„Neskromne by som si tento ročník dovolila charakterizovať ako ročník legiend a oratoriálnych diel, pretože pozvané orchestre uvedú na jubilejnom ročníku BHS niekoľko omší a oratórií,“ uviedla úvodom na tlačovej konferencii Slovenskej filharmónie Izabela Pažítková, hlavná manažérka festivalu BHS.

Ambíciou Bratislavských hudobných slávností ako najvýznamnejšieho medzinárodného hudobného festivalu na Slovensku zameraného na interpretáciu klasickej hudby, je aj tento rok predstaviť vynikajúcich slovenských a zahraničných interpretov – orchestre, dirigentov a sólistov v príťažlivej dramaturgii. 60. ročník BHS sa uskutoční od 19. septembra – 5. októbra 2025.

„Neskromne by som si tento ročník dovolila charakterizovať ako ročník legiend a oratoriálnych diel, pretože pozvané orchestre uvedú na jubilejnom ročníku BHS niekoľko omší a oratórií,“ uviedla úvodom na tlačovej konferencii Slovenskej filharmónie Izabela Pažítková, hlavná manažérka festivalu BHS.

Slovenská filharmónia, rezidenčný orchester BHS

Rezidenčným orchestrom BHS je Slovenská filharmónia, ktorá sa predstaví na troch koncertoch. Otváracím koncertom si pripomenieme 80. výročie konca 2. svetovej vojny. Úvod programu patrí tradične dielu slovenského skladateľa – tentoraz na objednávku SF/BHS zaznie svetová premiéra skladby Petra Breinera oVErture (Victory in Europe Day) na motívy piesne We´ll meet again. (Pieseň je jednou z najznámejších z obdobia 2. svetovej vojny v interpretácii anglickej speváčky Very Lynn). Program vyvrcholí Symfóniou č. 2 „The Age of Anxiety“ (Vek úzkosti) od Leonarda Bernsteina. Koncert diriguje Wayne Marshall, sólistom je Ladislav Fančovič. „Tento koncert bude venovaný 80. výročiu konca druhej svetovej vojny. Generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie Marián Turner aj za festivalový výbor BHS oslovil slovenského skladateľa Petra Breinera, ktorý skomponuje úvodné dielo festivalu jubilejného ročníka,“ informovala Izabela Pažítková.

Záverečný koncert Slovenskej filharmónie a Slovenského filharmonického zboru pod taktovkou Daniela Raiskina je venovaný dielu bratislavského rodáka Franza Schmidta. Oratórium Kniha so siedmimi pečaťami na biblické texty podľa Knihy zjavení sv. Jána zaznie v SF v kompletnom znení po mnohých rokoch, navyše zo záznamom na CD.

Slovenská filharmónia na koncerte uprostred festivalu uvedie Symfóniu č. 7 e mol Pieseň noci od Gustava Mahlera, ktorú skladateľ písal v rokoch 1904 – 05. Opakovane sa vracal k partitúre a upravoval ju. Keď ju začínal písať, tešil sa veľkému medzinárodnému úspechu ako dirigent, ale konečne ho ocenili aj ako skladateľa. V júni sa mu narodila druhá dcéra a počas svojej zvyčajnej letnej dovolenky mimo Viedne na svojom útočisku pri jazere v Maiernigg dokončil svoju 6. symfóniu a načrtol druhú a štvrtú časť symfónie č. 7, pričom vytvoril skice aj k zvyšku diela. Nasledujúce leto potom intenzívne pracoval na diele, pričom tvrdil, že dokončenie prvej, tretej a piatej vety mu potrvá len štyri týždne. Tri roky, ktoré však Mahler medzi dokončením symfónie a jej premiérou prežíval, boli plné dramatických okamihov v jeho živote. V marci 1907 sa vzdal dirigentskej funkcie vo Viedenskej štátnej opere, pretože hudobná obec vo Viedni sa proti nemu obrátila - aj preto si pre debut diela vybral Prahu. V júli zomrela jeho prvá dcéra na šarlach a zrejme aj to bol dôvod, prečo Mahler pred premiérou optimistické a veselé prvky symfónie zmiernil nie veľkými, o to však zásadnejšími úpravami. Symfónia mala premiéru 19. septembra 1908 v Prahe s Českou filharmóniou na oslavách diamantového jubilea cisára Františka Jozefa.

