„Som šťastný, že sme to prežili a nevynechali ani jeden z ročníkov. Mnohokrát na koncert vážnej hudby prídu aj ľudia, ktorí ešte v živote na ňom neboli a povedali nám, že budú chodievať a chodievajú naďalej. Je to aj krásny hudobný apoštolát,“ hovorí pre náš portál o festivale Hudba pod diamantovou klenbou známy huslista.

Festival Hudba pod diamantovou klenbou sa kontinuálne koná už 25 rokov. Aký bol zámer jeho vzniku a Vaše ciele?

Myšlienka založenia festivalu súvisela s tým, že mi bol vrátený môj rodný dom, ktorý som musel ako dieťa venovať štátu. V roku 1992 som sa uchádzal o jeho prinavrátenie, čo sa podarilo až o 8 rokov neskôr. V najvzácnejšej gotickej časti sídlilo múzeum. Ja som ho správcovi múzea ponúkol za symbolický prenájom, nemal záujem. Sú to tak cenné historické priestory, že mi to bolo ľúto využiť na niečo menej ušľachtilé, ako je hudba. S manželkou (Ina Michalicová – pozn. red.) sme sa rozhodli, že tam bude umenie – hudba.

V čom je tento 25. ročník výnimočný?

Že sme sa ho vôbec dožili. To je veľmi dôležité, pretože ja budem mať tento rok 80 rokov. Museli sme sa organizačne popasovať s pandémiou Covid-19, problémami s grantami FPU, ktoré sme niekedy nedostali. Som šťastný, že sme to prežili a nevynechali ani jeden z ročníkov.

V piatok 13. júna sa bude konať prvý koncert v Dome komorského grófa. Jeho protagonistami budú spevák a gitarista Pavol Hammel, textár a literát Boris Filan. Je zámerom koncertu osloviť širšie publikum? Dáva Váš festival priestor aj iným žánrom, ako je klasická hudba?

Myslím, že tento úvodný koncert to dokazuje. Naším zámerom je mať veľké spektrum umeleckého vyjadrovania, trebárs hudobného. Pochopiteľne, že naše všetky koncerty sú určené najširšej verejnosti. Máme vynikajúce skúsenosti, že mnohokrát na koncert vážnej hudby prídu aj ľudia, ktorí ešte v živote na ňom neboli a povedali nám, že budú chodievať a chodievajú naďalej. Je to aj krásny hudobný apoštolát. Mnoho rokov dokazujeme, že dávame priestor aj literatúre – hlavne poézií. Literárno-hudobné koncerty sú takmer každý rok. Mali sme tu viacero inšpiratívnych  jazzových koncertov a koncertov z iných žánrov.

Druhý koncert sa uskutoční v piatok 27. júna v barokovom Kostole sv. Františka, ktorý má podľa organizátorov ideálnu koncertnú akustiku. Do akej miery, podľa Vás, môže akustika ovplyvniť výsledok? Je najmä pre barokovú hudbu dôležitá?

Ja si myslím, že každá hudba, ktorá sa nešíri priestorom cez mikrofóny a reproduktory potrebuje vhodnú a výbornú akustiku. Náš typ hudby by bola veľká škoda robiť cez nejaké zvukové zariadenia a vyvolať umelý zvukový efekt. Pre nás je ideálna baroková architektúra kostola, nosnosť zvuku je tam bez skreslenia. Vychádzam z bohatej skúsenosti, dalo by sa povedať, že každý rok je minimum jeden koncert v tomto priestore. Okrem Johanna Sebastiana Bacha zaznie hudba Wolfganga Amadea Mozarta a Ludwiga van Beethovena. Som veľmi šťastný, že sa v Kremnici naživo uvádzajú Beethovenove a Mozartove symfónie. Bol to aj môj sen, lebo ako dieťa som nič také nemohol zažiť. Do Kremnice chodili väčšinou druhoradí umelci recitálového charakteru a nanajvýš sláčikové kvarteto. Bolo nemysliteľné, aby vystupoval orchester.  Som rád, že cez tento festival môžeme divákom poskytnúť takýto zážitok.

