Nicole Kidman sa v našich kinách predstavuje v jednej zo svojich najodvážnejších filmových úloh. V novom filme Babygirl od režisérky Haliny Reijn je množstvo intímnych scén, tie však pôsobia viac znepokojivo než vzrušujúco. Snímka od štúdia A24 sa totiž snaží odhaliť niečo iné, než čo by ste čakali.

Synopsa filmu Babygirl: Romy (Nicole Kidman) je riaditeľka úspešnej technologickej firmy, ku ktorej vzhliadajú okrem iných aj mladí ambiciózni stážisti. Jeden z nich však v Romy spozoruje tajomnú túžbu. Romy pocíti nádej, že si konečne splní svoje sexuálne fantázie a súčasne si uvedomí, čo jej napohľad šťastnému manželstvu doteraz chýbalo. 

Herecké obsadenie dáva zmysel a je opodstatnené, hoci by niekto mohol namietať. Iste si mnohí pomyslia, že herečke Nicole Kidman už určité filmové roly viac nepristanú. Tvorcovia Babygirl si uvedomujú skutočnosť, že herečka čoraz častejšie čelí bulvárnym otázkam o starnutí či neslušným komentárom od divákov na adresu jej vzhľadu, ako napríklad pri filme Rodinná aféra (2024), kde si tiež zahrala ženu zvádzanú podstatne mladším mužom. 

Primárnym zámerom filmu Babygirl nie je dostať svoje publikum do vášnivého vytrženia, ani objavovať zvodnosť ženského tela, ktoré nepatrí mladej žene. Nech by k tomu názov, plagáty a popis filmu akokoľvek zvádzali, nový film fanúšičky a fanúšikov série Päťdesiat odtieňov zrejme príliš nepoteší. 

Za horúcimi scénami a hereckými výkonmi sa odohráva psychologická hra, ktorá nám ponúka najmä emocionálny rozmer sexuálnych odchýlok. Nicole Kidman sa v krátkom momente dokáže zmeniť zo ctižiadostivej CEO na submisívnu partnerku tajného milenca a zahrať pritom všetky vnútorné pochybnosti, aké by žena v tejto situácií mohla prežívať. 

Tvorcovia pritom nevyužívajú nijak poburujúci spôsob zobrazenia. Kinematografia si pamätá filmy s podobnou tematikou, ktoré šli s explicitnosťou omnoho viac na hranu. Stačí si pripomenúť vlnu francúzskeho filmového extrémizmu. Babygirl nie je o nahote tela, ale o odhaľovaní pocitov. 

Snímka má v sebe lákavú drzosť, vďaka čomu dokáže svoje publikum presvedčiť o svojej pravdivosti. Videli sme už množstvo filmov, ktoré sa snažili zakryť vek hercov a herečiek. Len si spomeňte na všetky tie romantické komédie, v ktorých zrelí a úspešní dospelí ľudia prežívajú tínedžerské love story. Babygirl sa od tejto pretvárky posúva ďalej a drzo komunikuje realitu takú, aká je. Hlavná hrdinka si nechá spraviť botox, aby ju za to jej dcéry následne vysmiali, čo jej na duševnej pohode určite nepridáva. Zároveň to núti zamyslieť sa nad všetkými bulvárnymi správami, ktoré šikanujú herečky za ich výzor, či sa už snažia svoje starnutie zakryť alebo nie. Do istej miery si Nicole Kidman ako úspešná, svetoznáma a médiami ostro sledovaná žena zahrala samú seba. Režisérka Halina Reijn tak herečke pomohla vyjadriť určité všeobecné stanovisko.

Istý čas sa s psychologickým vývojom postáv vo filme dá udržať krok. Veľmi tomu napomáha kamera priblížená k tváram protagonistov, takže dokážete vycítiť z ich herectva aj jemný odtieň emócií. Za pozornosť stojí najmä hlavná hrdinka, ktorej skryté myšlienky sa derú na povrch a je zábavné hádať, aké sú jej úprimné zámery. V niektorých chvíľach je to však príliš náročná úloha. 

Hlavná hrdinka našla uspokojenie, po akom roky túžila, no konflikt, aký toto rozloženie síl medzi ženou, jej rodinou a milencom zapríčiňuje, začne byť s postupom času trochu neprehľadný. Dialógy medzi ňou a jej mladým milencom sú v mieste druhého aktu menej zrozumiteľné, kedy sa situácia začína čoraz viac zamotávať, a trvalo nejaký čas, kým som sa na prežívanie postáv a ich vyjadrovanie dokázal znova naladiť. To, čo spočiatku pôsobilo ako starostlivo premyslená analýza osobností a prežívania, neskôr vyzeralo ako zmätočná hra na zvádzanie, pri ktorej sa hrdinovia nevedia rozhodnúť, čo vlastne chcú. S blížiacim sa záverom, sa však dalo všetko do poriadku. 

Najviac tomu pomohol vstup Antonia Banderasa, ktorý hodnú časť filmu nedostával ako manžel hlavnej hrdinky veľa priestoru. Avšak dialóg medzi ním a Romy predstavuje strhujúci vrchol deja, kedy máme možnosť pochopiť, o čom to celé vlastne je. Aj keď sa snímka Babygirl javí ako erotická dráma do počtu, ktorá sa na európsky arthouse nemôže dotiahnuť, niekde v hĺbke filmu je pravdivý príbeh o žene a jej vonkajších aj vnútorných potrebách. 

Na záver nemožno opomenúť fakt, že Babygirl funguje dobre ako poctivá vzťahová dráma či dokonca triler, v ktorom možno čakať, že niekto naozaj ublíži sebe alebo svojim blízkym. Ak ste teda dočítali recenziu až sem a začali ste ju čítať s očakávaním, že vám pomôže sa rozhodnúť, či ísť alebo nie, hodnotím, že v rámci žánru ide o pekne napínavú snímku s niekoľkými zraňujúcimi momentmi, kde známi herci podávajú očakávane skvelé výkony. 

Pridajte sa do našej facebookovej skupiny a zdieľajte s nami svoje názory a postrehy. Iba vďaka aktívnej komunite sa môžeme všetci dozvedieť viac o aktuálnom dianí vo filmovom svete a vzájomne si odpovedať na otázky týkajúce sa audiovizuálnej kultúry u nás aj v zahraničí.

Matúš Trišč

Zdroj foto: Continental film