Týmito slovami odpovedal Miloš Mistrík, autor knihy Správa o Štepkovi. Pohľady do jeho snov, na otázku, prečo sa rozhodol napísať monografiu o Stanislavovi Štepkovi.

V utorok 15. 4. 2025 sa v priestoroch Vydavateľstva Veda SAV uskutočnila verejná prezentácia tejto čerstvo vydanej a výnimočnej publikácie. Upriamuje pozornosť na Stanislava Štepku, ktorý svojím mimoriadnym talentom a originálnou tvorbou – postavenou na pevných hodnotových princípoch a ostrej kritike i výsmechu javov, ktoré tieto hodnoty narúšajú – právom patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej kultúry.

Radošinské naivné divadlo je fenomén – autorský, divadelný aj divácky – a preto si nepochybne zaslúžilo odbornú reflexiu. Teatrológ Miloš Mistrík sledoval umelecký vývoj i tvorbu jeho „otca“ zakladateľa, autora, dramatika, režiséra a herca Stanislava Štepku takmer od začiatku svojej kariéry. Na knihe pracoval viac než tridsať rokov s cieľom komplexne zachytiť tvorivú cestu tohto výnimočného divadelníka, ktorý pre Radošinské naivné divadlo doposiaľ napísal sedemdesiatdva hier, pričom v súčasnosti divadlo pripravuje naštudovanie jeho sedemdesiat tretej.

Miloš Mistrík vo svojej knihe poctivo mapuje vývinové etapy tvorby Stanislava Štepku – od jeho začiatkov v malých javiskových formách a kabarete až po komplexné dramatické kompozície, dokumentárne kroniky a autentické spomienky. Monografia sa venuje dramatike a divadelnej činnosti Radošinského naivného divadla od jeho vzniku v roku 1963 až po rok 2024. Práve túto komplexnosť a hĺbku výskumu ocenil aj samotný Štepka. Vyzdvihol najmä to, že Mistrík dôkladne spracoval aj rané, hľadačské obdobie divadla (1963 – 1970), keď ešte pôsobilo ako amatérsky súbor.

Hoci autor monografie túto etapu osobne nezažil, prostredníctvom analýz hier ju dokázal zachytiť tak presvedčivo, akoby sám sedel v hľadisku, uviedol na prezentácii Stanislav Štepka. Dramatik zároveň ocenil, že Mistrík v knihe nezabudol spomenúť ani „epizódku“ z roku 1970, keď hľadali názov pre svoje divadlo a prišli s návrhom Slovenské naivné divadlo. Skratka SND však pôsobila provokatívne a niesla v sebe recesistický podtón, a tak bol tento návrh napokon zamietnutý. Napokon sa rozhodli pre titul Radošinské naivné divadlo – podľa Mistríka to bol výborný ťah, keďže už samotný názov odráža podstatu divadelnej poetiky súboru. Štepka totiž radošinský dialekt nikdy neopustil a dodnes sa ho snaží zakomponovať do každej hry. Práve tým sa stal výraznou a charakteristickou súčasťou jeho divadelného jazyka a autorského rukopisu.

Hoci názov Radošinské môže vyvolávať dojem, že ide o malé, lokálne divadlo, v skutočnosti ide o rešpektovanú a divácky obľúbenú scénu, ktorá si získala publikum po celej krajine. Patrí medzi najaktívnejšie zájazdové divadlá, pričom jeho členovia pravidelne hrávajú aj v tých najvzdialenejších kútoch Slovenska. To len potvrdzuje, že divák je jedným z hlavných pilierov tohto divadla - čo zdôraznil aj Štepka počas prezentácie. Rovnako Miloš Mistrík vo svojej knihe poukazuje na to, že Štepka nie je len radošinským, ale aj slovenským autorom – „jeho pohľady neodhaľujú dušu len jednej obce, ale celej slovenskej krajiny, do ktorej sa rozlieva radošinský chotár.“

Práve touto citáciou profesor Mistrík uzavrel komorné podujatie venované prezentácii svojej knihy. Monografia bola vzápätí symbolicky „pokrstená“ – naivne, s humorom, podaná z rúk autora do rúk Stanislava Štepku. Toto vtipné gesto sprevádzalo jej oficiálne uvedenie do života. Kniha je odteraz dostupná každému, kto má záujem nahliadnuť hlbšie do tvorby tohto výnimočného divadelníka. Zakúpiť si ju možno v kníhkupectve vydavateľstva Veda aj priamo v priestoroch Radošinského naivného divadla.

Spracovala Zuzana Timčíková

Foto: autorka