30. jubilejný ročník MFF Art Film premiérovo v programe predstaví novú súťažnú sekciu - Medzinárodná súťaž filmov zo strednej a východnej Európy, ktorá je určená filmovým tvorcom celovečerných snímok z regiónu bez druhového a žánrového obmedzenia. Týmto krokom chcú organizátori podporiť nové kinematografické trendy filmárov z bývalých krajín východného bloku. „Pri výbere filmov ma zaujímali najmä príbehy mapujúce minulosť, a to aj preto, lebo v súčasnosti sme svedkami žonglovania s jej podobami a verziami v mene najrôznejších politických záujmov,” hovorí kurátorka súťaže Viera Langerová.

Magicko-realistická snímka 8 POHĽADOV NA JAZERO BIWA režiséra Marka Raata v sebe kombinuje estónske a japonské kultúrne tradície. S odkazom na východnú umeleckú tradíciu „ôsmych pohľadov” tragická snímka vyrozpráva príbeh komunity starovercov, ktorá zostala žiť v okolí jazera Peipus po svojich ruských predkoch zo 17. storočia. Miestnymi obyvateľmi otriaslo nešťastie, ktoré prežila iba mladá Hanake a jeden ďalší muž. Osem pohľadov - teda zachytenie ôsmych perspektív jedného miesta s cieľom nájsť jeho pravú esenciu, pričom sa zachováva symbolika pokoja a mieru, však do tohto prostredia akosi nezapadá. Rybárska komunita je roztrieštená a každý jej člen čosi hľadá. Hľadá, ale nenachádza. Mystická a poetizujúca filmová meditácia nad láskou, túžbami aj vesmíre znamená pre Marka Raata návrat k hranému filmu po desaťročí strávenom tvorbou dokumentárnych snímok. Aj jeho experimentálnu novinku uvidíte v sekcii Medzinárodná súťaž filmov zo strednej a východnej Európy na MFF Art Film.

Slovenský dokumentarista Palo Korec, ktorý má za sebou vydarené snímky ako Exponáty alebo príbehy z kaštieľa (2013) či Čakáreň (2015), prichádza na Art Film s novým filmom AKVABELY Z PRANDORFA, ktorým zachytáva pomalé prenikanie moderných spoločenských postojov do obyčajnej slovenskej dediny. Päť žien z dedinky Devičany pri Banskej Štiavnici sa totiž rozhodlo zmeniť svoj život, postaviť sa stereotypom, ktoré im doteraz určovali, ako majú žiť. Veselé ženy, ako sa samy nazývajú na svojej facebookovej stránke, kde majú už slušný fanklub, začali svoj boj proti „tradíciám” tým, že si sekerou vysekali dieru do ľadu a začali sa otužovať. A pokračovali v tom aj napriek nechápavým pohľadom dedinčanov.

Rumunská revolúcia a zvrhnutie diktátora Nicolae Ceaușesca v roku 1989 - udalosti počas ktorých bola krajina len na krok od občianskej vojny. V transylvánskom meste Sibiu vtedy revolučné nálady eskalovali do civilného útoku na policajnú stanicu. Policajti zostali bezmocní. Dav sa medzitým dostal do skladu zbraní a začala sa prestrelka. Opojenie zabíjaním bolo všadeprítomné. Nová historická dráma SLOBODA režiséra Tudora Giurgiua rekonštruuje napínavý priebeh krvavých protestov, kedy sa proti sebe postavili rumunská armáda, polícia, civilisti aj informátori tajnej služby. Pri zobrazení konfliktu z rôznych uhlov pohľadu autor využíva svoju klasickú ručnú kameru a v jeho dlhých, roztrasených záberoch diváci nájdu vzrušujúce napätie a autentický náhľad do temnej časti rumunských dejín.

Lotyšská historická dráma MÁRIINO MLČANIE režiséra Dāvisa Sīmanisa začala svoju festivalovú púť svetovou premiérou na Berlinale. Ide o biografickú snímku založenú na osude herečky Marie Leiko, hviezdy nemeckej nemej kinematografie. Po nástupe nacizmu sa vrátila do rodného Lotyšska, odkiaľ cestovala do Moskvy, aby našla svoju osirelú vnučku. Pričinením obludných režimov minulého storočia sú Mariina rodina, kariéra aj život v ohrození. Návrat do politickej minulosti aj histórie filmu je lotyšskému režisérovi blízky a v aktuálnej snímke vzdáva štylizáciou svojho diela poctu práve nemeckej nemej ére.

Prvý maďarský celovečerný animovaný dokument PELIKAN BLUE vracia divákov do Maďarska 90. rokov. Keď sa po páde Železnej opony cestovanie do západnej Európy stane možným, ale prehnane drahým, traja kamaráti vymyslia jednoduchý, ale dômyselný spôsob falšovania lístkov, a tým ponúknu cenovo dostupné možnosti cestovania celej generácii túžiacej po slobode. Sloboda však má svoju cenu a je len otázkou času, kedy na pochybné podnikanie chlapcom niekto príde. Režisérom komediálne ladenej animovanej snímky je dokumentarista a animátor László Csáki a svojim príspevkom do sekcie rozpovie príbeh o zrode podnikateľského ducha v prostredí, v ktorom sa mohlo všetko.

