Dokumentárny portrét Ešte nie som, kým chcem byť od českej režisérky Kláry Tasovskej rozpráva originálnou formou príbeh svetovej fotografky Libuši Jarcovjákovej pochádzajúcej z Česka. Presnejšie, Libuše svoj príbeh pred divákmi rozpráva sama, úprimne a bezprostredne, a to cez svoje fotografie a zápisky z denníkov.

Oficiálna synopsa distribútora: Libuše Jarcovjáková je legenda svetovej fotografie a nespútaná žena, ktorá sa vzoprela všetkým konvenciám. Jej život je mozaikou fascinujúcich stretnutí a divokých príbehov – od drsného undergroundu komunistického Československa cez exkluzívne fotenie pre módne špičky v Tokiu až po dramatický útek do Západného Berlína, kde sa stala svedkom pádu železnej opony. Tisíce analógových fotografií a stránok osobných denníkov sa pretavili do formálne jedinečného dokumentu v réžii Kláry Tasovskej, ktorý nadchol publikum na Berlinale aj v Karlových Varoch. (Film expanded)

Život a dielo fotografky narodenej v Prahe roku 1952 sa akoby núkali filmovému umeniu na spracovanie. Šťastie, že padli do rúk práve Kláre Tasovskej. Dokumentaristka uchopila tento pulzujúci materiál azda najpríznačnejším a tiež najvhodnejším spôsobom. Hneď po začatí filmu a prvých fotografických záberoch z aparátu mladej fotografky Jarcovjákovej som začal dúfať, že nastavený koncept dokumentu pretrvá. Obraz filmu sa totiž skladal výlučne zo statických záberov, ktoré vyhotovila hlavná protagonistka filmu. Dúfal som, že túto reťaz snímok nepretrhne hovoriaca hlava, kamera sprevádzajúca Libušu po chodbách galérie alebo čosi podobné. Našťastie sa tak nestalo. Je to režijný princíp tak jasný, priamy, uspokojivý a dôležitý, že ho nešlo narušiť. 

Celý deväťdesiat minútový dokument pozostáva z určitého výberu fotografií, ktoré Libuše Jarcovjáková nafotila od svojich šestnástich rokov až po dnešok. Dramaturgicky starostlivo zvolené snímky sledujú autorkin život od stredoškolského veku a cez rôzne fázy dospelého života. Zo súborov fotografii, ktoré Libuše nafotila na rôznych miestach, pri rozličných príležitostiach a v odlišných obdobiach bolo možné utkať album životného príbehu, jednotnú líniu, ktorá súhlasí so slovami znejúcimi priamo z úst fotografky. 

Libuše Jarcovjáková svojou umeleckou činnosťou, a vďaka vlastnej potrebe vyjadriť sa nielen zachytením reality fotoaparátom, ale aj slovom na papieri, po celý svoj život pripravovala mimoriadne hodnotný filmový materiál, keďže sama sa zaslúžila o obrazovú zložku filmu a tiež komentár, ktorým nám sprostredkúva myšlienky zo svojho denníka. Chcelo to uvedomelú filmárku Tasovskú, ktorá tieto zložky dokázala skonštruovať do filmového diela. 

O to zaujímavejšia je ruchová skladba filmu, ktorá pôsobí autenticky, prirodzene dopĺňa statický obraz a miestami ho doslova oživuje. Zvuk mali na starosti Alexander Kashcheev a Michaela Patríková a popasovali sa s ním naozaj kreatívne. Presne zachytili atmosféru priestoru na fotografiách a pre komentár  Libuše, ktorá často cituje seba aj svojich priateľov z minulosti, vytvorili dynamický zvukový podklad. 

Jej fotografie sa chceli dotýkať života. Ona ako fotografka musela umeniu poslúžiť vlastným životom, aby ho nakŕmila. Obsah filmu Ešte nie som, kým chcem byť je osobnou výpoveďou fotografky, nie však spoveďou. Jej hlas s vecným tónom dokáže bez zmeny výšky či tempa popisovať radosť z úspechu ako aj znechutenie či traumy spôsobené zdravotnými problémami. O to viac miesta pre divákove emócie. Autorka denníka nás nenúti sledovať jej emocionálnu stopu. Používa jednoduchý jazyk a duchaplné metafory a životné situácie popisuje celkom jasne. Každý z nás už dobre vie, čo zvraty v jej živote mohli znamenať a každý z nás to môže v kinosále prežívať po svojom. 

Fotografka hovorí o svojich chybách z minulosti tak otvorene, že tým každému divákovi a diváčke vyráža z rúk zbrane na odsudzovanie a obranu svojich hodnôt. Protagonistka sa neháji, vyjadruje iba svoju túžbu žiť podľa vlastných predstáv. Počas života sa ocitla v rôznych skupinách. Fotila Rómov, komunitu Vietnamcov v Československu či ľudí zo sexuálnych menšín v tajných pražských podnikoch. Zobrazením týchto etáp Libušinho života tak okrem znamenitej čisto umeleckej hodnoty nadobúda aj silnú významovosť. Ukazuje svet minulosti tak, ako si ho mnohí nepripúšťajú.

Veľkú časť fotografií, ktoré môžeme vo filme vidieť, tvoria autoportréty fotografky v rôznych fázach jej života. Odhalená telesne aj duchom vyjadruje aj prostredníctvom filmu snahu určiť samú seba, definovať vlastnú osobnosť. Kto je Libuše Jarcovjáková? Je fotografka, disidentka, umelkyňa, robotníčka, milovníčka života alebo odporkyňa života?

Libuše Jarcovjáková sa v novom filme Ešte nie som, kým chcem byť ukazuje ako duša vznášajúca sa nad životom plne si uvedomujúc prítomnosť a neschopnosť ovplyvniť dianie okolo seba. Snímka Kláry Tasovskej tento pocit dokáže predstaviť iba vnímavému obecenstvu, pretože jej filmové dielo vyvoláva špecifický prúd prchavých myšlienok, ktoré sa rýchlo strácajú. Našťastie ich film vie pri ďalšej projekcii znova privolať. 

Klára Tasovská vo formálne vycibrenom filme naplno využila umelecký a filmový potenciál tvorby Libuši Jarcovjákovej, doplnila ju o múdre slovo protagonistky a jej neľahké skúsenosti so životom. So strihom pracuje rytmicky tak, aby fotografie starého sveta stáli v kontrapunkte s modernou dobou a elektronickou hudbou. Záver filmu však dokazuje, že fotografie Jarcovjákovej nepatria iba do minulosti a nie sú len odkazom na to, čo bolo, ale prechádzajú do pozitívnej súčasnosti, v ktorej autorka konečne našla svoj smer. Možno už aj je tým človekom, ktorým chce byť.

Matúš Trišč

Zdroj foto: Film Expanded