V Kine Lumière pokrstia monografiu o legendárnej slovenskej herečke Eve Krížikovej
Eva Krížiková patrila medzi najpopulárnejšie a najvýraznejšie herečky svojej doby. Oscilovala med...
14. októbra 2024
Eva Krížiková (1934 – 2020) patrí bezpochyby k najvýraznejším zjavom slovenského herectva so širokým záberom od divadla, cez film, rozhlas i televízie a najrôznejšie zábavné formáty. Na publikácii venovanej jej tvorbe sa podieľali traja autori, konkrétne divadelný historik a kritik Karol Mišovic a filmové teoretičky Jana Dudková a Renáta Lokšová.
„Eva Krížiková bola excelentná komička,“ hovorí Karol Mišovic, ktorý bol iniciátorom vydania knihy v Slovenskom filmovom ústave. „Herečka, ktorá sa nebála poprieť svoj ženský pôvab a prispôsobiť výraz komediálnemu zveličeniu. Vedela sa výborne pohybovať medzi rôznymi druhmi komiky – od situačného humoru cez karikatúru, grotesku až po nadľahčenú konverzáciu vysokej spoločnosti. Až krátko pred štyridsiatkou dokázala, že je aj výborná dramatická herečka s autentickým civilným prejavom, takže jej režiséri na scéne, pred kamerou aj za mikrofónom začali okrem komediálnych typov zovšeobecňujúcich ženské neresti prideľovať aj príležitosti z opačného žánrového spektra. Krížiková tak až do konca života prirodzene oscilovala medzi bezprostredným komediálnym repertoárom a veľkými tragickými rolami. Pritom spočiatku sa zdalo, že sa táto predstaviteľka drobných rolí veľmi nepresadí a ostane uväznená v šablóne koketných dámičiek, bacuľatých meštiačok či jazyčnatých vidiečaniek. V knihe sme sa preto snažili pomenovať jej postupnú, nie vždy jednoduchú cestu na piedestál slovenského herectva,“ približuje Mišovic spôsob, akým pristupovali k písaniu knihy.
Mišovic sa v publikácii venuje predovšetkým Krížikovej divadelnému herectvu, pohybujúcemu sa na pomedzí komiky a tragiky, Renáta Lokšová skúma jej najvýraznejšie filmové úlohy a Jana Dudková reflektuje Krížikovej pôsobenie v období krízy pôvodnej audiovizuálnej tvorby. Ich kolektívna monografia približuje špecifiká Krížikovej hereckej osobnosti a osobitosti, ale zároveň cez jej kariéru podáva plastické svedectvo o genéze slovenského dramatického umenia. Na pozadí Krížikovej umeleckej kariéry tak v knihe možno mapovať vývoj aj emancipáciu slovenského divadla, filmu, televízie i rozhlasu od úvodu päťdesiatych rokov minulého storočia až po prvé desaťročie nového milénia. „Pri charakterizácii filmových a televíznych rolí sa východiskom bádania a poznávania Krížikovej umeleckého profilu stali materiály zachované v archívoch STVR a SFÚ, pri približovaní jej javiskových osudov išlo o ťažšiu úlohu. Najmä pri analýze starších epoch bolo možné vychádzať jedine z dobových kritík, ikonografického materiálu či spomienok pamätníkov. Pri inscenáciách blížiacich sa časom premiéry k prelomu milénií už pomohli aj desiatky profesionálnych či aspoň technických audiovizuálnych záznamov nakrútených priamo v divadelných sálach, ktoré poskytujú nenahraditeľné svedectvo o konkrétnych výkonoch Evy Krížikovej,“ uvádza v úvode knihy Karol Mišovic.
Publikácia vychádza v roku nedožitého deväťdesiateho výročia narodenia Evy Krížikovej. „Kniha vznikla na podnet herečkinej dcéry Barbory Zvaríkovej, ktorá si už roky priala odbornú publikáciu o svojej mame, žiaden bulvár s veselými príhodami, ale seriózny pohľad na umenie, vďaka ktorému sa Krížiková zaradila medzi najpopulárnejšie a najvýraznejšie herečky svojej doby,“ vysvetľuje Mišovic. „Monografiu možno nazvať stručnými dejinami slovenského dramatického umenia z optiky osobnosti Evy Krížikovej. Ide o rozmerom malú knihu veľkého obsahu. Súčasne publikácia o Eve Krížikovej je prvá z možnej edície venovanej našim hereckým bardom, na ktorých sa, žiaľ, v spoločenskom povedomí nespravodlivo zabúda.“
Monografiu Eva Krížiková vydal Slovenský filmový ústav v edícii Camera obscura v spolupráci s Centrom vied o umení Slovenskej akadémie vied, v. v. i. Okrem troch štúdií obsahuje aj fotografie a súpis umeleckej (divadelnej, filmovej, televíznej i rozhlasovej) tvorby Evy Krížikovej. Publikáciu po prvýkrát verejnosti predstavia na slávnostnom krste v Kine Lumière vo štvrtok 17. októbra o 17.00 hod. za účasti autorov a ďalších hostí, knihu pokrstí herec František Kovár. Po krste sa premietne historická satira Štvorylka, ktorú v roku 1955 nakrútili Jozef Medveď a Karol Krška.
Viac informácií o krste monografie Eva Krížiková nájdete na:
https://www.kino-lumiere.sk/klient-863/kino-241/stranka-8409/film-329151
Zdroj: TS Simona Nôtová, Slovenský filmový ústav
Titulná foto: z filmu Statočný zlodej (1958) režiséra Jána Lacka, zdroj: Slovenský filmový ústav.
10.
októbra
Hudba
LASICA PÍŠE ČEKOVSKÉMU
10.
októbra
Hudba
LASICA PÍŠE ČEKOVSKÉMU
10.
októbra
Balet
Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková: DENNÍK ANNY FRANKOVEJ
10.
októbra
Činohra
Marina Carr: DIEVČA NA OLTÁRI
11.
októbra
Hudba
LASICA PÍŠE ČEKOVSKÉMU
11.
októbra
Opera
Jules Massenet: WERTHER
12.
októbra
Opera
ORCHESTRÍČEK
12.
októbra
Činohra
Bertolt Brecht: PÁN PUNTILA A JEHO SLUHA MATTI
14.
októbra
Opera
Emmerich Kálmán: VOJVODKYŇA Z CHICAGA
15.
októbra
Košická Talkshow Milana Kolcuna
Od Lucindy Childs po meme kultúru: Bratislava v pohybe ukáže tváre dnešného tanca
Medzinárodný festival sú...
TKEJ: oslava umenia pohybu a formovanie pedagogickej tradície
Záverečné predstavenie...
Ocenená tanečná inscenácia odštartuje 29. ročník Bratislava v pohybe
Medzinárodný festival...
Svetoznámy Győrsky balet opäť v Divadle Nová scéna
Presne po roku prichád...
Hviezdy svetového baletu na javisku Národného divadla Košice
Výnimočný večer, počas...
Cinematik 2025 spoznal víťazov jubilejného ročníka
Medzinárodný filmový f...
Snímka Otvorené vzťahy na Cinematiku a v kinách
Takmer romantická komé...
Sezóna v košickom divadle Thália s mottom: Ale občas počujem čas
Premiérou kabaretného pre...
Inscenácia, ktorá pozýva k objatiu
Ako by vyzerala vojna,...
Film Otec môže zachrániť ľudské životy
Po uvedení na prestížn...