„Big band je prekvapivo flexibilný, keď sú hudobníci otvorení. Preto si vieme udržať súčasný zvuk aj v tradičnom formáte.“ Prečítajte si rozhovor s Kornélom Fekete-Kovácsom, umeleckým riaditeľom The Modern Art Orchestra.

The Modern Art Orchestra ste založili v roku 2005. Akú cestu má toto teleso doposiaľ za sebou?

Od svojho založenia v roku 2005 sa Modern Art Orchestra vydala jedinečnou umeleckou cestou. Namiesto napodobňovania tradičných modelov sme si budovali vlastnú identitu prostredníctvom experimentovania s formou, orchestráciou a umeleckými koncepciami. Naším cieľom bola vždy dlhodobá, koncepčne riadená práca. Spolupracovali sme so súčasnými skladateľmi, vytvorili tematické koncertné série ako „Legendárne albumy“ a „Maďarské dedičstvo“ a pripravili sme aj interdisciplinárne programy prepájajúce poéziu a výtvarné umenie. Počas rokov sa MAO stalo platformou pre maďarských skladateľov a sólistov na objavovanie nových ideí vo veľkoansámblovej forme. Práve táto konzistentná a oddaná práca definuje náš vývoj.

Do akej miery je pre moderného, inovatívneho hudobníka dôležité poznať hudobnú tradíciu?
Hudobná tradícia je nevyhnutná. Inovácia bez znalosti tradície býva často povrchná. Pre moderného hudobníka je pochopenie koreňov jazzu – swing, blues, bebop, modálny jazz a ďalšie štýly, nielen otázkou historického povedomia, ale aj zdrojom hudobnej slovnej zásoby a perspektívy. Musíte vedieť, odkiaľ prichádzate, aby ste vedeli, kam smerujete. V našom prípade to zahŕňa nielen jazzovú tradíciu, ale aj maďarské hudobné dedičstvo.

Dávate priestor kolektívnej improvizácii. Vyzerá to jednoducho, ale zrejme to tak nie je, však?
Presne tak. Kolektívna improvizácia si vyžaduje vysokú úroveň muzikálnosti a vnímavosti. Nejde len o „voľné hranie“ – ide o počúvanie, reagovanie a formovanie štruktúry v reálnom čase. Potrebujete spoločné referencie, vzájomný zmysel pre smerovanie a disciplínu, aby ste prispievali zmysluplne. Aj v tom spočíva naša hudba, z individuálneho pohľadu, aj z pohľadu skupiny. Chceme, aby sa kolektívna improvizácia stala štruktúrovaným, komunikatívnym javom, nie chaosom.

Sloboda bola vždy kľúčovým prvkom jazzu. Ako k nej pristupujete ako skladateľ a interpret?
Sloboda je zásadná, ale pre mňa nie je východiskovým bodom. Začínam so štruktúrou – formou, harmóniou, orchestráciou – a potom vytváram priestor, kde môže sloboda vzniknúť. Nezaujíma ma sloboda pre samotnú slobodu, ale ako môže slúžiť hudbe. Ako skladateľ sa snažím ponechať priestor pre hudobníkov, aby formovali skladbu vlastnými hlasmi. Ako interpret vnímam slobodu ako zodpovednosť – vyjadriť niečo úprimné a relevantné v danom momente.

MAO používa nástroje, ktoré nie sú typické pre big bandy. Ovplyvnila vás klasická hudba, alebo ste hľadali nové zvukové farby?
Oboje. Vyrastal som s klasickou hudbou ako súčasťou hudobného vzdelania a vždy ma fascinovala orchestrácia. Symfonická paleta – lesný roh, tuba, flauta, basový klarinet – ponúka textúry a farby, ktoré tradičné big bandy zvyčajne nepreskúmavajú. No mojím cieľom nebolo jednoducho kopírovať zvuk orchestra. Chcel som rozšíriť vyjadrovacie možnosti jazzového big bandu a umožniť jemnejšie, nuansovanejšie zvukové palety. Tieto nástroje prinášajú lyriku, temnotu a teplo, ktoré zodpovedajú nášmu kompozičnému smerovaniu.

Pre tento koncert v Liptovskom Mikuláši však prídete len so sedemčlenným ansámblom.
Áno, neprinesieme celú orchestrálnu paletu, ale prítomné budú hlavné tvorivé hlasy Modern Art Orchestra. Aj s touto zostavou sa budeme snažiť ponúknuť bohatý a rozmanitý hudobný zážitok.

Ako vás ešte ovplyvnila klasická hudba?
Okrem inštrumentácie ovplyvnila moje uvažovanie o forme, kontraste a vývoji. Skladatelia ako Bartók, Ligeti či Messiaen mali štrukturálne vízie, ktoré ma inšpirujú. Vážim si ich presnosť a hĺbku. Klasická hudba mi poskytuje nástroje na organizovanie a rozvíjanie hudobných ideí na dlhších časových úsekoch, čo je pri práci s veľkým ansámblom kľúčové.

Je výhodou pre jazzového hudobníka klasické vzdelanie?
Určite áno. Nie je to nevyhnutné, ale poskytuje to viac nástrojov. Klasické vzdelanie rozvíja sluch, techniku a porozumenie hudobnej štruktúre. V mojej tvorbe možno počuť klasické vplyvy v harmónii, orchestrácii a niekedy aj v architektonickom usporiadaní hudby. Ale jazz prináša oheň a spontánnosť – a to je rovnako dôležité.