Slovenský režisér Roman Ďuriš sa s protagonistom svojho nového dokumentárneho filmu POKIAĽ JA ŽIJEM stretol náhodou po cirkusovom predstavení. Dalibor sa stal fakírom, po tom, ako ho prepustili z väzenia. Mladý muž sa vlastným spôsobom vyrovnáva s traumami z minulosti a svojej dysfunkčnej rodine chce pomôcť, ako sa len dá. „Keď sa mi Dalibor začal otvárať a rozprávať o svojom živote, jeho príbeh vo mne rezonoval, akoby som ho istým spôsobom prežíval aj ja. Pevne verím, že každý si môže v jeho príbehu nájsť určité podobnosti so svojím vlastným životom. Či už ide o konflikty s rodičmi, túžbu po láske alebo hľadanie svojej identity,” poznamenal režisér Roman Ďuriš. Tvorcovia snímky prispôsobili svoj filmový jazyk tomu, aby sa diváci a diváčky mohli priblížiť Daliborovmu vnútornému svetu. Svojim umením s ohňom mladý fakír bojuje s démonmi vlastnej minulosti a snaží sa o lepšiu budúcnosť pre seba a svojho mladšieho brata, ktorého chráni pred nebezpečím, aké kedysi sám spoznal.

Na MFF Art Film uvidíme aj snímku oceňovaného ukrajinského režiséra Romana Bondarčuka REDAKCIA, ktorá podáva jeho vlastné svedectvo o tom, ako pred vojnou fungovalo spravodajstvo v južných častiach Ukrajiny, v časoch, kedy sa v krajine šírili dezinformácie a obyvateľstvo sa chystalo na vojnu. Hlavným hrdinom drámy je Yura, ktorý sa stane svedkom zločinu, no zakrátko zistí, že nikoho v jeho okolí nezaujíma pravda o tom, čo sa stalo. Redakcia je filmom o skutočných udalostiach, ale aj nejasnostiach, mýtoch a výmysloch.

Na krásnom škótskom vidieku pracuje za nocľah tridsaťročný Bartek, ktorý ušiel z Poľska pred svojou minulosťou a vlastným svedomím. Trápia ho spomienky na rodinu a isté výčitky, a tak sa ich snaží zahnať manuálnou prácou na statku, ktorý patrí Magnusovi. Čím viac sa dvojica zbližuje, tým rýchlejšie Barteka dobieha jeho minulosť. Hraný celovečerný debut režiséra Klaudiusza Chrostowského prostredníctvom silne emocionálnych dialógov otvára témy zmierenia, návratu a vyrovnania sa s vlastnými chybami. Veľkú rolu vo filme ULTIMA THULE hrá aj škótska príroda a počasie, ktoré odráža prežívanie a citové búrky hlavného hrdinu. Snímka zvíťazila v kategórii nízkorozpočtových filmov na minuloročnom festivale v Gdyni.

Snímku NEZHASNEME, ocenenú na festivale v Zlíne, nakrútila mladá ukrajinská režisérka Alisa Kovalenko. Film sleduje životy piatich tínedžerov z konfliktami postihnutej oblasti Donbas. Títo mladí ľudia dostanú príležitosť zúčastniť sa na expedícii v Himalájach, čo im poskytuje krátky únik z každodenného života. Dokument zachytáva ich sny, nádeje a výzvy, pričom zdôrazňuje krásu a krehkosť života aj v ťažkých podmienkach. Film mal premiéru na Berlínskom festivale v sekcii Generation 14plus a získal si pozornosť vďaka svojej emocionálnej hĺbke.

Odbornú porotu Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy na festivale Art Film (International Jury) tvorí tento rok trojica odborníčok z prostredia filmovej teórie a teatrológie. Birgit Beumers sa špecializuje na ruskú kultúru, najmä na film a divadlo. Získala titul D.Phil. na St Antony’s College v Oxforde. Je uznávanou autorkou a editorkou viacerých významných publikácií, vrátane kníh ako "Nikita Mikhalkov" (2005) či A History of Russian Cinema (2009). Ďalšou z členiek poroty je Anna Ladinig, kurátorka a filmová teoretička, ktorá študovala slavistiku a románske jazyky a literatúru na Univerzite v Innsbrucku. V posledných rokoch pracovala na viacerých významných projektoch, najmä v rámci Medzinárodného filmového festivalu v Innsbrucku (IFFI). Od roku 2020 pôsobí ako riaditeľka tohto festivalu. Poslednou členkou poroty medzinárodnej súťaže je Sylvia Huszár, teatrologička, prekladateľka a producentka. V rokoch 1983 – 1988 absolvovala štúdium filozofie/estetiky a divadelnej vedy na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1988 žije a pôsobí v Budapešti. Pracovala ako referentka, pre film a divadlo, výtvarné umenie v Slovenskom inštitúte v Budapešti. V roku 2007 spolupracovala s Bélom Tarrom na filme Muž z Londýna.

Spoločnosť CANON SLOVAKIA je Partnerom finančnej ceny vo výške 1 500,- EUR, ktorú si odnesie víťazný film z novovytvorenej Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy spolu s cenou Modrý anjel. „Je nám cťou byť súčasťou mnohých filmov, a to prostredníctvom našej techniky Canon, vďaka ktorej filmári rozprávajú rôzne príbehy. Všetkým zástupcom prihlásených filmových diel do Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy držíme palce a odbornej porote prajeme veľa zdaru pri výbere toho najlepšieho v danej kategórii," hovorí Tomáš Feč, Corporate PR Specialist.

Zdroj: TS Andrea Čurná, PR manažérka MFF Art Film

Zdroj foto: MFF Art Film