Koncertom pre organ a sláčikový orchester Francisa Poulenca vzdá festival hold úsiliu všetkých, ktorí sa pričinili o obnovu Katedrály Notre Dame v Paríži – sólistom je titulárny organista z chrámu Vincent Dubois, dirigentom Yutaka Sado.

Yutaka Sado je jedným z najvýznamnejších japonských dirigentov súčasnosti. Od sezóny 2015/26 je šéfdirigentom Tonkünstler Orchestra v Rakúsku a od roku 2023 aj hudobným riaditeľom New Japan Philharmonic Orchestra, ktorý založil Seiji Ozawa.

Vincent Dubois je jedným z najlepších koncertných organistov, ktorí sa za posledné roky objavili na svetovej scéne. Je absolventom Conservatoire National Supérieur de Musique v Paríži, kde bol študentom Oliviera Latryho a je laureátom mnohých ocenení - za organ, harmóniu, kontrapunkt, fúgu a skladbu 20. storočia.

Zahraničné orchestre na 60. ročníku BHS

BHS sú publikom očakávanou prehliadkou vynikajúcich zahraničných orchestrov, dirigentov a sólistov. Tento rok sa predstaví deväť zahraničných orchestrov a dva zbory.

Uvádzame v poradí ako budú účinkovať:

The Constellation Choir & Orchestra so svojím zakladateľom a dirigentom legendárnym Sirom Johnom Eliotom Gardinerom. Na programe je Sen noci svätojánskej od Felixa Mendelssohna Bartholdyho. „Mnohí, ktorí majú radi starí hudbu, označujú tento orchester pod vedením Sira Gardinera ako za jeden z najlepších. Budeme veriť, že to potvrdia aj na BHS tento rok,“ uviedla k programu hlavná manažérka festivalu BHS.

Sir John Eliot Gardiner je považovaný za jedného z najinovatívnejších a najdynamickejších hudobníkov na svete, neustále rozvíjajúci princípy poučenej interpretácie. V septembri 2024 založil Springhead Constellation, ktoré zahŕňa vlajkové ansámble The Constellation Orchestra a The Constellation Choir. Hneď v tomto roku súbory absolvovali svetové turné. Vďaka jeho práci ako zakladateľa a umeleckého riaditeľa Monteverdiho speváckeho zboru, anglických barokových sólistov a orchestra Révolutionnaire et Romantique bol označený za hlavného súčasného umelca, ktorý oživuje starú hudbu a priekopníka historickej interpretácie. Ako pravidelný hosť popredných svetových symfonických orchestrov Gardiner diriguje okrem iného Londýnsky symfonický orchester, Philharmonia Orchestra, Symfonický orchester Bavorského rozhlasu, Royal Concertgebouw Orchestra a Berlínsku filharmóniu.

Orchestre National de France s dirigentom Cristianom Măcelaru a ďalšou interpretačnou legendou Rudolfom Buchbinderom uvedú diela Enescu, Gershwina, Dvořáka a Ravela. Rakúsky klavirista Buchbinder pochádza z Čiech – naorodil sa v Litoměřiciach, študoval u Bruna Seidlhofera na Viedenskej hudobnej akadémii. V roku 1966 získal špeciálnu cenu udelenú na Van Cliburn International Piano Competition, následne absolvoval turné s Viedenskou filharmóniou. Je jedným z mála klaviristov, ktorí kedy nahrali celú časť II Vaterländischer Künstlerverein, ktorá pozostáva z 50 variácií od 50 rôznych skladateľov na valčík od Antona Diabelliho.