Bartók je pre vás kľúčovou inšpiráciou. Čím je jeho hudba výnimočná?
Bartók dokázal spojiť intelektuálnu prísnosť s drsnou emóciou. Bol zároveň vedcom aj poetom. Jeho hlboké prepojenie s ľudovou hudbou a schopnosť premeniť ju na moderné umenie je jedinečné. Inšpiruje ma jeho rytmická komplexnosť, modálna harmónia a to, ako výstižne používal disonanciu. Jeho hudba má pocit nevyhnutnosti – všetko je presne tam, kde má byť. A, ako ste povedali, prekračuje hranice – rovnako ako jazz.

Prepracovali ste jeho Pätnásť maďarských sedliackych piesní. Ako ste prepájali súčasnosť s tradíciou?
S úctou. Nechcel som Bartókovo dielo dekonštruovať, ale viesť s ním dialóg. Pôvodné piesne zostávajú nedotknuté, ale inštrumentácia a improvizácia im dodávajú nové rozmery. Chcel som poukázať na nadčasovosť jeho hudby. Keď sa k tradícii pristupuje úprimne, môže sa stať súčasnou bez straty podstaty. Kľúčom je nesnažiť sa byť „aktuálny“ nasilu, ale veriť v silu pôvodného materiálu a pridať do procesu samého seba.

Je jazz otvorený iným žánrom?
Absolútne. Jazz vždy čerpal a transformoval – z blues, klasickej hudby, latinských tradícií, popu. Žije z otvorenosti. Aj naša tvorba prekračuje hranice: spolupracovali sme s klasickými hudobníkmi, básnikmi, výtvarníkmi aj tanečníkmi. Big band je prekvapivo flexibilný, keď sú hudobníci otvorení. Preto si vieme udržať súčasný zvuk aj v tradičnom formáte.

Séria Legendary Albums evokuje ducha starých nahrávok. Čím sa dnešný jazz líši?
Naša séria Legendary Albums nie je o štúdiových nahrávkach – ide o koncertný cyklus, ktorý znovu interpretuje prelomové jazzové albumy minulosti. Verne preberáme inštrumentáciu a štruktúru pôvodných nahrávok, no interpretácia a umelecký obsah sú úplne naše vlastné. Nejde o reprodukciu minulosti, ale o jej zmysluplné spracovanie dnešnou optikou.

Nesnažíme sa napodobniť Milesa Davisa či Theloniousa Monka – snažíme sa porozumieť ich umeleckým rozhodnutiam a reagovať na ne vlastným štýlom. Pôvodný materiál sa stáva východiskovým bodom pre dialóg, nie pre imitáciu. A presne tak funguje aj samotný jazz: učí sa z tradície a premieňa ju prostredníctvom osobného výrazu.

Okrem hudby sa venujete aj východnej filozofii a jóge. Dá sa to naozaj integrovať do západného života?
To je hlboká a náročná otázka. Netvrdím, že úplne rozumiem východnej filozofii, ale snažím sa z nej učiť. Hodnoty ako uvedomelosť, nepripútanosť, disciplína a súcit sú mi blízke. Nemyslím si, že môžeme „byť“ Východ, ale môžeme si osvojiť praktiky, ktoré nám pomôžu viesť vyváženejší a vedomejší život. Pre mňa je hudba spôsob, ako premostiť tieto dva svety.

Váš album Foundations – Yamas and Niyamas je zjavne inšpirovaný jogínskou filozofiou. Bol to splnený sen?
Áno. Bol to veľmi osobný projekt, ktorý by som si pred rokmi netrúfol uskutočniť. Vyžadoval si roky premýšľania, učenia a správnych spolupracovníkov. Big band s dlhoročnou históriou si môže dovoliť preskúmať aj takéto intímne témy, pretože medzi hudobníkmi a publikom existuje dôvera. Je to riziko, ale zmysluplné.

Niektoré big bandy stále znejú ako Ellington alebo Gil Evans. Pri MAO však necítim potrebu porovnávať. Čo vytvára vašu originalitu?
Ďakujem, to je veľká pocta. Myslím, že naša originalita pramení z oddanosti procesu. Neponáhľame sa. Každý program sa vyvíja postupne, často za prítomnosti samotných skladateľov. Nespoliehame sa na nostalgiu či napodobňovanie. Snažíme sa vyjadriť, kým sme – tu a teraz, prostredníctvom nášho spoločného hudobného jazyka. To udržiava našu hudbu úprimnú a živú.

Čoskoro vystúpite na Slovensku s menším obsadením. Aký program prinesiete?
Prinesieme výber z nášho repertoáru Hungarian Legacy, ktorý obsahuje pôvodné kompozície inšpirované maďarskými skladateľmi ako Bartók, Kodály, Liszt, Ligeti, Erkel a Eötvös. Skladby napísali členovia Modern Art Orchestra a budú interpretované v septetovom obsadení – teda kreatívnym jadrom nášho telesa. Je to veľmi osobný pohľad na maďarskú hudobnú identitu, vyjadrený prostredníctvom jazzu.

English version of the interview

Zhovárala sa Zuzana Vachová