Divadlo Andreja Bagara DAB v Nitre uvedie 7. marca premiéru inscenácie Nič. Hra rozpráva o žiakoch základnej školy a ich spolužiakovi Pierrovi Anthonovi, ktorý nihilisticky prehlási, že nič na svete nemá zmysel. Týmto tvrdením berie svojim rovesníkom budúcnosť a túžbu po živote. U všetkých preto vzbudí veľkú snahu dokázať mu opak.

Mimoriadne aktuálna hra určená nie len dospievajúcim hovorí o tom, aká tenká je hranica medzi dobrým úmyslom a demagógiou i o tom, prečo meníme vlastnú bolesť na krutosť voči druhým. Hovorí však aj o snahe porozumieť dnešnému svetu. Tvorcovia inscenácie sa preto rozhodli, že jej súčasťou budú aj dramaturgické úvody a pri školských predstaveniach i spoločné interaktívne diskusie a aktivity so sociálnym pedagógom.

Inscenácia Nič v réžii poslucháčky Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave Marianny Stančokovej a pod pedagogickým vedením Romana Poláka otvára bránu do života a mysle dnešných mladých ľudí. Podľa sociálneho pedagóga Jakuba Piknu, ktorý spolupracuje pri príprave inscenácie ako poradca tvorivého tímu, samotná adaptácia, jej príbeh, témy a problémy jej hrdinov plne korešpondujú s tým, čo v dnešnom svete prežívajú mladí ľudia.

„Potvrdzujú to moje skúsenosti z praxe, ktoré ukazujú, že hra Nič mimoriadne presne zobrazuje ťažkosti súčasných mladých ľudí i to ako sa s nimi snažia vyrovnať. Či už je to strata zmyslu života, strata motivácie, vzájomné ovplyvňovanie sa mladých v skupinách, kde neraz môže dochádzať k manipulácii až šikane, prípadne iné spôsoby prežívania a správania sa,  ako i samotný vzťah  k rodičom a k dospelým (napríklad rešpektovanie, úcta, dôvera,...),“ uviedol J. Pikna.

„Keď sme túto inscenáciu zaraďovali do dramaturgického plánu, netušili sme, ako veľmi bude aktuálna. Na Slovensku sa udiali tragédie, ktorých aktérmi boli mladí ľudia, ale objavili sa napríklad aj nezmyselné výzvy na internete, ktoré ohrozujú deti a ktorých dopad na vlastné zdravie a život si nevedia ešte ani uvedomiť... To všetko nám potvrdzuje, že inscenácia NIČ s témami, ktoré otvára, je mimoriadne potrebná a dôležitá,“ doplnila dramaturgička Slavka Civáňová.

V inscenácii Nič hľadajú pätnásťročné deti odpovede na otázky o zmysle života, ktoré nepoznajú ani dospelí. Ich „projekt“ sa postupne mení na kolotoč vzájomného ubližovania a stáva sa dôležitejším ako oni sami. „Otvárame témy šikany v kolektíve, prejavov nacionalizmu, agresivity, sexuálneho násilia, zlých vzťahov s rodičmi, psychických ťažkostí mladých ľudí, vplyv ich sociálneho zázemia... Je tam veľa rôznych mikrotém, ktoré môžu osloviť nielen mladých, ale aj dospelých,“ pripomenula S. Civáňová.

            Inscenácia určená predovšetkým dospievajúcim mladým ľuďom je tak podľa tvorcov vhodná aj pre ich rodičov a pedagógov. „V praxi sa veľmi často stretávam s rodičmi, ktorí si myslia, že svoje dieťa veľmi dobre poznajú. No v skutočnosti poznajú iba „obal“, ktorý im ich dieťa často ukazuje, alebo to, čo im ich dieťa vôbec dovolí vidieť. V ich vzájomnom vzťahu často chýba hĺbka, porozumenie, reálna komunikácia a niekedy aj samotný reálny záujem o dieťa a práve v tom bode by sme sa všetci ako dospelí mali zamyslieť,“ myslí si sociálny pedagóg J. Pikna.

Hra Nič tak môže aj dospelých inšpirovať k tomu, aby sa začali zaujímať o reálny svet a problémy mladých ľudí, aby s nimi začali komunikovať a ich trápenia nezľahčovali. „Potom sa my dospelí možno naučíme, ako sa postaviť k niektorým negatívnym javom medzi mladými ľuďmi a lepšie pochopiť mechanizmus ich vzniku. Nevhodné správanie je potrebné priamo pomenovať a konštruktívne o tom diskutovať. Ak je niečo nesprávne, nemôžeme pre to hľadať výhovorky alebo to nejakým spôsobom zakrývať. Výsledok takéhoto nabaľovania ťažkostí môže mať ešte horší a širší dopad na všetko. To môže byť brána do diskusie o témach, ktoré mladých ľudí trápia a o ktorých majú potrebu sa podeliť. My sa o nich budeme s mladými zhovárať práve na diskusiách po predstaveniach,“ skonštatoval J. Pikna.

V súvislosti s prípravou inscenácie Nič – hľadáme nové komunikačné nástroje ako mladým aj dospelým divákom priblížiť tému inscenácie. Pre dospelých či pedagógov je určený online Dramaturgický úvod, ktorý bude zverejnený ako podcast na platforme Spotify, kde sa dozvedia viac o autorke Janne Teller a jej diele, ako aj o témach, ktoré inscenácia prináša. Pre školy a pedagógov pripravujeme tiež Metodické listy, ktoré prinesú návod ako s témou pracovať na hodinách vrátane konkrétnych cvičení a aktivít.

„Okrem toho pripravujeme živé dramaturgické úvody, priamo pred každým dopoludňajším predstavením pre školy a vždy k prvému večernému predstaveniu v mesiaci. Po predstaveniach pre mladých ľudí a školy budú zasa nasledovať diskusie s tvorcami i sociálnym pedagógom. Chceme, aby prebiehali interaktívnou formou, nebude to formát klasických otázok a odpovedí, ale interaktívne aktivity, ktoré rozprúdia dialóg s mladými ľuďmi,“ doplnila dramaturgička S. Civáňová.

Zdroj: redakciu informoval Pavol Ivan, PR manažér

Titulná foto, ilustračná: režisér Roman Polák. Foto: Adam Koso