Ruth Slenczynska sa narodila 15. januára 1925 v Sacramente v Kalifornii. Medzi jej učiteľov patril, okrem iných osobností aj Sergej Rachmaninov. Označovaná ako zázračné dieťa, nový Mozart, debutovala v Paríži ako sedemročná.

Jej otec Józef Ślenczyński mal poľský pôvod a bol huslista. Ku klavíru ju priviedol práve on- hrať na ňom malé dievčatko začalo, keď malo tri roky. Objavil v nej talent a pevnou drezúrou ju nútil hrať na klavíri. Ako huslista, ktorý emigroval, prežíval silnú frustráciu. Bol totiž jednou z hlavných osobností s vedúcou pozíciou na varšavskom konzervatóriu, no jeho kariéra nikdy neprekvitala tak, ako dúfal. Aj preto bol priam posadnutý a chcel čo najviac rozvíjať nadanie svojej dcéry Ruth.

Už o rok neskôr malá klaviristka študovala hru na klavíri v Európe, neskôr svoje interpretačné schopností rozvíjala u osobností ako Artur Schnabel, Egon Petri, Alfred Cortot, Josef Hofmann a Sergej Rachmaninov. Svoj debut odohrala v Berlíne ako šesťročná a v siedmich rokoch debutovala v Paríži s veľkým orchestrom. Niet divu, že v dobovej tlači bola označovaná nový Mozart. Osud geniálneho, zázračného dievčatka, ktoré je dnes poslednou žijúcou klaviristkou, ktorú učil slávny Rachmaninov, bol však v ďalších rokoch pohnutý a smutný. Šťastie a radosť našla až po desaťročiach.

Aké bolo zoznámenie s Rachmaninovom? Ruth mala len 9 rokov, keď dokázala na koncerte plne zastúpiť slávneho majstra. Rachmaninov bol totiž v tom čas indisponovaný, takže vystúpila namiesto neho. Skladateľ a klavirista ju okamžite oslovil a prial si, aby mu zahrala. Dievča bolo vystrašené, no skúsený pedagóg ju upokojil tým, že jej ukázal fotky motorového člena a napodobnil hluk motorov. A zrazu bola schopná hrať. Z vďaky jej daroval malé Fabergého vajce, ktoré dodnes nosí ako náhrdelník. Učila sa uňhho dva roky.

Malé zázračné dievčatko predstavovalo pre Ameriku nesmierne vzácny „produkt“. Vystupovala a zahrala si dokonca s –prezidentom Harrym Trumanom, ktorý bol amatérskym klaviristom. Neskôr vo svojej kariére vystupovala aj pre Kennedyho, Cartera a Reagana.

Slenczynsku však v pätnástich rokoch prevalcoval tlak kariéry koncertnej klaviristky. Aby mu unikla, odišla z domu, zanechala kariéru hudobníčky a študovala na Kalifornskej univerzite v Berkeley. V roku 1944, keď mala 19 rokov, sa vydala za študenta Georga Borna, no manželstvo sa skončilo rozvodom v roku 1953. Po rozvode sa Slenczynska začala živiť ako pedagogička hry na klavíri. V roku 1964 prijala miesto na plný úväzok na Univerzite v Southern Illinois v Edwardsville ako rezidenčná umelkyňa, tento titul si udržala až do roku 1987. Dodnes je uchovaných jej veľké množstvo nahrávok, zápiskov a spomienok v špeciálnej zbierke v knižnici Lovejoy.

Ku koncertovaniu sa vrátila po viac ako desaťročnej prestávke. V tom istom roku sa zúčastnila na festivale Carmel Bach. V roku 1957 vydala knihu spomienok Zakázané detstvo, ktorá sa zaoberá životom zázračného dieťaťa a knihu o klavírnej technike Music at Your Fingertips: Aspects of Pianoforte Technique. Pod hlavičkou Decca Classics vyšli nahrávky, ako napríklad: Chopinových 24 prelúdií, 24 etúd, 16 valčíkov, 4 impromptá, 4 scherzá, 4 balady, polonézy, ale i Lisztove klavírne diela.

V roku 2022, vo veku 97 rokov, nahrala nádherný, mimoriadne osobný album po takmer 60 rokoch pre Decca Classics. Je plný dojemných diel a krásnej interpretácie Rachmaninova, Chopina, Bacha, Debussyho a Barbera. Keď sa jej tlač pýtala, ako je možné v tomto veku hrať také náročné skladby, odvetila: „Klaviristom sa nestaneš, kým neprekročíš vek 60 rokov. A potom by si mal povedať niečo, čo stojí za to. Ak nie, zabudni“.

Aj jej osobný život sa stal napokon krajším. V roku 1964 so zamestnancami univerzity Southern Illinois University v Edwardsville, kde sa stretla s profesorom politológie Jamesom Kerrom. O niekoľko rokov neskôr sa zaňho vydala. Bol to trvácny vzťah a o tomto mužovi sama klaviristka hovorila ako o láske svojho života. Zomrel v roku 2001 a manželstvo bolo bezdetné.

Dňa 15. januára 2025 sa Ruth Slenczynska dožíva krásnych 100 rokov.

Spracovala Zuzana Vachová

Foto: Wikipedia – portrét titulná foto z roku 1957