Dňa 4. apríla 2024 vstúpi do slovenských kín najnovší film Zóna záujmu britského režiséra Jonathana Glazera. Historická dráma pojednáva o veliteľovi koncentračného tábora Rudolfovi Hössovi a jeho rodine, ktorá sa snaží vybudovať si vysnívaný život za plotom Osvienčimu. Tento mrazivý film o banalite zla vďaka výnimočnému spracovaniu témy holokaustu získal Veľkú cenu poroty na MFF Cannes, ocenenie Oscar za najlepší zahraničný film a mnoho ďalších významných cien.

Rudolf, Hedwiga a ich štyri deti žijú vo veľkom dome s krásnou, udržiavanou záhradou.

Každý deň si vychutnávajú spoločnú večeru, spomínajú na milované Taliansko, užívajú si víkendové výlety k vode a prechádzky s priateľmi. Spoza múrov ich domova sa však ozývajú znepokojujúce zvuky a občas niečí zúfalý krik. Pánom domu je totiž Rudolf Höss, veliteľ koncentračného tábora v Osvienčime. Hoci sa vo filme, explicitne nič strašné nedeje, z príbehu ide hrôza. 

„Chcem, aby to bol film tak trochu aj o nás. O tom, ako sa najviac bojíme toho, že by sme mohli byť ako Hedwiga a Rudolf. Aj oni boli ľudskými bytosťami,“ vysvetľuje Glazer svoje rozhodnutie zobraziť Hössa a jeho rodinu v čo možno najcivilnejšom svetle. 

K nakrúteniu filmu režiséra Jonathana Glazera inšpirovala rovnomenná kniha britského prozaika Martina Amisa. V jednom z rozhovorov Glazer spomína: „Myšlienka nakrútiť tento film ma napadla už po prečítaní obsahu na zadnej strane románu Zóna záujmu. Zavolal som (producentovi) Jimovi Wilsonovi a navrhol mu, aby sme si tento román obaja prečítali. Zaujala ma perspektíva fiktívneho nemeckého veliteľa Paula Dolla, hnacej sily koncentračného tábora. Martin Amis vytvoril postavu Paula Dolla podľa Rudolfa Hössa, skutočného veliteľa Osvienčimu, a tak som po prečítaní románu začal o Hössovi a jeho manželke Hedwige čítať a skúmať viac. Fascinovalo ma, ako žili v Osvienčime takpovediac priamo v strede diania. Mali dom a veľkú záhradu a spoločný plot, ktorý ich oddeľoval od tábora. Na určitej úrovni ma zaujal predovšetkým aspekt toho plotu. Plot, ktorý symbolizuje separáciu ich životov od toho, čo sa v skutočnosti deje a o hrôze prameniacej z toho, že žili hneď vedľa koncentračného tábora.“

V roku 1994 nakrútil Jonathan Glazer krátkometrážny film Mad, ale za kľúčový bod vo svojej kariére považuje čiernobiely videoklip Street Spirit k piesni skupiny Radiohead z roku 1996. Glazer debutoval ako režisér celovečerných filmov gangsterkou Sexy beštia (2000). Nasledujúce Zrodenie (2004) bolo mysterióznou drámou o chlapcovi, ktorý sa snaží presvedčiť ženu (nominácia na Zlatý glóbus pre Nicole Kidman), že je prevtelením jej zosnulého manžela. Jeho tretí dlhometrážny film Pod kožou (2013) je adaptáciou rovnomenného sci-fi románu Michela Fabera so Scarlett Johansson v hlavnej úlohe.

Glazer je jedným z najprísnejších formalistov súčasnej kinematografie a na rozdiel od knižnej predlohy Martina Amisa sa primárne zaujíma o civilnú stránku života rodiny Hössovcov. Pokúša sa divákov vtiahnuť do ich bežného, avšak bizarného života v dobre udržiavanej vile a krásnej záhrade. Týmto spája dva svety - árijský fantazijný svet a hrôzostrašnú realitu, ktoré sú od seba fyzicky vzdialené len niekoľko metrov.

O vizuálnu stránku snímky sa postaral známy poľský kameraman Łukasz Żal, ktorý bol nominovaný na Oscara za kameru vo filmoch Pawla Pawlikovskeho Ida (2013) a Studená vojna (2018). Pre The Hollywood Reporter povedal, že pri nakrúcaní Zóny záujmu musel zabudnúť na všetko, čo sa naučil o nakrúcaní „krásnych obrázkov“. Film sa nakrúcal na digitálne fotoaparáty s objektívmi Leica. Rozmiestnili ich po celom dome a Żalova práca sa sústreďovala najmä na proces prípravy a rozhodovania, kam kamery umiestniť. Kamery boli pripojené na optický kábel a kameraman s režisérom sledovali zábery na monitoroch v pivnici. Bez priamej  prítomnosti štábu, mohli herci viac improvizovať a experimentovať. Jonathan Glazer nazval tento spôsob nakrúcania „Big Brother v nacistickom dome“.

Nemecká herečka Sandra Hüller sa predstavila v úlohe manželky veliteľa koncentračného tábora, Hedwigy Höss. Pred filmom Zóna záujmu, upútala pozornosť divákov svojím hereckým výkonom vo filme Toni Edmann (2016), za ktorý bola ocenená Európskou filmovou cenou za najlepší herecký výkon. Okrem toho sa objavila aj vo filme Sibyl (2019) režisérky Justine Triet, s ktorou v roku 2023 spolupracovala na oceňovanom filme Anatómia pádu (2023), za ktorý bola nominovaná na cenu Oscar za najlepší ženský herecký výkon. Anatómia pádu si vyslúžila ocenenie Oscar za najlepší pôvodný scenár a získala aj cenu Zlatá palma na 76. ročníku filmového festivalu v Cannes. Sandra Hüller patrí aktuálne k jedným z najvýraznejších herečiek. 

Zdroj: TS Anna Lazor, ASFK

Zdroj foto: ASFK