Ďalšia z tohtoročných najväčších filmových udalostí na Slovensku už prebieha v plnom prúde v Piešťanoch. Festival Cinematik odštartovala ambiciózna historická česko-slovenská koprodukčná snímka Úsvit. Doteraz mali diváci a diváčky tento film režiséra Matěja Chlupáčka možnosť vidieť iba na Karlovarskom festivale, a tak patrí Cinematik medzi prvé príležitosti užiť si projekciu tohto vizuálne aj dejovo výrazného filmového diela.

Dej filmu sa odohráva v roku 1937 v meste Svit pod Tatrami. Helena je manželkou riaditeľa novej úspešnej fabriky a čoskoro sa jej má v novom domove na Slovensku narodiť dieťa. Život v prosperujúcom a idylickom prostredí naruší nález mŕtveho novorodenca s menej typickými pohlavnými znakmi na blízkom stavenisku. Záhada ohrozuje povesť fabriky a Helene nedáva spať. Hrdinka sa rozhodne na vlastnú päsť prípad vyšetriť a zistiť, odkiaľ mŕtve dieťa pochádza.

Autorom originálneho scenára je slovenský scenárista Miro Šifra, ktorý napísal aj film Červený kapitán či krimi seriály Rédl a Zrádci. Jeho najnovší počin má vďaka citlivému prístupu k zložitej téme intersexuality veľmi dobré ohlasy nie len u domácich kritikov, ale aj v zahraničí. Nebolo prekvapením, že sme Mira Šifru po premiére filmu na Cinematiku našli medzi nadšenými hosťami, ako odpovedá na ich otázky. Pár sme ich autorovi položili aj my.

Prečo ste sa rozhodli veľmi aktuálnu a často pretriasanú tému rodovej problematiky zasadiť do historického obdobia?
Začalo to mojou fascináciou starou knihou súdneho lekárstva z 30. rokov, v ktorej sa nachádza prípad, podľa ktorého vznikol náš film. Prekvapilo ma, ako otvorene a zaujímavo skoro storočná kniha opisovala veci, ktoré ešte dnes mnohí považujú len za nejaký moderný výmysel. Hermafroditizmus, alebo ako sa to dnes nazýva – intersex – je stále úplné tabu. Pre mňa bolo zásadné ukázať kontrast medzi tým, čo si o ľuďoch a “zaostalosti” tej doby myslíme a tým, ako to v skutočnosti bolo. Možno prídeme na to, že my sme tí zaostalí.

Ako myslíte, že budú diváci na toto poznanie reagovať?
Netuším, aké budú reakcie. Snažil som sa napísať queer film pre ľudí, ktorí nesledujú queer filmy. Chcel som využiť tému týkajúcu sa sexuálnej minority a urobiť z toho film pre ľudí, ktorí by si obyčajne povedali, že to nie je téma pre nich. V skratke som sa chcel prihovoriť konzervatívnejšiemu publiku a porozprávať o ľuďoch, ktorí sú medzi nami a ich existencia sa nedá poprieť. Ak chceme, môžeme ich ignorovať, ale ak nie, pozrime sa bližšie na ich životy. Nemyslím si, že sa jedným filmom niečo zmení. Dúfam však, že aspoň niekomu otvorí oči, možno aj ľuďom, ktorí sa s touto témou stretnú prvýkrát.

Hlavná hrdinka filmu Helena si prechádza určitým procesom. Zisťuje nové fakty o intersexualite a na základe nich prehodnocuje svoje postoje. Pomohol vám vo vašom zámere sprostredkovať fakty aj detektívny žáner?
Áno, aby som mohol prerozprávať témy, ktoré by diváka inak nezaujímali, musel som mu ich podať prijateľnejšou formou. Na detektívku sú diváci zvyknutí, neboja sa jej. Dôležitý je proces objavovania. Spolu s hrdinkou diváci odhaľujú skutočnosti, spájajú si súvislosti, až sa môžu pristihnúť pri tom, že téme dobre rozumejú, aj keď to možno nečakali. Forma a žáner robia tému bližšou.

Znamená to, že status queer pri filme takýmto spôsobom nepriznáte hneď a priamo?
My sa tým netajíme. Otázkou pre nás bolo, ako komunikovať film, kde je queer súčasťou pátrania, aby sme neprezradili zároveň priveľa z pointy. Chceme ľudí zaujať, aby prišli do kina, ale nechceme prezradiť príliš veľa, aby nikto neprišiel o zážitok. No zo základnej zápletky je jasné, o čom film je.

Prečo je slovenský názov filmu (Úsvit) taký odlišný od anglického (We Have Never Been Modern - preklad: Nikdy sme neboli moderní)? Nie je anglický názov predsa len v niečom výstižnejší?
Najprv sme mali slovenský názov Úsvit. Je to reálny názov fabriky, v ktorej sa dej odohráva. Symbolizuje to nové objavy, nový svet, nové obzory a nový začiatok hrdinky. Potom sme si uvedomili, že anglický preklad znie veľmi genericky, neoriginálne a trápne. Keďže mám rád knihy francúzskeho filozofa a sociológa Bruna Latoura a najmä knihu We Have Never Been Modern, napadlo mi použiť tento názov pre náš film. Požiadali sme Latoura o povolenie použiť jeho názov a on to dovolil. Tá kniha však nie je nejakým obvinením, že „my sme nemoderní“. Hovorí o našich predstavách o tom, že svet sa delí na tradičnú – predmodernú dobu – a dnešnú modernú, sú vlastne omyl. Medzi tradičným a moderným nie je žiadna ostrá hranica, nie sú to protipóly. V tomto mi ten názov k nášmu filmu sedí ešte viac.

Film Úsvit príde do slovenských kín 5. októbra 2023.

Zhováral sa Matúš Trišč

Zdroj foto: Archív Mira Šifru