Prinášame vám výber najlepších slovenských dokumentárnych filmov, ktoré mali v našich kinách premiéru v roku 2024. 

5. Šedá zóna (r. Daniela Meressa Rusnoková)

Dokumentárna snímka Šedá zóna je príbehom Daniely Meressa Rusnokovej, ktorá je nielen režisérkou, ale aj hlavnou protagonistkou. Film sa zameriava na jej osobnú skúsenosť s výchovou syna, ktorý sa narodil predčasne a má zdravotné znevýhodnenie. Namiesto priameho zobrazenia nemocničného prostredia snímka vykresľuje záchranu života dieťaťa cez matkine rozprávanie. Film sa tiež venuje sociálnym problémom, ktorým čelia mnohé rodiny na Slovensku, a ukazuje, ako zdravotný stav syna ovplyvnil Danielin život a vzťahy v rodine. Je to príbeh o boji, malých víťazstvách a univerzálnych skúsenostiach mnohých slovenských žien a detí.

4. Prezidentka (r. Marek Šulík)

Ak vás niekedy zaujímalo, čo sa dialo za múrmi prezidentského paláca počas mandátu Zuzany Čaputovej, film režiséra Mareka Šulíka vám poskytne ten najkomplexnejší obraz. Autorovi sa podarilo počas piatich rokov zachytiť zlomové udalosti v našej spoločnosti, ako bola napríklad pandémia, návšteva pápeža Františka, pád vlády, predčasné parlamentné voľby či atentát na premiéra, a to všetko z pohľadu hlavy štátu, ktorá musela neustále čeliť ťažkým rozhodnutiam, ale aj útokom zo strany politikov a ťažkostiam v osobnom živote.

3. Wishing on a Star (r. Peter Kerekes)

Po niekoľkých rokoch od uvedenia oceňovanej Cenzorky prišiel Peter Kerekes s filmom Wishing on a Star, dokumentárnou komédiou, ktorá opäť ponúkla originálny zážitok. Tento film sa taktiež odkláňa od tradičnej dokumentárnej formy a prináša novátorské rozprávačské postupy, ktoré divákom a diváčkam umožňujú objavovať skutočné príbehy postáv v naratívnej podobe. Téma filmu sa sústreďuje na astrológiu a na ľudí, ktorí veria, že si svoj osud môžu zmeniť prostredníctvom správnej konštelácie vesmírnych telies. Kerekes sleduje týchto protagonistov pri ich ceste za splnenými snami, čo vedie k humorným a zároveň hĺbavým situáciám. Film sa však nevenuje len astrológii, ale ukazuje, že zmena v živote prichádza, keď sa človek rozhodne konať.

2. Architektúra ČSSR 58-89 (r. Jan Zajíček)

Film Jana Zajíčka je venovaný unikátnym stavbám predrevolučnej éry a dokazuje, že architektúra z dôb všadeprítomného brutalizmu môže byť očarujúca a podmanivá. Nedalo by sa to dosiahnuť bez kvalitnej strihovej skladby Zdeňka Mareka a Jana Zajíčka, prepracovaných záberov kameramana Jiřího Máleka a hudby Ondřeja Skalu a Vladimíra Godára. K majstrovskému výsledku prispel aj scenár, ktorý dal priestor architektom a pamätníkom minulej doby, z ktorej architektonické majestáty sú dodnes ikonami slovenských a českých miest. 

1. Pokiaľ ja žijem (r. Roman Ďuriš)

Nejasne určené hranice medzi hraným a dokumentárnym prístupom sú v kinematografii trendom. V prípade filmu Pokiaľ ja žijem je však priam neuveriteľné, že ide o dokument. Ak by som sa po projekcii nezúčastnil diskusie s tvorcami, zrejme by som tomu neveril dodnes.

Príbeh Dalibora, mladého muža z okraja spoločnosti, ktorý sa stane fakírom v cirkuse, je krajne dramatický kvôli vyhroteným rodinným problémom. Dalibor ich nie vždy rieši tým správnym spôsobom, kvôli čomu sú filmári neraz svedkami napätých situácií, ktoré sa im podarilo prekvapivo bez prerušenia nakrútiť. S vedomím, že ide o realitu a nie hranú záležitosť, dostáva snímka Pokiaľ ja žijem úplne iný rozmer. Tvorcom sa do filmu navyše podarilo dostať aj kus kočovnej poetiky a mágie, aká k vytrácajúcemu sa cirkusantskému remeslu patrí.

Pridajte sa do našej facebookovej skupiny a zdieľajte s nami svoje názory a postrehy. Iba vďaka aktívnej komunite sa môžeme všetci dozvedieť viac o aktuálnom dianí vo filmovom svete a vzájomne si odpovedať na otázky týkajúce sa audiovizuálnej kultúry u nás aj v zahraničí.

Spracoval Matúš Trišč