mojakultura logo
menu
Zuzana Kronerová: Keď už neostáva nič iné, iba žartovať

Zuzana Kronerová: Keď už neostáva nič iné, iba žartovať

"Zachovajme si vlastné morálne kompasy," hovorí riaditeľka Divadla P. O. Hviezdoslava Valeria Sch...

22. augusta 2024

"Zachovajme si vlastné morálne kompasy," hovorí riaditeľka Divadla P. O. Hviezdoslava Valeria Schulczová. Divadlo chce vytvoriť hru o kunsthistoričke, ktorej po smrti manžela vypadali zuby. Podporiť vznik inscenácie Bratislavské srdce môžete aj vy. 

"Dramaturgiu divadla sa snažíme budovať tak, aby predstavenia boli o hľadaní slobody, o zástoji - občianskom, osobnom," vysvetľuje riaditeľka DPOH Valeria Schulczová. "O malých osobných rebelstvách v boji s autokraciami, o permanentnom hľadaní demokracie. O tom nájsť si svoje miesto v tom maličkom úseku dejín a prispieť k tomu, aby ľudia chápali, že sloboda je dôležitá." 

Zbierka na podporu hry Bratislavské srdce: 

https://donio.sk/podporte-vznik-novej-inscenacie-dpoh

Foto: Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom ©Ladislav Bielik

"Keď nás pán Bielik oslovil s fotografiou svojho otca, najprv nám napadlo ju vydražiť, no to sme zavrhli, lebo sme nechceli, aby bola opäť v súkromnom vlastníctve," ďalej hovorí o rozhodnutí vytvoriť finančnú zbierku pre podporu vzniku hry. "Chceli sme, aby ju návštevníci Divadla P. O. Hviezdoslava videli a zadarmo, aby bola prístupná. Vďaka tej fotografii sme skúsili usporiadať zbierku, ktorej výťažok, by išiel na vznik novej inscenácie. Nie náhodou sme vybrali hru Bratislavské srdce. Ten titul je totiž o Alžbete Gűntherovej-Mayerovej, pomerne neznáma slovenská dáma, ktorá je ale jednou z prvých kunsthistoričiek na Slovensku. Mala veľmi zaujímavý osud. Počas vojny dostala nemilú úlohu a musela stáť pred morálnou dilemou, nakoľko jej úlohou bolo katalogizovať arizovanie židovských majetkov, respektíve práve umeleckých diel... Jej manžela obesili a jej vypadali všetky zuby... Mayerovej osud sa zavŕšil na Hviezdoslavovom námestí, kde ju zrazilo auto, keď vychádzala z VŠVU, kde práve vtedy učila. Mala tak zaujímavý život, že si myslíme, že určite stojí za to urobiť o nej inscenáciu. Nadviažeme tým na sériu o významných bratislavských rodákoch." 

Cesta fotografie do divadla 

Peter Bielik vysvetľuje: "Pani Zuzana Kronerová mi dávno pred tým zavolala s otázkou, či by som bol ochotný použiť fotografiu môjho otca v inscenácii Pozsony Dance Club. Bola pre mňa veľkou cťou, že som hru mohol vidieť a verím, že inscenácia, na ktorú sa tvorí zbierka, bude rovnako skvelá. Aj preto som navrhol použiť fotografiu znova." 

Foto: Ľuboš Kotlár. Inscenácia Pozsony Dance Club

"Mala som šestnásť rokov. Pamätám si to takto: 20.augusta 1968 som si líhala v detskej izbe do postele. Bolo asi pol jedenástej v noci, keď som počula šialený hukot," spomína herečka Zuzana Kronerová "Bývali sme na ulici Košická, kde boli mačacie hlavy a obrnené vozy robili strašný hrmot. Snažila som sa nerobiť si starosti a zaspala som. Ráno ma moja mamička zobudila: Zuzka, prišli Rusi, obsadili nás... V tej dobe vznikalo mnoho vtipov na túto tému - volá sa to šibeničný humor. To je, keď je situácia tak tragická, až neostáva nič iné, iba žartovať." 

Peter Bielik. Zuzana Kronerová. Valerie Schulczová. Foto: Karin Kissová

 

Spracovala Karin Kissová