Tanec bol vždy výrazovým prostriedkom, ktorým možno komunikovať s deťmi a žiakmi bez slov. Dnes popularita tanečného umenia čoraz viac stúpa.

Skutočnosť, že tanec je dnes dôležitou súčasťou našich životov, sme videli na tohtoročnej Tanečnej Akadémii 9. júna 2023 v Dome kultúry Zrkadlový Háj. Od 17. 30 sa začal program, ktorý s deťmi tanečného odboru Základnej umeleckej školy Jána Albrechta pripravila a naštudovala Mgr. art. Jana Gallovich Bílková, ArtD..

Už úvodná hudba s vizualizáciou naznačila, že vstúpime do inej ríše. Moderátorka večera Mgr. art. A. Králiková privítala hostí a vyzvala publikum, aby tlieskali deťom, predsa len, mnohé z nich sa ocitli pred publikum po prvýkrát niektoré mali trému, ďalšie sa na ľudí v hľadisku tešili. „Pre deti je to príjemná hra a zároveň pohyb,“ uviedla pred začiatkom prezentácie všetkých ročníkov tanečného odboru ZUŠ moderátorka.

Tanec bol vždy výrazovým prostriedkom, ktorým možno komunikovať s deťmi a žiakmi bez slov. Otvorenie zázračných dverí do čarovného lesa prinieslo nielen vizuálne podmanivé scény, no najmä pohybové. Je to svet, v ktorom sa podnecuje fantázia detí, obrazotvornosť, rovnako aj synchronizácia pohybu v kolektíve. Príbeh čarovného lesa, v ktorom sa deti zmenili na rozprávkové bytosti, bol nielen tancom pozoruhodný, no stal sa komplexným umeleckým dielom: výtvarným, hudobným, scénickým.

Od úvodných čísel sa deti stali súčasťou farebného, rozprávkového sveta – premenili sa nielen na zvieratká, ale aj rastliny, stromy, stali sa bytostne súčasťou novej reality. V rozvíjaní pohybových schopností im napomáhali choreografie pedagogičky Jany Gallovich Bílkovej, v rytmizácii pohybov sugestívna hudba. Tanec sa stáva prostriedkom nielen pohybovým, no zároveň výchovným. Bolo zrejmé, že sa učia správnemu držaniu tela, ale i morálnym hodnotám – tolerancii druhých, zručnostiam v spoločenskej oblasti, etike a estetike. Zdá sa, že tak, ako boli kedysi populárne odbory v ZUŠ, následne nastal ich útlm, zažívame dnes ich renesanciu- bolo to evidentné aj z počtu detí zastúpených v jednotlivých ročníkoch. Je to pozitívny moment aj z toho hľadiska, že tanečné aktivity majú konotáciu aj vo výchovno-vzdelávacom procese v  školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach.

V prvej časti programu nazvanej Čarovný les, vystúpili najprv menšie deti prvého stupňa štúdia. Pravidelné a cyklické opakovania krokov a pohybov v choreografiách zostavených Janou Gallovich Bílkovou sme videli v číslach, v ktorých vystupovali Motýliky - žiačky 2. r., Kvetinky - žiaci 1. r. a Včielky - žiaci prípravného štúdia 1, 2. Boli to príbehy, ktoré stvárnili žiaci nesmierne živo, v dobrej rytmickej koordinácii, v pohybovom súlade a vďaka kostýmom aj farebne. Hudba nielen udávala rytmus a tempo ich tanečným výkonom, no náladovo podfarbovala jednotlivé choreografie. Od rytmicky svižných skladieb, cez zádumčivé, v pomalšom tempe, či sólovom klavíri, zvonkohre pripomínajúcej vzdialenú fantazijnú ríšu, sme počuli vždy štýlovo rozmanitú hudbu. Celkové vyznenie podporovali projekcie na zadnom plátne – keď účinkovali včielky, za nimi sa rozprestrela nádherná zakvitnutá lúka. Boli to komplexné mini-dielka, ktoré boli do posledného detailu znázornené – nielen pohybovou zložkou, ale i hudobnou, svetelnou, výtvarnou a kostýmovou.

Veľký úspech mala aj scéna s Muchotrávkou v podaní K. Žiakovej 3.r. a Žabiačika, ktorého stvárnil pohybovo presný a pružný J. Repašský 3. r. Po tomto čísle nasledovali Víly s ladnými pohybmi a pôsobivými variáciami, s prekrásnou snivou hudbou v podaní žiačok: E. Gavurníková, S. A. Bolerácová, S. Minariková, A. Košťálová 5.- 6. r.

Niektoré žiačky stvárnili aj Stromy - L. Šťastná, L. Zatlakovičová, 3. r. a Svätojánske mušky: K. Sočuvková, S. Grekszová, A. L. Čajková, S. Záhorová, 3.r. Pôsobivý a veselý bol spoločný tanec, v ktorom ste ihneď rozpoznali Lienky: S. Matkovská, A. M. Laurinecová 5. r. Predstavili sa aj ďalší zástupcovia ríše zvierat: Zajkovia - J. Gašparíková 3. r., E. Viljoen 4.r., Škriatok: L. Matkovský 4.r. a Pavúk: P. T. Gumbír 4.r.

