Garantom stavby sa stala slovenská organistka, žijúca vo Švajčiarsku, Zuzana Ferjenčíková, profesorka organovej hudby v Rotterdame.

Benediktínske kláštory boli od nepamäti nielen centrom duchovného života, ale aj centrom vzdelania, vedy a umenia. Ani naše územie nebolo ochudobnené o ich duchovný a kultúrny vplyv. Prvé kláštory poznáme už v časoch Veľkej Moravy. Benediktínske opátstva na našom území boli nielen centrami viery, ale aj kultúrneho, ekonomického a spoločenského rozvoja. Zohrávali kľúčovú úlohu v formovaní identity stredovekého Slovenska (Zobor, Skalka, Hronský Beňadik).  Po dlhých desaťročiach neprítomnosti tohto kontemplatívneho rádu na našom území, bol v roku 2010 posvätený nový kláštor v dedinke Sampor, neďaleko Banskej Bystrice. Momentálne je to jediný fungujúci mníšsky kláštor benediktínov na Slovensku.

Činnosť mníchov je rovnomerne rozdelená na modlitbu, prácu a odpočinok, podľa hesla  „ora et labora“ (modli sa a pracuj). Centrom kláštora je kostol, kde sa mnísi schádzajú na liturgiu nielen počas dňa, ale aj v noci. Okrem omše sa modlia aj Liturgiu na posvätenie času (Breviár). Špecifikom benediktínov je, že sa Breviár modlia vždy spevom, dokonca večerné chvály  (vešpery) v latinčine. Spoločné modlitby sú verejné, ktokoľvek sa môže pripojiť. Tento rád sa venuje pestovaniu a udržiavaniu živej tradície gregoriánskeho (spevu) chorálu. Je to jednohlasný spev Katolíckej cirkvi, bez hudobného sprievodu. Okrem modlitby mnísi pracujú na hospodárstve, pečú vlastný chlieb, starajú o hostí (prichádzajú do kláštora načerpať silu, alebo zotrvať nejaký čas v samote), alebo vytvárajú umelecké diela.

Kláštor je už z veľkej časti dobudovaný, ale kostolu stále chýbal organ. Mníšske spoločenstvo nesiahlo hneď po lacnejšej verzii digitálneho nástroja. Práca mnícha má tri podmienky: dôsledná, dynamická, do konca. V rámci tejto „pracovnej filozofie“ si počkali na stavbu píšťalového organa. V roku 2022 oslovili Organárske dielne Žilina bratov Muškovcov. Koncom leta 2023 sa rozbehli prvé práce na novom nástroji, ktoré trvali až do januára 2025. Okrem kolektívu Organárskych dielní Žilina, pracovali na organe aj viacerí subdodávatelia, najmä Michal Kenis (výroba kovových píšťal) a Otto Heuss GmbH (elektrické komponenty, časť hracieho stola).  O finálnu podobu zvuku sa postaral český intonér Tomáš Fafílek. Píšťalový organ je finančne nákladná položka, ale mníchom sa postupne podarilo vyzbierať dostatočnú sumu (aj cez akciu „Adoptuj si píšťalu“), aby organ mohol byť postavený.

Samporský organ je siedmym opusom tejto firmy. Ide o dvojmanuálový organ s pedálom, žalúziou, mechanickou tónovou a elektrickou registrovou traktúrou. Zvukovo je inšpirovaný francúzskym romantickým organom. Dispozícia (25 registrov s jazykmi v manuáloch i pedáli) a intonácia nástroja ponúka širokú dynamickú paletu, ktorá je v súlade s povahou mníšskeho chrámu, na čo odkazujú aj názvy registrov (Bourdon monastique 32‘, Flute bénédictine 8‘). Veľmi praktickou pomocou, hlavne pri koncertoch je setzer s vyše tisíc kombináciami. Kláštorný kostol je pomerne malý a preto je podstatný rozdiel, či je v kostole niekoľko ľudí s mníchmi, alebo je kostol plný, čo výrazne ovplyvňuje to, ako organ znie a preto treba registrovať tak, aby zvuk bol vyvážený.

Garantom stavby sa stala slovenská organistka, žijúca vo Švajčiarsku, Zuzana Ferjenčíková, profesorka organovej hudby v Rotterdame. Počas štúdia na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni u Petra Planyavskeho, pôsobila ako organistka v benediktínskom opátstve Unserer Lieben Frau zu den Schotten  (známy aj ako Schottenstift). Práve preto má skúsenosti s hudobnými potrebami kláštora a mníšskej liturgie.

