Britská režisérka Andrea Arnold priniesla do slovenských kín svoj piaty celovečerný film, kvôli ktorému hviezdny herec Barry Keoghan musel odmietnuť rolu v druhom Gladiátorovi. Pre divákov to teraz znamená veľké šťastie. Snímka Bird necháva zažiariť nielen jeho, ale aj skvostné herecké osobnosti ako Franz Rogowski a najmä mladú Nykiya Adams.

Synopsa filmu Bird: Bailey, dvanásťročné dievča, sa potuluje pochmúrnym svetom anglickej periférie, kde nad rozpadnutými rodinami vládnu sociálne neistoty. Aby v tomto priestore zažila pocit, že môže riadiť svoj osud, pridá sa do gangu mladých ľudí, ktorí sa rozhodli nastoliť vo svojom okolí spravodlivosť tým, že trestajú každého, kto sa niečím previnil. Vo vypätej chvíli sa Bailey spozná s cudzincom s prezývkou Bird, ktorý ju má sprevádzať na jej ceste k dôležitému poznaniu.

Nový film spočiatku využíva prvky typickej festivalovej sociálnej drámy, akých je v éteri neúrekom. Miestami až príliš roztrasená ručná kamera v detaile sleduje svoju neplnoletú protagonistku, ktorá má dar vnímania, bohatý vnútorný svet a ťažkú životnú situáciu kvôli nezodpovedným rodičom. Aj skúsený divák je pripravený odsúdiť otca hlavnej hrdinky za jeho správanie a zjavné sebectvo a matku za jej zrejme dobrovoľnú neprítomnosť. No je to len klam. Teda sčasti. 

V skutočnosti sa režisérka a scenáristka Andrea Arnold s charaktermi zaoberala do obdivuhodnej hĺbky. Bug, otec Bailey, v podaní fantastického Barryho Keoghana je rozjareným mladíkom, ku ktorému zodpovednosť za svoje dve deti prehovára, ale on jej nie vždy načúva. Objavovať tento charakter spolu s ďalšími bolo samo o sebe dobrodružstvom, pretože s postupom času a početnými interakciami medzi postavami, máme možnosť stále lepšie a lepšie rozumieť ich vzťahom. Čoskoro si uvedomíte, že svet, v ktorom sa Bailey nachádza, nemusí byť tak šedý, ako sa na prvý pohľad zdá, ale že v ňom jestvuje komplikovaná spleť úprimných vzťahov a vzájomnej podpory. Postavy k sebe nie sú brutálne ani zlomyseľné, určite nie s priamym zámerom ublížiť. Ich správanie je omnoho komplikovanejšie, nad ním však panuje rodinná láska s jej najrozličnejšími prejavmi. 

Autorka umnou prácou so stereotypmi vyvoláva v divákoch predpokladané emócie, aby na nich mohla demonštrovať proces zmeny vnímania a prehodnocovania predošlých úsudkov. Film vás prinúti zmeniť názor, čo vyvrcholí očistnou katarziou v závere. Spolu s Bailey si uvedomíte, na čom v živote skutočne záleží, spolu s ňou sa naučíte rozoznať zamaskované prejavy lásky a vážiť si každodennosť s jej nedostatkami. 

Originalita príbehu spočíva vo viacerých úrovniach. S každým ďalším motívom, ktorý vo filme objavíte, si budete uvedomovať prepracovanosť celého diela a dôslednosť autorky pri tvorbe. Či už ide o Bugovu atypickú rodinu, či nenápadnú prítomnosť magických prvkov. Nerád by som prezrádzal detaily a ukrátil vás od vlastnej, jedinečnej skúsenosti s filmom. Dodám len, že príbeh Bailey nie je len o zmierení sa s realitou, ale aj o formovaní reality vlastnými silami, odvahou a odhodlaním. 

Nič z toho by nemohlo fungovať bez brilantného vedenia herečiek a hercov. Ešte raz sa vrátim k Barrymu Keoghovi, ktorý svoju roztržitú postavu doplnil o spontánne a expresívne reakcie a vždy dokázal zmiasť moje očakávania pri jednotlivých scénach.

Naopak scény s Franzom Rogowskim a Nykiyou Adams pôsobili pokojným až metafyzickým dojmom, čo diváka neraz dovedie k uvažovaniu nad tým, kde je vo filme Bird hranica medzi realitou a predstavou.

Niet sporu o tom, že podobne ako režisérkina predošlá tvorba, aj Bird je prudko realistickou výpoveďou. Je v nej však prítomná istá snová rovina bez jasného zadefinovania. Mágia je do filmu vnášaná prostredníctvom scenára a animovaných metafor či opakovaním symbolov, ale veľkú zásluhu na poetike filmu má aj samotný obraz a technické prevedenie.

Snímka s častým a priznaným využitím 16 milimetrového filmu vyzdvihuje nedokonalosti analógu a využíva ich v rámci estetického nastavenia celého diela. Podporuje to filozofiu objavovania krásy vo všednosti a nedostatkoch. Každý kaz či nečistota na filmovej surovine umocňuje dojem, že sa dívame na organické, živé dielo. Napokon, punkové prostredie, polorozpadnuté paneláky a životný priestor okrajových komunít sú ideálnym ihriskom pre túto vizuálnu hru. 

Bird je preto rozhodne viac než len sociálnou drámou, hoci aj to by bolo dostatočné pre kvalitný filmový zážitok. Andrea Arnold vo filme rozpracovala svoje originálne pohľady na rodinný život, dospievanie, nadobúdanie osobnej zodpovednosti aj zodpovednosti za svojich blízkych. Každá postava v snímke je charakterovo zaujímavá a spolu vytvárajú dojemný príbeh, ktorý mení očakávania aj divácke skúsenosti.

Pridajte sa do našej facebookovej skupiny a zdieľajte s nami svoje názory a postrehy. Iba vďaka aktívnej komunite sa môžeme všetci dozvedieť viac o aktuálnom dianí vo filmovom svete a vzájomne si odpovedať na otázky týkajúce sa audiovizuálnej kultúry u nás aj v zahraničí.

Matúš Trišč 

Zdroj foto: ASFK