V auguste tohto roku som písal o období filmových pokračovaní, ktoré v kinách práve prebieha a stále nekončí. Rok plný sequelov a remakov završuje pokračovanie slávneho Gladiátora od Ridleyho Scotta. Ak ste voči nemu boli skeptickí, pokojne môžete zahnať obavy z nasilu vytvoreného filmu s cieľom zarobiť, Gladiátora 2 stojí za to vidieť.

Nie je to samozrejmosť. Či sa nový Gladiátor podarí, nebolo celkom isté. S filmami Ridleyho Scotta to bolo vždy ako na horskej dráhe. Vidieť sme od neho mohli dokonalé kultové veľkofilmy, režijne jedinečné historické eposy, ale aj menej výrazné tituly rozporuplnej kvality. Minulý rok predstavil svetu historický portrét Napoleona, opulentný a s extrémnou minutážou, ktorým však divákov a diváčky vôbec nepresvedčil. Zostávalo dúfať, že odkaz Gladiátora z roku 2000 zostane po pokuse o jeho oživenie zachovaný a nepoznačený zúfalou snahou Hollywoodu zarobiť na známej značke.

Ridley Scott si svoje vlastné filmové dedičstvo cení a v minulosti sa už pokúsil rozšíriť svet jednej zo svojich slávnych franšíz. Prometheus a Votrelec: Covenant však nezožali ktovieaký úspech a tak vesmírnu hororovú sériu prevzali iní, čo jej, zdá sa, prospelo, súdiac podľa nového Votrelca s podtitulom Romulus. Votrelec má však na konte množstvo pokračovaní, aj vďaka otvoreným koncom, ktorým sa séria vyznačuje. Tie dovoľujú nadväzovať stále novými udalosťami a tajomstvo okolo zvláštneho živočíšneho druhu z vesmíru držať stále pri živote.

V prípade Gladiátora to však bolo zložitejšie. Príbeh Maxima mal ten najhrdinskejší koniec, aký si len možno predstaviť. Dnes by sme ho už možno považovali za klišé, no s dávkou spomienkového optimizmu a s vedomím, že ide o takmer štvrťstoročie starý film, to stále funguje. Ako na tak hotový príbeh nadviazať? Scenárista David Scarpa našiel uspokojivú odpoveď.

Treba podotknúť, že autori sa vôbec nesnažili zakryť skutočnosť, že nová snímka vznikla z veľkej časti podľa mustry tej predošlej. Udalosti, ktoré sa prihodia Luciovi, novému hlavnému hrdinovi, sa v mnohom podobajú tým, ktoré zažil Maximus. Istú dobu pri sledovaní druhého Gladiátora som mal obavy, že uvidím ten istý vývoj deja, len s modernejšími efektami. Našťastie sa udalosti predsa len začali uberať novým a zaujímavejším smerom.

Klasický príbeh prvého Gladiátora je ten typ príbehu, aký sa nepíše, ale objavuje. Všetko v ňom do seba dokonalo zapadá, je akoby stvorený tým jediným správnym spôsobom. Scenáristi pri ňom neurobili najlepšie rozhodnutia, pretože to by znamenalo, že mali na výber a mohli to urobiť inak. Oni učinili jediné správne a mysliteľné rozhodnutia, aby mohli režisérovi odovzdať perfektne vystavaný príbeh, ktorý jednoducho nezostarne. Prvý Gladiátor sa nechal filmármi nájsť a ukázať svetu, ako drahokam, ktorý čakal v zemi, kým bude môcť zažiariť.

Pokračovanie už drahokamom nie je. Je však jeho najvernejšou napodobeninou a stále veľmi cenným výtvorom. Osud dospelého Lucia v sebe už nemá tak uspokojivú priamočiarosť a dokonalú rozprávačskú efektívnosť. Postavy v novom filme oveľa viac intrigujú, kalkulujú a ich vnútro sa obecenstvu neodhaľuje tak ľahko a rýchlo.

V prípade Maxima, Commoda či Proxima v prvej časti boli karty rozdané a akýkoľvek obrat v ich správaní sa udial iba vo chvíli najväčšieho vypätia, kedy sa pravda ukázala, aká naozaj je. V Gladiátorovi 2 sú postavy zložitejšie, zvraty neočakávané a chystané komploty prefíkanejšie. Podobností s prvým dielom nájdeme veľa, príbeh sa však značne posunul modernejším smerom, keďže dnešnému publiku po skúsenosti s Hrami o tróny či Vikingami už prostá schéma pomsty nestačí.

Príbeh je rafinovaný a plný zvratov. Intrigy sú však prehľadné a divák sa v nich nebude strácať, takže sa netreba obávať únavného dialógového politikárčenia a nemusíte mať ani titul z rímskej histórie, aby ste sa v konflikte orientovali.

Dialógy medzi postavami v sebe majú múdrosť a vtip, sú plné zmyslu, skvelých poznámok a trefných metafor. Presne tak, ako tomu bolo v prvom filme. Hrdinovia často citujú rímskych mysliteľov a konajú podľa vtedajšej morálky a logiky. Tu si skladám klobúk pred scenáristom Davidom Scarpom a jeho skvelo napísanými postavami. Reč je najmä o Marcinusovi, ktorého si zahral Denzel Washington. Spojením skvelého herectva, z ktorého miestami zábavne vystupovala afroamerická nátura, a úžasným vývojom postavy vznikol jeden z najzaujímavejších charakterov v Scottovej filmografii posledných rokov. Práve tento herec a jeho rola dvíhajú film veľmi vysoko. Nemenej chvály si zaslúžia aj ďalší členovia hereckého ansámblu, ako Paul Mescal v hlavnej úlohe Lucia či Pedro Pascal ako Marcus Acacius.

Ako som už naznačil, motív pomsty v tomto filme nie je tak jednoducho naplnený a tvorcovia nemohli urobiť nič lepšie, ako zhatiť očakávaný vývoj udalostí tým, že nás prinútili prehodnotiť kladný a záporný status postáv hoci aj v strednej časti filmu. Niektoré obraty sa však udiali prirýchlo a aj sám nesmierne odhodlaný Lucius dokázal zmeniť svoj postoj voči nepriateľovi v jednom krátkom momente. Práve takéto chvíle dokážu poznačiť celok a vytrhnú vás z ilúzie o uveriteľnom slede udalostí. 

Dole film ťahá aj snaha urobiť ho modernejším s využitím špeciálnych digitálnych efektov. Tie filmári využili aj v prvej časti, vtedy ich však dokázali kamuflovať strihom a inými postupmi, takže vyzerali prirodzenejšie. V prípade novej snímky si však dovolili viac, ako by bolo súce. Vďaka technologickému vývoju je nový Gladiátor ešte o niečo väčší a opulentnejší, čo je skvelé, no niektorým scénam nedostatok zmyslu pre mieru tak trochu škodí.

V pomere k veľkosti filmu a dych vyrážajúcej výprave nemožno sa príliš veľa sťažovať. Film Gladiátor 2 patrí medzi vydarené filmy Ridleyho Scotta - ten, už mimochodom hovorí možnej trilógii - a súčasne sa stáva dobrým príkladom toho, ako správne robiť filmové pokračovania.

Matúš Trišč

Zdroj foto: CinemArt SK