Štátna filharmónia Košice (ŠFK) v kalendári Košickej hudobnej jari (KHJ) nezabudla na okrúhliny najznámejšej súčasnej slovenskej skladateľky Ľubice ČEKOVSKEJ. Symfonická oslava VŠETKO NAJLEPŠIE, ĽUBICA sa začne v stredu 28. mája o 19:00 v Dome umenia. S rodáčkou z Humenného sme načrtli debatu o jej profilovom koncerte. „Hudba je mojou vášňou,“ hovorí v rozhovore renomovaná slovenská autorka.

V mene Štátnej filharmónie Košice a jej návštevníkov Vám ešte pred koncertom želám všetko najlepšie, Ľubica!
Ďakujem! (úsmev)

Tešíte sa na symfonickú narodeninovú oslavu počas KHJ?

Úprimne poviem, že to bolo jedno z najkrajších prekvapení, aké som ani neočakávala a veľmi príjemne ma potešilo. Som vďačná a šťastná za možnosť byť súčasťou programu KHJ. O to viac, že ide o celoprofilový koncert a mohla som si navyberať z toho, čo je v mojej tvorbe aktuálne. Konštelácia hviezd, šťasteny s vašim skvelým hudobným telesom sa doplní o meno dirigenta Andreasa Ottensamera, ktorého si veľmi vážim.

Môžeme spomenúť aj Váš dramaturgický výber?

Hudba je mojou vášňou, rozdeľujem ju len na dobrú a tú menej.... Filmová hudba patrí medzi moje srdcovky (úsmev). Tak som sa rozhodla prispieť i z tohto žánru a spojím dve rozprávky – Zakliata jaskyňa a Tri zlaté dukáty, ktoré sú z režisérskeho pera Mariany Čengel Solčanskej, mojej dobrej priateľky.

Odkaz na iný článok - https://mojakultura.sk/buranie-konvencii-slovenskej-filharmonie/

Symfonickú oslavu otvorí vaše dielo Maison de la Musique en sept périodos...

Ide o veľkú 45-minútovú skladbu, premiéru mala len vlani na jeseň. Vznikla na objednávku Gesamtkunstwerk s podporou UNIQA a Nadácie EPH, vlastne to bola objednávka Slovenskej filharmónie. Budova, ako „Chrám hudby“ nachádzajúci sa v blízkosti rieky a zasadený do bežných zvukov mesta, električky, zvony dómu.... Goethemu sa pripisuje označenie architektúry ako zamrznutej hudby. Architektúra bude totiž vždy existovať v priestore bez vzťahu k času. Naopak, hudba pre svoj život potrebuje čas. V siedmich častiach cyklu citlivo „rozmrazujem“ svoj príbeh hudby inšpirovaný vnútornými aj vonkajšími vplyvmi kultúrno-spoločenských udalostí, ktoré slovenskou metropolou v ostatných desaťročiach pretiekli. Teší ma, že zaznie aj v krásnom prostredí ŠFK, ktorá má veľmi silné historické korene a dejinné súvislosti.

A ďalšie dielo, ktoré zaznie, je 24-minútová veľká orchestrálna skladba, volá sa Palingenia, v preklade Podenka. Hans Christian Andresen vo svojej poviedke Der Traum der alten Eiche (Sen starého duba) vystihol podstatu života a jeho krásy: „Skončí sa všetka nádhera sveta, keď zomrieš?“ „Nie“, povedal strom, „určite bude trvať dlhšie, nekonečne dlhšie, ako si dokážem predstaviť.“

„Nuž, potom máme rovnako vymedzený čas života, len rozdielne rátame.“

Život podenky trvá 24 hodín, teda jeden deň sa rovná jednému životu a tento čas som premietla do trvania 24 minútovej skladby, ktorá pozostáva z troch častí: Prebudenie – Život – Spánok (ako pohrebný nárek). Vývoj podenky prebieha pomerne dlho, ale jej krásny „tanec života“ sa končí ako obrovský „kvet“, pozostávajúci z ich mŕtvych bielych telíčok na rieke. Rybári ho zvyknú nazývať maďarským názvom „Dunavirág“ – Kvet Dunaja. Trojčasťová symfonická skladba na objednávku Essen Philharmony Orchestra mala premiéru pred desiatimi rokmi, pripravil ju Tomáš Netopil.

Zaujímalo by ma Vaše umelecké prepojenie na estónskeho skladateľa Arva Pärta. Možno tušíte, kam smerujem (úsmev).

Áno, tuším a tlieskam koncertu s tvorbou Arva Pärta, krásnemu dramaturgickému počinu vášho festivalu. Keď som študovala na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne, práve Arvovi Pärtovi venovali na pôde akadémie naozaj krásny priestor. Program zavŕšil koncert, kde okrem iného zaznela Pärtova 4. a 5. symfónia a moja prvá symfonická skladba Turbulencia pod dirigentskou taktovkou Edwarda Gardnera. Tam sme sa zoznámili. Neskôr som bola Pärtovcov aj navštíviť v Berlíne. Keď vyšlo moje CD Passing Impressions, poslal mi jeden krásny rukou písaný list v Azbuke, venovaný mojim skladbám. Je to bezprostredný človek, ktorý akoby odložil akékoľvek svoje ego. Chvíle v jeho prítomnosti boli pre mňa darom, mala som vždy ten najkrajší a najčistejší pocit. Veľmi sa teším, že je súčasťou vášho festivalu a že ak by mi čas dovolil, budem si ho môcť aspoň takto z diaľky vypočuť.

Odkaz na iný článok - https://mojakultura.sk/partova-omsa-vznikla-vo-chvili-ked-sa-stary-svet-rozpadal-a-novy-bol-este-krehky/

Milá Ľubica, vidíme sa teda 28. mája na koncerte. Ale tešíme sa už na predkoncertné stretnutie!

Aj ja (úsmev) Hudba predbieha v čase a potrebuje svoj čas na rozbalenie príbehu. Predkoncertné stretnutie je čarovný moment, keď má poslucháč možnosť oboznámiť sa s autorom či dirigentom a mať o to väčší zážitok v čase, keď celý orchester zrazu stíchne a nastane magické súznenie orchestrálnych hráčov, ktorí sa sústredia len na to, čo majú pred sebou.

Zdroj: Jana Tomalová, PR manažérka ŠFK

Titulná foto: Ľubica Čekovská, zdroj: Nelya Agdeeva