Francúzsky národný orchester má sídlo v Paríži. Od svojho založenia v roku 1934 sa stal jedným z najvýznamnejších telies svojho druhu vo Francúzsku. Ako stáli alebo hosťujúci dirigenti ho viedli najvýznamnejší francúzski umelci svojej doby, okrem iného Désiré-Émile Inghelbrecht, Manuel Rosenthal, Roger Désormière, André Cluytens, Jean Martinon a Charles Munch, ako aj vynikajúci zahraniční dirigenti ho viedli napríklad Otto Klemperer, Carl Schuricht Maazel, Kurt Masur a ďalší.

PKF - Prague Philharmonia a Pražský filharmonický zbor so sólistami privítame na festivale s monumentálnym dielom Bohuslava Martinů Epos o Gilgamešovi. Pod taktovkou Roberta Kružíka sa v Beethovenovom Koncerte pre husle a orchester D dur, op. 61 predstaví Josef Špaček.

Epos o Gilgamešovi pochádza z čias začiatku Babylónie, postupne sa šíril po mnoho storočí ústnym podaním a tým vzniklo viac verzií. Najznámejší písomný zápis tohto sumerského eposu pochádza zo 7. storočia pred n. l.. Epos sa zachoval aj v iných verziách a vo svojej dobe mal vplyv na ďalšie, často oveľa závažnejšie literárne diela vzniknuté neskôr, vrátane Biblie. Je to najstaršia dochovaná slovesná pamiatka ľudstva. Spracovanie diela Bohuslavom Martinů je považované za geniálne. Výsledku napomohla aj skutočnosť, že skladateľ sa zaujímal o hudobné formy raného baroka, kedy boli podobné témy často zhudobňované. Dielo bolo napísané začiatkom roku 1955, kedy autor žil vo francúzskom Nice a prežíval produktívne obdobie. Písal skladby, ktorými sa svojim českým ladením vracal do vlasti. Je však pozoruhodné, že práve vtedy dokázal skomponovať monumentálnu skladbu, na základe tajomnej a vzrušujúcej prastarej predlohy, v ktorej melódii nie sú žiadne pripomienky „češstva“. Za pár mesiacov po Epose o Gilgamešovi dohotovil rýdzo českú, na opustenú vlasť spomínajúcu kantátu Otvírání studánek.

S odstupom štyroch rokov budú na BHS koncertovať opäť Wiener Philharmoniker s programom diel od Glinku, Prokofieva a Stravinského pod vedením Tugana Sokhieva s mladým hviezdnym rakúskym klaviristom Lukasom Sternathom.

Medzinárodne uznávaný dirigent Tugan Sokhiev hosťuje ako dirigent v najprestížnejších orchestroch po celom svete. Študoval u Iľju Musina na konzervatóriu v Petrohrade. V rokoch 2008 až 2022 bol hudobným riaditeľom Orchestra national du Capitole de Toulouse a v rokoch 2014 až 2022 hudobným riaditeľom Veľkého divadla v Moskve. Pravidelne diriguje Berlínsku filharmóniu, ako aj Viedenskú a Mníchovskú filharmóniu.

Diela Herrmanna, Prokofieva a Rachmaninova zaznejú v podaní NDR Elbphilharmonie Orchester Hamburg pod taktovkou Juraja Valčuhu a na koncertných pódiách mimoriadne žiadaného huslistu Augustina Hadelicha.

Hadelich je jedným z najlepších huslistov súčasnosti. Známy pre svoju fenomenálnu techniku, presvedčivé interpretácie a strhujúci tón, cestuje po celom svete. Účinkoval so všetkými významnými americkými orchestrami, ako aj s Berliner Philharmoniker, Concertgebouworkest, Orchester National de France, London Philharmonic Orchestra, Soul Philharmonic Orchestra, NHK Symphony Orchestra Tokyo a mnohými ďalšími.

Šostakovič, Prokofiev a Beethoven je na programe London Symphony Orchestra s dirigentom Sirom Antoniom Pappanom a ďalším mladým klaviristom Seong-Jin Cho, ktorého zdobia výnimočné reakcie kritiky i publika.