Štátny komorný orchester Žilina s hosťujúcim dirigentom Leošom Svárovským na tomto koncerte budú hrať rôzny repertoár, no vo Vašom podaní zaznie Bachov Koncert pre dvoje huslí a orchester, ktorý priamo vy zahráte s mladým huslistom Egonom Hollým. Čo pre Vás predstavuje Bachovo dielo? Bachove diela majú mimoriadnu duchovnú hĺbku. Treba na ne, podľa Vás, interpretačne, dozrieť?

Bach je jeden z mojich najobľúbenejších skladateľov, je to taký zázrak Boží. Mám k nemu veľkú úctu. Myslím si, že vždy v ňom človek objaví niečo nové. Tento koncert hrám už pekných pár desiatok rokov. Napríklad pätnásťročný Egon Hollý, ktorý je pravnukom organistu, ktorý v tomto kostole pravidelne hrával a bol aj miestnym lekárom (MUDr. Pavol Hollý – pozn.red.) ho vie zahrať s takým, povedzme, zrelým pohľadom. Všetko záleží nie tak od veku ako od Božej iskry.

Keď sme hovorili o multižánrovosti festivalu, musíme spomenúť aj koncert  rómskej i etno hudby, ktorý uvedie BBB – Barbora Botošová Band a celý večer bude zasvätený pamiatke Jána Berkyho Mrenicu. Prečo ste sa rozhodli usporiadať tento koncert? Barbora Botošová je klasicky vzdelaná huslistka, no predsa v jej interpretácii počujeme prvky jej starého otca. Je Vám blízka rómska hudba?

Mne je blízka Barborka Botošová, ktorá bola mojou študentkou 10 rokov. Učil som ju na konzervatóriu i na VŠMU, patrila medzi najinteligentnejších a najjasnozrivejších študentov, akých som mal. Jej starý otec, Ján Berky Mrenica, bol mojím priateľom. Toto sú dva momenty, ktoré som spojil, aby som si uctil jeho pamiatku. Urobil pre slovenskú kultúru a hudbu veľmi veľa aj vo svete. Myslím si, že vedel krásne to rómske zharmonizovať a Barborka sa snaží o to isté.

Ani tohto roku nesmie chýbať Ave Maria. Zaznie na záverečnom koncerte, ktorý sa bude konať 11. júla v Kostole sv. Františka. Aká bude jeho dramaturgia a pri akej príležitosti zaznie?

Ave Maria zaznie na tomto koncerte osemkrát. Deviatym číslom programu bude Laudate Dominum od Wolfganga Amadea Mozarta. Stalo sa už takým rituálom, že každý ročník festivalu zakončujeme touto skladbou. Samotný názov vysvetľuje, prečo chceme túto skladbu na záver festivalu zahrať. Skladbami Ave Maria si chceme pripomenúť návštevu uhorskej kráľovnej Márie, ktorá takmer 2 týždne nocovala v mojom rodnom dome, v Dome komorského grófa, keď navštívila mesto. Po smrti manžela zdedila 4 vojny. Veľmi potrebovala kremnické dukáty, vďaka tomu sa stal môj dom ešte vzácnejším. Chceme si takto túto udalosť pripomenúť. Tento dom navštívila  presne pred 400 rokmi pred mojím narodením. Výročie 480 rokov od jej príchodu a mojich 80 rokov sa tu krásne spojí.

Na festival nadväzujú majstrovské kurzy, kde vzdelávate mladých hudobníkov. Čo si myslíte o vzdelávaní mladých?