Organ bol posvätený Marekom Forgáčom, košickým pomocným biskupom, 29. marca 2025. V príhovore povedal aj toto: „Tento kráľovský a veľkolepý hudobný nástroj nám taktiež ukazuje, ako sa dá vytvárať jednota v rozmanitosti. Množstvo odtieňov tónov harmonizovaných prostredníctvom registrov, dva manuály, pedálnica a mnohé ďalšie funkcionality vytvárajú nespočetné množstvo kombinácií, ktoré hudobník vďaka talentu, ako daru do Boha dokáže zjednocovať v harmonickú melódiu, ktorá povznáša k Bohu. ... Je to jednota v rôznosti. V čase, keď si uvedomujeme našu rozpoltenosť, polarizáciu i roztrieštenosť v našej spoločnosti, sme vďační za každý podnet, ktorý nám pripomína jednotu v rozmanitosti.“

Liturgiu hudobne sprevádzal Chorus Salvatoris z Bratislavy a na organe Zuzana Ferjenčíková, Marián Muška a Marek Cepko. Po skončení liturgie sa konal krátky inauguračný organový koncert, na ktorom organ predstavili traja interpreti: kňaz Marián Gregor (Bach, Nibelle), miestny organista a mních, o. Michal Mária Kukuča OSB (Fleury).

Poslednou interpretkou bola garantka, Zuzana Ferjenčíková s Fantáziou na meno B A C H, od F. Liszta, v synkretickej verzii od Jean Guillou. Dielo má dve časti: Fantáziu, plnú dramatického rozmachu, chromatickej vášne a improvizačnej voľnosti, a Fúgu, majstrovsky vystavanú na kontrapunktických princípoch, kde Liszt ukazuje, ako sa dá romantickom duchu oživiť barokový odkaz. Jean Guillou vytvoril vlastnú „synkretickú“ verziu tohto diela, ktorú možno chápať ako sublimovanú fúziu Lisztových rôznych organových variantov a klavírnych rukopisov. Guillou bol tvorivým transkriptorom, ktorý prispôsobil dielo modernému koncertnému organu – obohatil ho o novú registráciu, dynamickú architektúru a plastickejší zvukový oblúk. Vo výsledku tak vzniká verzia, ktorá rešpektuje Lisztov duchovný a hudobný zámer, ale zároveň umožňuje súčasnému nástroju a poslucháčovi naplno precítiť drámu, extázu aj majestátne ticho, ktoré toto dielo prináša. Interpretka, žiačka samotného J. Guillou, podala toto dielo na jednej strane so ženskou noblesou, ale aj s mohutnou energiou. Virtuózne časti boli veľmi dobre zvládnuté, dobre vyskladané a ideálne na predstavenie tohto nástroja, lebo ukázala nástroj vo všetkých farbách, cez pokojné a melancholické, až po energické a mohutné, čím využila všetky farebné palety nástroja.

Toto leto sa v kláštore koná aj prvý organový festival na tomto nástroji. Prvou interpretkou (22. júna 2025) bola už „známa tvár“, Zuzana Ferjenčíková, ktorá si vybrala diela Bacha, Schumanna a M. Musorgského – Obrázky z výstavy,  v transkripcii J. Guillou.

V nedeľu, 6. júla 2025, patril nástroj Winfriedovi Bönigovi, významnému nemeckému organistovi a pedagógovi. Študoval organ a cirkevnú hudbu v Mníchove u F. Lehrndorfera. V roku 1998 sa stal profesorom organovej hry, improvizácie a vedúcim Katedry katolíckej cirkevnej hudby v Musikhochschule v Kolíne nad Rýnom. Od roku 2001 zastáva významnú funkciu dómskeho organistu v Kolínskom Dóme. Tu sa nachádza skutočne impozantný nástroj od firmy Orgelbau Klais, Bonn, so 4 manuálmi a 9O registrami. Samporský organ je podstatne menší, ale aj tak interpret z neho dokázal vyťažiť maximum.

Prvým dielom bola Sonáta D dur barokového skladateľa a kňaza, Domenica Scarlattiho, pôvodne napísaná pre čembalo. Svižné tempo a rozmanitá registrácia, bez barokovej strohosti bola sviežim otvorením koncertu v horúci letnú nedeľu. 

Na nejaký čas sa sme sa ponorili do meditácie a to dielom Johanna Sebastiana Bacha – chorálovej partity Sei gegrüb gegrüßet Jesu gütig. Chorál a jedenásť variácii. Ide pôvodne o pôstnu pieseň od Christiana Keimanna, inšpirovaná latinským hymnom Salve Iesu summe bonus. Bach tu rozjíma nad touto témou s využitím rôznych variačných techník. Ide o najdlhšie dielo z jeho štyroch chorálnych variácií. Pekné a jasné frázovanie, dodalo dielu svieži dych, na podklade meditatívnej témy a zaujímavo znelo využívanie širokej zvukovej palety nástroja, bez registračných stereotypov, napr. využitie sólovej flauty 4‘ (bez 8‘), čo je pre nemeckú školu pomerne nezvyčajné. Interpret tu veľmi dobre zvládol fúziu sviežosti a farebnosti, ale aj  meditatívnosti diela.