London Symphony Orchestra vznikol v roku 1904 potom, čo niekoľko hudobníkov odišlo z orchestra Queen's Hall Orchestra Henryho Wooda. Pôvodným šéfdirigentom orchestra bol Hans Richter a neskôr sa na tejto pozícii vystriedal rad ďalších dirigentov, medzi ktorých patria napríklad Simon Rattle, André Previn, Pierre Monteux a Claudio Abbado. V niektorých obdobiach nemal orchester stáleho šéfdirigenta a pracoval iba s hosťujúcimi dirigentami. Orchester počas svojej existencie vytvoril množstvo hudobných nahrávok, spolupracoval aj na nahrávkach filmovej hudby, aj snímkach ako Schindlerov zoznam (1993) a Kód Enigmy (2014).

„Snažili sme sa otvoriť tohto roku dramaturgiu festivalu tak, aby bola vážna, ale zároveň i menej vážna. S takouto ponukou príde na festival orchester z Kolína - WDR Funkhausorchester Köln pod vedením Davida Brophyho,“ doplnila Izabela Pažítková. Na koncerte zaznejú diela Gershwina, Coplanda, Bernsteina a Korngoldov husľový koncert D dur, op. 35 v podaní Juraja Čižmaroviča, ktorý je koncertným majstrom tohto orchestra.

Nie menej príťažlivé bude hosťovanie Symfonického orchestra hlavného mesta Prahy FOK s Tomášom Netopilom, na programe ktorého zaznie málo uvádzaný Schumannov Koncertný kus pre 4 lesné rohy a Sukova Symfónia č. 1 E dur, op. 124. Aj tento rok bude festival pokračovať prezentáciou jedného z európskych orchestrov mladých: po atraktívnych orchestroch z Madridu a Barcelony sa predstavia mladí ukrajinskí hudobníci pod taktovkou renomovanej dirigentky Oksany Lyniv. „Na BHS sme túto dirigentku pozvali so zámerom, že na budúci alebo ďalší rok bude viesť aj Slovenskú filharmóniu či už v rámci festivalu alebo aj počas sezóny“.

Oksana Lyniv je hudobnou riaditeľkou Teatro Comunale di Bologna od roku 2022, čím sa stala prvou ženskou šéfdirigentkou talianskeho operného domu. V roku 2021 sa zapísala do histórie ako prvá dirigentka v histórii Bayreuthského festivalu, pričom festival otvorila svojím debutovým naštudovaním Bludného Holanďana. Po senzačnom úspechu tejto premiéry sa jej na tento festival otvorili dvere a pôsobila tam do minulého roka.

Vo februári 2024 Lyniv debutovala v Metropolitnej opere v New Yorku ako vôbec prvá ukrajinská dirigentka, a medzi jej významné úspechy patria vystúpenia v Bavorskej štátnej opere, Štátnej opere Berlín, Teatro dell'Opera di Roma, Kráľovskej opere Covent Garden, Opéra National de Paris, Oper Frankfurt, Gran Teatre del Liceu v Barcelone, Theater an der Wien a Stuttgartskej štátnej opere.

Lyniv oceňujú za výnimočnú kombináciu precíznosti a umeleckého temperamentu, je výraznou osobnosťou na medzinárodnej scéne a patrí medzi popredných dirigentov svojej generácie.

Slovenské orchestre a umelci na 60. ročníku BHS / okrem Slovenskej filharmónie

Pod vedením Roberta Jindru hosťuje na tohtoročnom festivale opäť Štátna filharmónia Košice; so Slovenským filharmonickým zborom uvedú oratórium pre sóla, zbor a orchester Jula Masseneta Mária Magdaléna. Z hudobného a dramatického hľadiska zaiste môže publikum očakávať výnimočnú lahôdku, napokon, Robert Jindra sa nikdy netajil svojou veľkou vášňou pre francúzskych autorov, ktorých hudbu často prezentoval aj v Košiciach so svojím orchestrom.

Marie-Magdeleine je označovaná ako drame sacré (posvätná dráma) a má nezvyčajnú osobitosť v tom, že bola uvedená nielen ako oratórium, ale aj v plnom naštudovaní ako opera. Dráma v troch dejstvách vznikla na libreto Louisa Galleta a rozpráva o stretnutí kurtizány Méryem (Mária Magdaléna) a Ježiša Krista. Po stretnutí na verejnom zhromaždení v 1. dejstve ju Ježiš v 2. dejstve navštívi v jej dome. Tretie dejstvo sa začína na Golgote hrdinkou smútiacou pri Ježišovom kríži a drámu končí autor zobrazením jeho zmŕtvychvstania.