Majstrovské kurzy začínajú 13. júla a trvajú do 23. júla. Inšpirácia pre vznik tradície medzinárodných majstrovských husľových kurzov bola kvôli využitiu unikátneho priestoru Domu komorského grófa. Uvedomil som si, keďže som aj pedagógom, že by bol hriech neprilákať mladé talenty do Kremnice. Spoznajú genius loci mesta a jeho históriu. Desať dní sa budú navzájom inšpirovať a získajú ďalšie skúsenosti pod mojím vedením a posledné dva roky aj pod vedením môjho asistenta. Je to ideálna možnosť ako sa zdokonaliť. Prináša to neuveriteľne dobré výsledky, ktoré potom študenti predvedú na dvoch koncertoch. Jeden je súčasťou kultúrneho leta a koná sa na Bojnickom zámku v Bojniciach. Predstaví sa tu časť z vybraných najlepších študentov. V Kremnici o dva dni neskôr na záver kurzov má každý študent možnosť sa prezentovať pred publikom. Mladý huslista má garantovaných 5 lekcií pod mojím vedením, mávam ich dokopy 15-17. Niektorí sú tu už po ôsmykrát. Pochádzajú z USA, Japonska, Azerbajdžanu, Českej republiky, Rakúska, Slovenska a iných krajín.

Koncertujete, pôsobíte ako pedagóg, organizujete festivaly, dá sa vôbec ešte pre klasickú hudbu urobiť viac?

Vždy sa dá urobiť viac, ale momentálne toho viac v mojich silách nie je.

Ako by ste charakterizovali súčasný stav slovenskej kultúry?

Kultúra je široký pojem. Hovoriť o kultúre ako celku je veľmi ťažké. Ja sa zameriam diplomaticky na oblasť vážnej hudby a mladé talenty. Úroveň vzdelávania posledné desaťročia kvalitatívne stúpla, čo dokazujú aj výrazné úspechy mladých na medzinárodných pódiách a súťažiach. O našich spevákoch je už dávno známe, že máme vynikajúcu spevácku školu. Viac ako 25 rokov som predsedom medzinárodnej súťaže Talents for Europe v Dolnom Kubíne. V minulosti slovenských účastníkov bolo málo, čo mi bolo veľmi ľúto. Som šťastný, že v tomto ročníku v 2. kategórii obsadili prvé tri miesta Slováci a v 3. kategórii dve z popredných miest. To sú úspešné výsledky stavu zlepšovania sa nášho slovenského školstva.

Kultúra sa centralizuje do Bratislavy, čo si o tom myslíte?

Nemyslím si, že sa centralizuje do Bratislavy. Košice držia veľmi slušnú kultúrnu štafetu a snažia sa prinášať mnoho takého, čo Bratislava nemá. Košická opera má viacero neobyčajných titulov a Košická filharmónia má zaujímavý festival. Škoda, že Prešov nemá tak rozvinutú bohatosť ani svoj symfonický orchester. Štátny komorný orchester v Žiline robí nesmierne veľký kus osvetovej práce, dôkazom toho je aj fakt, že na našom festivale pravidelne každý rok hosťuje. Banská Bystrica sa statočne drží.

Kedysi existoval Slovkoncert, ktorý pomáhal umelcom s organizáciou, dnes si umelci musia robiť všetko - od organizácie, písania grantu, reklamy až po vyúčtovanie. Aký je Váš názor na to? 

Slovkoncert existoval v časoch, keď všetka moc bola v štáte. Všetky prostriedky a možnosti vyplývali zo štátnych inštitúcií. Bol tiež štátnou inštitúciou. Jednotlivec či súbory nemohli bez pomoci štátu dokopy nič, dokonca ani vycestovať do zahraničia. Dnes štát cez Ministerstvo kultúry SR, Hudobné centrum, Fond na podporu umenia, Hudobný fond môže podporiť mnohé záležitosti. Iniciatíva jednotlivca podnikateľa sa začala prejavovať v 90. rokoch. Aj v umení tieto cesty začali byť ďaleko prospešnejšími pre naplnenie cieľov umelcov.

Ďakujem za rozhovor.

Zhovárala sa Veronika Schwarzová

Zdroj plagátu: Peter Michalica (organizátor)

Zdroj fotografií: Ivan Čillík