Mnísi sú známi rozjímaním a tak zostaneme v tejto nálade.  Herbet Norman Howwells, anglický organista, skladateľ a pedagóg vyniká v anglikánskej duchovnej hudbe. Zo zbierky žalmových prelúdií si interpret vybral meditáciu na verš žalmu 23: „I keby som mal ísť tmavou dolinou“. Sláčikové registre (Gamba 8‘) dobre vystrihli atmosféru „tmavej doliny“. Ostinátny rytmus v sprievode evokoval búšenie srdca keď prežívame strach, ale aj kráčanie vpred. Pribúdajúce registre pripomenuli odhodlanie, ale aj rozhodnosť, silu a prekonávanie strachu, s pribúdajúcou silou, lebo mám Boha a preto sa nemusím ničoho báť a môžem kráčať bez strachu. Farebne vyjadrené -  od temných slákov k plnému a silnému zvuku. Skladba pokračuje  v ostinátnom rytme, ale v inom farebnom rozpoložení, lebo som chránený Bohom  – čo vytvára vnútorný pokoj. Na konci návrat k slákom, ale už v atmosfére pokoja, ukotvenom v Bohu. Duchovne by sme mohli dielo charakterizovať: zo strachu k odhodlaniu a sile, k vnútornému pokoju. Naozaj, veľmi vydarená interpretácia tohto žalmu, tak po kompozičnej, ako aj po interpretačnej stránke.

Život mnícha nie je len o rozjímaní a mlčaní, ale aj o čistej radosti, ktorú vynikajúco vyjadruje Mozartova Fantázia f mol (KV 608). Skladba patrí medzi najpozoruhodnejšie a zároveň najdramatickejšie diela pred mechanický organ. Spájajú sa tu prvky fúgy, sonátovej formy a fantázie. Otvára ju dramatický úvod, ktorý prechádza do fúgy, a ideový predel tvorí lyrická stredná časť. V závere sa znova objaví dramatický materiál s mohutným finále. Úplne iný duch skladby. Pekné farebné kontrasty, farebne variabilné, hoci malý organ, neumenšovalo to na rozmanitosti zvuku. Osviežením bolo aj využitie alikvotov (Nasard 2 ^2/3‘ a Tierce 1 ^3/5‘), Záverečné finálne brilantne zvládnuté v  sviežom tempe.

Francúzsky skladateľ Félix Alexandre Guilmant skladal skoro výlučne pre organ a v mnohých skladbách bol inšpirovaný práve gregoriánskym chorálom. Sonáta č. 4 d mol, op. 61, patrí medzi vrcholné diela francúzskej organovej literatúry. Autor tu spája dramatickosť s lyrikou a virtuozitou, čím dielo nadobúda mnoho kontrastov a emócií. Jeho sonáty sa stali dôležitým impulzom pre organové symfónie Widora a Vierna. Skladba rozhodne nepatrí k ľahkým dielam, ale interpret si s ňou veľmi vynikajúco poradil. Dokonca môžeme povedať, že sa s ňou veľmi dobre „zahral“. Decentne a zaujímavo využil žalúzie v francúzskom štýle. Pekný efekt vytvorilo striedanie manuálov. Organista zaujal nielen nemeckou presnosťou, ale aj francúzskym koloritom. Bravúrne využil jemné kontrasty v nástroji, bol odvážny a nebál sa vytiahnuť z organa farebné maximum (od rôznych kombinácii, bohatého využitia alikvotov). Časté zmeny farieb pôsobili sviežo. Virtuózne časti precízne vyskladané a zvládnuté, vynikajúca pedálová technika. Registrácia nie lacná, prvoplánová ale svieža a dynamicky vhodná do priestoru kláštorného kostola.

Ako prídavok zahral improvizáciu na známu pútnickú mariánsku pieseň z Jednotného katolíckeho spevníka č. 394 - Ó Mária bolestivá.  Rozjímanie o Bolestnej Matke začal ostinátom  v pedáli (bolesť a tlkot srdca) s dramatickou a hlbokou registráciou. Postupné naberanie intenzity, posilnené francúzskou harmonizáciou, vyústilo do plnosti zvuku s jazykmi v manuáli i pedáli ako výraz bolesti, ale aj vnútornej sily, ktorej nás utrpenie učí.  

Winfried Bönig dosvedčil, že je naozaj odborníkom v zvuku a dokáže ovládať nielen mohutný organ v kolínskej katedrále, ale aj komorný organ v kláštornom kostole. Zaujímavosťou bolo, že si sám otáčal strany, aby sa tak lepšie mohol sústrediť na interpretáciu diel.

Najbližšie koncerty: slovenský organista Imrich Szabó, 27. júla 2025 (Dandrieu, Bach, Liszt, Franck, Bonnet, Alain,  Guilmant, Vierne), 10. august 2025 – francúzska legenda  Daniel Roth (Bach, Franck, Saint-Saëns, WIdor, Durufle) a na záver kňaz Marián Gregor (Dandrieu, De Grigny, Franck, Boëllmann, Gregor, Duruflé.

Zdroj: Marek Jamrich