočnú synergiu a súzvuk. Je hudobná chémia podstatná v jazze? Alebo vo všetkých žánroch?

Áno, to spojenie je zásadné – hudobne aj ľudsky. Potrebujem cítiť 100 % zapojenie od hudobníkov, s ktorými spolupracujem. Inak to nepôsobí pravdivo. A áno, musíme si sadnúť umelecky. Buď cez spoločnú víziu, alebo dopĺňajúce sa hlasy. Mojou úlohou ako lídra je vybrať takých ľudí, ktorí tieto kvality majú. Som rád, že to tentoraz vyšlo.

Odkaz na iný článok - https://mojakultura.sk/najlepsie-leto-na-liptove-prinesie-jazzy-fest-zahranicne-hviezdy-a-dve-slovenske-premiery/

Medzi slovenskými hudobníkmi, s ktorými spolupracujete, je aj Oskar Török. Ako spolu komunikujete – hudobne a osobne?

Oskar je skvelý, slobodomyseľný človek s veľkým srdcom a to je cítiť aj v jeho hre a nádhernom tóne trúbky.

Aranžmány sú presne napísané, ale zostáva priestor aj na improvizáciu. V niektorých skladbách sa až približujete k free jazzu a vrstveným štruktúram. Sú tieto vrstvy zámerné alebo spontánne?

Skvelá otázka. Väčšinou sú zámerné. Ako skladateľ a aranžér som chcel vyjadriť svoju víziu tým, že napíšem party pre hudobníkov. Zároveň im však chcem dať slobodu na interpretáciu a improvizáciu. Baví ma spájať tieto dva svety – jeden štruktúrovanejší a druhý spontánny.

Práve tento z Vašich doterajších albumov sa mi zdá najinovatívnejší a najpriekopníckejší. Ste na novej ceste objavovania?

Ďakujem. Pri tomto albume som sa dosť priblížil k zvuku kapely, aký som mal v hlave. Ak teda pôsobí sviežo, som rád. Mojím cieľom bolo, aby znel ako ja.

Každá skladba má vlastný príbeh, tému, zvukovú identitu – ako krátke symfonické básne. Viem, že hudobníci často neradi hovoria o svojej tvorbe analyticky, ale aj tak sa spýtam – sú za skladbami príbehy?

Mojím konečným cieľom ako umelca je rozprávať príbehy. Hudba je však natoľko abstraktná a zároveň komplexná forma, že zredukovať ju na názov alebo vysvetlenie často pôsobí obmedzujúco. Áno, hudba rozpráva príbeh, ale ten príbeh môže byť pre každého poslucháča iný.

Mnohé skladby majú meditatívnu kvalitu – nie v komerčnom zmysle, ale v otvorenosti nástrojového obsadenia a priestoru pre sólovú improvizáciu, ako napríklad Reinvented. Objavujete niečo, čo tu vždy bolo, len z nového uhla pohľadu?

Som rád, že ste to takto vnímali. Pre mňa je hudba meditáciou. Po koncerte sa často cítim ľahší, povznesený,  či už ako hráč, alebo ako poslucháč. To je jedno z tajomstiev hudby: spája ľudí a uzemňuje ich v prítomnom okamihu.

Ľudský hlas je na albume Agma použitý ako nástroj (Rubato a ďalšie skladby). Táto otvorenosť vokálnemu umeniu je prítomná v jazze aj súčasnej hudbe. Je to pre Vás forma tvorivej slobody? Aj pre interpretov?

Milujem používať hlas rôznymi spôsobmi. Môže spievať melódie, línie, šepkať, napodobňovať nástroje – má toľko výrazových možností. Song Yi je na tento prístup ideálna; vdýchla mu život krásnym spôsobom.

Toto je asi prvý album, pri ktorom som nemala potrebu preskočiť ani jednu skladbu. Funguje ako celok. Bol to Vás zámer vytvoriť zvukovo, tematicky a kontrastne súdržné dielo?

To je krásny kompliment. Je ťažké udržať pozornosť poslucháča aj len pri jednej skladbe, nieto pri celom albume! Jednoducho som napísal skladby a potom sa rozhodol o ich poradí. Ak album pôsobí súdržne, myslím, že je to vedľajší efekt toho, že som bol naplno zapojený do celého procesu.

Ste skladateľ otvorený experimentovaniu (Night Waltz)? Niektoré skladby majú tradičnú formu, iné zas smerujú k novej hudbe.

Nechcem sa obmedzovať na jediný spôsob komponovania. Snažím sa len zachytiť to, čo ku mne prichádza a čo najúprimnejšie to preniesť do reality.

O pár dní budete vystupovať na Jazzy Feste v Liptovskom Mikuláši. Tešíte sa na prezentáciu Vašej „novej“ hudby naživo?

Veľmi. Hrať s touto skupinou je vždy inšpiratívne a veľká zábava. Veľmi sa teším, že túto hudbu predstavím slovenskému publiku.

Zhovárala sa Zuzana Vachová

Titulná foto: Slawek Przerwa