„V týchto dňoch prof. Marian Lapšanský z funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej filharmónie po takmer 18´(!) rokoch vrchovato naplnenej a zmysluplnej činnosti odchádza. Z výberového konania vzíde v priebehu nadchádzajúcich dní jeho nástupca, no bude to mať ťažké,“ píše muzikológ a hudobný publicista Ivan Marton.

Prominentný klavirista Marian Lapšanský sa stal generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie na základe poverenia a úspešného konkurzu Ministerstva kultúry v máji 2004. Veľmi rýchlo sa po jeho nástupe ukázalo, čo to znamená, keď sa vedenia významnej kultúrnej inštitúcie, akou je Slovenská filharmónia, ujme schopný manažér a rešpektovaný umelec. Prof. Lapšanský mal  v čase svojho príchodu do SF za sebou už rozsiahlu koncertnú i pedagogickú činnosť a spolu s  Petrom Toperczerom, s ktorým ho spájalo osobné i umelecké priateľstvo, tvoril dvojicu najvýraznejších predstaviteľov domácej pianistickej scény. Lapšanského umelecká kariéra nielen sólového, ale aj vnímavého komorného hráča získala v ďalších rokoch aj široký medzinárodný presah: stal sa vnímavým a mimoriadne žiadaným partnerom vrcholných európskych speváckych osobností, ktoré sprevádzal pri ich piesňových recitáloch (za všetkých spomeňme Petra Dvorského, Gabrielu Beňačkovú, Jelenu Obrazcovovovú a najmä Petra Schreiera). K svojej rozvetvenej koncertnej kariére neskôr pridal aj pedagogickú činnosť na hudobných akadémiách v Bratislave, Prahe i Banskej Bystrici. V čase nástupu do riaditeľskej funkcie Slovenská filharmónia preň nebola neznámym terénom: v roku 1979 získal prestížne miesto jej sólistu a v nadchádzajúcom decéniu s orchestrom absolvoval desiatky domácich i zahraničných vystúpení.

V priebehu krátkeho času sa Lapšanskému podarilo situáciu v inštitúcii stabilizovať. Funkciu šéfdirigenta orchestra na prechodný čas zveril skúsenému Vladimírovi Válkovi a podujal sa vykonať potrebné organizačné zmeny. Z filharmonického zväzku prepustil dva komorné súbory, ktoré do jeho rámca ešte v osemdesiatych rokoch zahrnul jeden z jeho predchodcov a ktoré s hlavnou činnosťou  inštitúcie nesúviseli. Na druhej strane však vrátil do filharmónie medzinárodný festival Bratislavské hudobné slávnosti,  zastrešil  Medzinárodnú klavírnu súťaž J. N. Hummela a pri napĺňaní profilu oboch podujatí začal využívať svoje bohaté medzinárodné kontakty. Súčasne orchester výrazne omladil, sprísnil pracovnú disciplínu v jednotlivých umeleckých súboroch a začal klásť nekompromisný dôraz na zvýšenie interpretačnej kvality orchestra, ktorá po príchode nového šéfdirigenta Emmanuela Villauma zaznamenala markantný vzostup. V rámci spolupráce s bratislavským Konzervatóriom a Vysokou školou múzických umení zapojil do skúšobného i koncertného procesu SF desiatky mladých adeptov výkonného umenia, ktorí takto získali vzácne, ba nenahraditeľné skúsenosti.

Hviezdnou hodinou Lapšanského pôsobenia na čele SF i previerkou jeho mimoriadnych manažérskych schopností bolo náročné obdobie rekonštrukcie havarijnej budovy Reduty v rokoch 2009 – 2011. V úzkej súčinnosti s rezortným ministerstvom dokázal zabezpečiť na opravu potrebné finančné prostriedky a spolupracovať pri procese verejného obstarávania. Presťahoval umelecké súbory i administratívu do dislokovaných priestorov a nad procesom prestavby prevzal osobnú kontrolu. Vďaka Lapšanského motivačnému úsiliu a enormnému osobnému nasadeniu sa rekonštrukciu objektu podarilo časovo skrátiť na minimum a tak sa v januári 2012 mohla vo vynovenej Redute uskutočniť prvá verejná symfonicko-vokálna produkcia.

Inovatívne podnety generálneho riaditeľa našli v renovovanej budove ďalšie, ešte širšie uplatnenie. S otvorenými očami cestoval po svete a nechal sa inšpirovať novátorskými kultúrnymi podnetmi. Návšteva jednej z moderných koncertných siení vo Fínsku mu vnukla myšlienku založiť v priestoroch SF audiovizuálne oddelenie so skupinou technických špecialistov, ktorí v podmienkach kompletne vybavenej hudobnej réžie začali snímať symfonické koncerty a ich streamované projekcie, tak ako to praktizujú mnohé európske orchestre, následne ponúkať filharmonickým záujemcom. Zároveň sa obnovili možnosti nahrávania  nosičov zvukového záznamu, ktoré všetky tri umelecké súbory SF využívajú na svoju propagáciu v zahraničí. 

V roku 2015 sa Marianovi Lapšanskému ako generálnemu riaditeľovi podarilo, na základe predloženého projektu zvyšovania umeleckej kvality telies SF i vďaka dobrým vzťahom a spolupráci s ministerstvom financií, získať finančné prostriedky, v dôsledku ktorých došlo v inštitúcii k rozšíreniu pracovných povinností umelcov, výraznému navýšeniu platov a k modernizácii dlho zanedbávaného nástrojového parku. Hoci sa tento krok stretol s nevôľou, ba i protestom iných domácich vlajkových hudobných inštitúcií, vďaka nemu došlo k ďalšej stratifikácii kvality orchestra, ktorá ho pozdvihla na vysokú medzinárodnú úroveň. Treba pripomenúť, že celý tento proces sa dial v medziach zákona, výsostne transparentne a pod verejnou kontrolou a hospodárenie SF prebiehalo po celý čas riaditeľovho funkčného obdobia bez jediného škandálu.

V týchto dňoch prof. Marian Lapšanský z funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej filharmónie po takmer 18(!) rokoch vrchovato naplnenej a zmysluplnej činnosti odchádza. Z výberového konania vzíde v priebehu nadchádzajúcich dní jeho nástupca, no bude to mať ťažké. Treba mu držať palce!

Zdroj: Ivan Marton

Zdroj foto: Peter Brenkus, Ján F. Lukáš