Čo sa stane, keď mäsiar a profesor musia žiť v jednom byte? Rozdelí ich politika, ideológia a tenká stena, ktorá má uši…

Divadlo Kosmopol pozýva v máji, júni a júli 2025 na reprízy mimoriadneho imerzného projektu MONOPOL, ktorý sa po svojom septembrovom debute v Banskej Štiavnici stretol s veľkým diváckym i odborným ohlasom. Inscenácia sa odohráva v autentických priestoroch bývalej Strednej chemickej priemyselnej školy a botanickej záhrady, kde minulosť ožíva v paralelných dejových líniách a divák si skladá svoj vlastný obraz histórie.

Zážitkový formát tzv. imerznej polydrámy otvára bránu do obdobia druhej polovice 20. storočia, keď sa osudy dvoch rodín – mäsiarskej a učiteľskej – ocitajú v jednej bytovej jednotke a jeden druhého nečakane formujú. Hrdinom inscenácie sa pritom stáva aj samotná budova bývalej chemickej školy: jej triedy, chodby a laboratóriá sa menia na mapu pamäti, ktorou diváci voľne prechádzajú. Na niektorých z nich môžu naraziť aj na významné osobností, ktoré tu kedysi pôsobili – bývalých riaditeľov a pedagógov školy, či nobelistu Jaroslava Heyrovského. Mesto Banská Štiavnica sa tak stáva živým rámcom príbehu, v ktorom sa súkromné osudy prelínajú s historickými udalosťami. Výsledkom je mozaika viac ako 200 mikroscén na 13 lokalitách, v ktorých sa pohybuje 22 hercov a vyše 30 postáv.

"Treba dať klobúk dole pred dôkladnosťou prípravy a nasadením celého tímu – skrátka pred kultúrnymi činmi, ktoré zmenili Štiavnicu na jedno z najzaujímavejších miest na slovenskej divadelnej mape." – A. Grusková, Monitoring divadiel

Kosmopolitný duch sa v Monopole premieňa na monopol jednej ideológie, ktorá ovládla krajinu a obrala ľudí o slobodu. Režisérky Mila Dromovich a Klára Jakubová, známe z predchádzajúceho projektu Kosmopol (laureátky Ceny Nadácie Tatra banky 2020), v Monopole rozvíjajú imerznú formu do širšieho priestoru a nových dramaturgických vrstiev. Ako hovoria: "Tentokrát si dovoľujeme priznať divadelnosť, hru. Dej nie je len rekonštrukciou histórie, ale aj citlivým komentárom našej prítomnosti."

Inscenácia vznikla na základe dôkladného historického výskumu, rozhovorov s pamätníkmi, a výrazne sa do nej zapojili aj žiaci Spojenej školy Samuela Mikovíniho, ktorí vytvorili grafické aj vizuálne riešenia. Scénografia (Tom Ciller, Henrich Žucha) vychádza z rešpektu k priestoru a udržateľnosti, významnú úlohu hrajú aj autentické audiovizuálne inštalácie. Hudobne inscenáciu podčiarkuje živá kapela a pôvodná hudba Jána Kružliaka ml. a Niny Rosy.

Projekt vznikol v spolupráci s OZ Vlnoplocha a Spojenou školou Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici. 

Zdroj: Lívia Olahová, marketingový koordinátor

Foto: Lukáš Rohárik