V Čarovnom lese  v mnohých číslach vystupovala  hlavná postava, lesná víla  Trilli: N. Bajčevová II.st. s náročnými choreografiami, jej sólo vystúpenie bolo pohybovou kultúrou vyspelé a esteticky ladné. V prípade týchto žiačok ľudia v hľadisku, kde boli zväčša rodinní príbuzní detí, skutočne videli, že aj keď je tanec častokrát drinou, výsledok rozhodne stojí zato. Potvrdili to aj deti, ktoré sú z vyšších ročníkov  prvého stupňa  tanečného odboru ZUŠ. V ich podaní sme videli Zázračné vtáky: S. Sočuvková, V. Juricová, Z. Šimková -7.r. I. st. a II. st., Motýľa: S. S. Hodelin Thomas 6. r. a hudobne a pohybovo zaujímavé Netopiere: L. Tikovičová, A. Gavurníková, A. Králiková, E. Bolerácová, M. Steinhilber,7.r. I. st., II. stupeň.

Druhá časť programu bola voľnejšia a spontánnejšia. Jana Gallovich Bílková pripravila nielen choreografie, naštudovanie a dramaturgiu, ale aj vizualizácie. V nich prepojila tanečné umenie s výtvarným (okrem tanca absolvovala na vysokej škole aj štúdium výtvarného umenia). Kostýmy boli zosynchronizované farebne s projekciou, ktorá pôsobila dekoratívne a podčiarkovala celkovú atmosféru rozprávkového čarovného lesa.

Jej dlhodobé pedagogické a choreografické skúsenosti pedagogičky s prácou s deťmi boli citeľné počas celého programu. Druhá časť bola podstatne interaktívnejšia. Deti prejavili radosť z pohybu, z ich vystúpení bola zrejmá spontánna emócia a okamžite na ňu reagovalo publikum, ktoré účinkujúcich podporovalo potleskom.

Tanec poskytuje deťom a žiakom potešenie, radosť, uvoľnenie, energiu. Na jednotlivých číslach sa prejavilo rozvíjanie koordinácie pohybov, kontrola tela a estetické cítenie detí. Tento druh umenia nenútene podporuje správne držanie tela u detí v každom veku, posilňuje telo a poskytuje radosť zo života – nielen samotným žiakom, ale i rodinným príbuzným. Je to svojím spôsobom druh športu, ktorý dokáže prepájať estetickú a spoločenskú stránku pohybu. Tancom sa kultivuje spoločenské správanie, rozvíja sa emocionálna a umelecká stránka detí. Pritom sa mu môžu slobodne venovať nielen dievčatá, ale i chlapci.

Druhá časť programu začala číslom Chorus Line na hudbu M. F. Hamlischa a predstavili ho žiačky 7. r. I.st. a II. st.  Tanec, to je v prvom rade rytmus a radosť z hudby, ako ju prejavili tieto žiačky na hudbu známeho oscarového amerického skladateľa Marvina Hamlischa – sú to prvky swingu, veľkého big bandu, ktoré vás doslova nútia k pohybu. Úplne iná bola choreografia Diamanty na hudbu J. S. Bacha. Nechala v pomalom tempe vyniknúť ladné pohyby, žiačky 5. - 6. roč. I. st.  sa ukázali v absolútnej súhre.

Prišlo aj na program, ktorému sa potešili najmenší: Poď cvičiť na hudbu Mira Jaroša v podaní rozkošných prípravkárov a ďalšie choreografie určené aj pre najmenšie deti boli Gumy macko a Čokoláda.

Sugestívna pieseň Slovensko moje (Slovakian Patriotic Song) znela v ďalšom tanci, v ktorom sa predstavili žiačky 7. r. I.st. a II. st.  V pozadí boli vizualizované obrázky našej krajiny.

V piesni Mi Mi Mi na chytľavú diskotékovú hudbu Just Dance sa ďalej predstavili žiaci 3. a4. ročníka, farebná, veselá, v štýle latino bola ďalšia - Deorro Bailar s hudbou E. Crespa, zatancovali ju žiačky 5. - 6. roč. I. st.

V programe si mohli rodičia pozrieť aj profesionálov – sólistov Baletu SND, ktorí predviedli Bolero z baletu Don Quixote choreografov V. Medvedeva a S. Feča na hudbu L. Minkusa. Tento tanec ako hostia uviedli Viola Mariner a Kristian Achberger.

Pred dvoma záverečnými číslami prišlo dramaturgické osvieženie, študenti KS VŠMU M. Steinhilber, B. Rudík zaspievali duet z filmu West Side Story a následne z emočne najsilnejších momentov večera - Dream with music - “Snívať hudbou” v podaní žiačok 7. r. I. st. a II. st. Bola to nádherne dojemná, meditatívna ukážka súčasného tanca, ktorý podporoval hlbokú lyriku hudby pohybom.

V radostnom finále sa na pódiu stretli všetci žiaci a na pódium prišla v dobrej nálade aj ich pedagogička Jana Gallovich Bílková a uzavreli tento prekrásny večer spoločnou choreografiou – po skupinách sa pridávali jednotliví účinkujúci, aby ešte záverom priniesli do hľadiska spontánnosť, energiu a radosť.

Zuzana Vachová

Foto: Martin Hnát