Historická francúzska dráma V mene cti od Vincenta Peréza prináša tému smrtiacich súbojov o česť, aby ju predstavila v novom svetle prehliadaného historického kontextu - vzostupu ženskej emancipácie.

Synopsa filmu V mene cti: Clément Lacaze je vojnový veterán ovenčený titulom “majster meča”. Koncom 19. storočia trénuje mladých šermiarov a udržiava tak vymierajúce umenie šermu pri živote. V tom čase sú už súboje o česť medzi dvoma mužmi zakázané, no mimo vedomia vlády a polície tento spôsob vyrovnávania si účtov stále funguje. O svoju česť však nechcú bojovať len spurní muži, ale aj emancipovaná Marie-Rose Astié de Valsayre, ktorá neváha vyzvať na súboj aj skúseného šermiara.

Snímka V mene cti si divácku pozornosť dokáže prilákať vďaka kontroverznej téme súbojov na život a na smrť, ktoré boli ešte celkom nedávno považované za legitímny spôsob riešenia medziľudských sporov. Zaujmú aj samotné napínavé bojové sekvencie, no v neposlednom rade ide o prepojenie zbraní a mužskej márnomyseľnosti so ženskou nezávislosťou, ktoré stojí na historických základoch. Z názvu filmu však jasne vyplýva, čo je ústredným motívom filmu. 

Z pohľadu moderného človeka sú smrtiace súboje skľučujúcou časťou histórie, kedy ukrivdený či urazený muž musel bojovať ešte aj o život, aby preňho bolo možné ďalej v spoločnosti existovať. Toto vedomie vnáša do príbehov s podobnou tematikou silný dramatický náboj, hoci úplné porozumenie medzi postavami a obecenstvom je už takmer nemožné. 

Keď je ťažšie sa vcítiť, tvorcovia musia pracovať v prvom rade s napätím. Najmä to dokáže prikovať divákov a diváčky k sedačkám. Tohto pocitu si pri projekcii naozaj užijete neúrekom. Titul sa totiž svojou dramaturgiou nápadne podobá boxerskému filmu. 

Stalo sa bežnou praxou, že takéto snímky majú viacero vrcholov a jednotlivé zápasy či súboje fungujú ako silne dramatické zakončenia jednotlivých fáz príbehu. Forma má však jednu veľkú nevýhodu. Divácka skúsenosť s ňou je už tak silná, že vo väčšine prípadov je celkom ľahké predpokladať výsledok súboja už len kvôli ďalším potrebám deja. Film V mene cti nie je výnimkou. Akonáhle si divák uvedomí dôležitosť jednotlivých postáv, dokáže predvídať ich osud, pretože tak to v “boxerských” filmoch už raz chodí. Vždy sa hrá na víťaza a porazeného. 

Francúzska snímka v tomto smere nedokáže prekvapiť vývojom príbehu, kompenzuje to však spoľahlivým budovaním napätia vďaka akcii a bojovej choreografii. Šťastie, že strach prežívame vždy rovnako, a to aj v prípade, že sme film videli už stokrát. Poznanie rozuzlenia nezabráni napätiu prúdiť. 

Niekoľko odchýlok od tradičnej formy sa v príbehu predsa len vyskytuje, najmä čo sa týka vzťahu medzi hlavnými postavami. Režisér a scenárista Perez pracoval s jasne danými charaktermi. Clément Lacaze stvárnený Roschdym Zemom je navonok chladný, vyrovnaný a pokojný elegán, ktorý sa drží svojich zásad, no z očí mu ide otcovská láskavosť a súcit. Marie-Rose Astié de Valsayre, ktorú si zahrala Doria Tillier, je temperamentná a ostrá. Rada sa vyjadrí tak, ako jej ústa narástli a jej hlavnou motiváciou je dokázať svetu, že ženy majú čím prispieť do verejnej diskusie. 

Akýkoľvek pokus o fyzické zblíženie a milenecký rozmer vzťahu medzi majstrom meča s mentorskou, otcovsky milujúcou povahou a rozvášnenou samostatnou feministkou mi jednoducho nedáva zmysel a mám podozrenie, že autor si túto rovinu dovolil otvoriť len preto, aby mohol pri promovaní filmu hovoriť nielen o cti, ale aj láske, a nalákať tak do kina viac ľudí. 

Navyše, tento motív lásky akosi neladí s vyššou pointou príbehu - nevidieť ženu iba ako hlúčik premenlivých citov, ale ako rovnocenného človeka v historickom kontexte, ženu schopnú rozhodovania a určovania smeru. Napokon to aj tak skĺzlo k vášni. 

Dialógy medzi hrdinkou a mužskými postavami však diváka spoľahlivo vychovávajú k zdravému feminizmu. Sám som sa pristihol pri tom, ako plný krivdy stojím na strane Astié a teším sa z každého morálneho víťazstva, ktoré dosiahla. 

Okrem rodovej rovnosti sa film do veľkej miery snaží poukázať na nezmyselnosť násilia a tvrdohlavého malicherného správania, ktoré dokáže ľudstvo zahnať do záhuby. Toto posolstvo z príbehu jasne vyplýva a je pre mňa rovnako dôležité. 

Snímka V mene cti nepristupuje k témam súbojov a historickým základom feminizmu tak objavne, ako to robil napríklad Posledný súboj Ridleyho Scotta. Na druhej strane, snímaním bojových scén kameramankou Lucie Baudinaud, strihom a choreografiou hercov dokazuje vysoké filmárske kvality a pokojne sa môže zaradiť medzi ďalšie európske historické veľkofilmy, ktoré sú alternatívou k hollywoodskemu mainstreamu. Mimo klasickej dramaturgie snímka priniesla len niekoľko zvláštnych prekvapení, ale v prípade, že vám postačia schopne nakrútené súbojové sekvencie, film vám dobre poslúži. 

Matúš Trišč

Zdroj foto: ASFK