Premiéra tohto diela sa uskutočnila na Veľký piatok 11. apríla 1873 a v hlavnej úlohe sa predstavila slávna mezzosopranistka Pauline Viardot. Ako operu dielo prvýkrát uviedli v Nice 9. februára 1903 s následnými predstaveniami v Paríži, Bruseli a Neapole. Mária Magdaléna má nádhernú hudbu, z veľkej časti reflexného charakteru, časté sú zborové úseky, zobrazujúce konkrétne skupiny hrdinov - farizejov a učeníkov. Hoci sa toto dielo uvádzalo ako koncert aj ako inscenované dielo, vo všeobecnosti sa považovalo za úspešnejšie vo forme oratória než opery. Dnes je ho však počuť skutočne len raritne.

Slovenský komorný orchester s umeleckým vedúcim Ewaldom Danelom a speváckym zborom Lúčnica, zbormajsterka Elena Matušová, naštuduje pre BHS pod taktovkou Adriana Kokoša premiéru diela Víťazoslava Kubičku Requiem pre sóla, zbor a orchester.

Na 60. ročníku BHS nebude chýbať ani Camerata Philharmonica Slovaca, komorný súbor založený z iniciatívy generálneho riaditeľa Slovenskej filharmónie Mariána Turnera, ktorý mal svoju premiéru na minuloročnom festivale. Je komorným zoskupením s variabilným obsadením, zloženým z popredných inštrumentálnych hráčov SF. Náplňou a poslaním komorného združenia je podpora a rozvoj spoločného muzicírovania, spojená s uvádzaním náročných titulov slovenskej a svetovej komornej tvorby na našich i zahraničných koncertných pódiách.

Z komorných koncertov spomeňme Bratislavské gitarové kvarteto, ktoré má na programu prevíážne tvorbu slovenských skladateľov a Moyzesovo kvarteto, ktoré si aj na BHS pripomenie 50. výročie svojho založenia dielami Mozarta, Moyzesa a Dvořáka. Na svojom koncerte privíta ako hosťa aj mladého slovenského klaviristu Ryana Martina Bradshawa, ktorý sa na BHS predstavil pred niekoľkými rokmi ešte vo svojom útlom veku ako jeden z mimoriadne nadaných hudobníkov.

Festivalovú dramaturgiu ozvláštnia dva zaujímavé projekty:

-barokový súbor Le Nuove Musiche s dirigentom Jörnom Hinnerkom Andresenom a Jakubom Mitríkom, umeleckým vedúcim a hráčom na teorbu. Na programe sú skladby Johanna Schimracka, Thomasa Gosslera, Claudia Monteverdiho a Daria Castella

-pre BHS žánrovo netradičný koncert venovaný 80. narodeninám Vlada Valoviča a 85. výročiu Rozhlasového Big Bandu Gustava Broma. Sólistami sú vo svete uznávaný multiinštrumentalista James Morrison a speváčka Capathia Jenkins.

„Keďže festival bude tohto roku orientovaný na omšové alebo oratoriálne diela, tohto roku sme sa vzdali koncertného uvedenia opery. Počítali sme s Belliniho operou I Capuleti e i Montecchi, ktorú presúvame na ďalší rok,“ uzavrela Izabela Pažítková, hlavná manažérka BHS.

Podrobný program 60. ročníka BHS nájdete na webovej stránke Slovenskej filharmónie.

Vstupenky sa začnú predávať v pondelok 12. mája 2025 v pokladnici Slovenskej filharmónie a online.

Organizátori sa tešia na stretnutia s vami na koncertoch 60. ročníka BHS!

Zdroj: informácie pripravila Izabela Pažítková, hlavná manažérka festivalu BHS, doplnila redakcia mojakultura.sk

Titulná foto: Oksana Lyniv – Oleh Pavliuchenkov