Propagačné materiály distribútora sľubovali pred uvedením drámy Julie mlčí do slovenských kín filmový pohľad na vrcholový šport mladistvých, aký tu doteraz nebol. Prirodzene vo mne vzrástlo náruživé očakávanie originálnejšieho podania športovej drámy, aké skutočne chýba dokonca aj v inak rozmanitej európskej kinematografii. S horlivosťou a náruživosťou však možno túto novú snímku len ťažko pochopiť. Pri sledovaní je naopak potrebné v sebe prebudiť všímavosť, jemnocit a empatiu. Len tak si môžete nahradiť chýbajúcu dramatickosť filmu a užiť si to v kine naplno. Julie mlčí naozaj nazerá na známy námet odlišným spôsobom, no priveľké či nesprávne očakávania by mohli vášmu zážitku uškodiť.

Synopsa filmu Julie mlčí: Mladá Julie je jednou z najtalentovanejších tenistiek v klube. Vedie ju uznávaný tréner Jeremy s dlhoročnými a nespochybniteľný skúsenosťami. Jedného dňa sa Jeremy na tréningu neukáže a v klube sa povráva, že bol suspendovaný. Život jednej z bývalých hráčok klubu tragicky skončil a zdá sa, že tréner s tým má niečo spoločné. Jedine Julie by mohla pomôcť pri vyšetrovaní. Hlavná hrdinka o tom však nedokáže hovoriť, a tak sa rozhodne mlčať.

Keď to zovšeobecníme, tvorcovia väčšiny športových drám pracujú s dvoma súbežnými príbehovými líniami. Jednou je cesta k úspechu hrdinu či hrdinky na štadióne a narážanie na limity ich fyzických síl, tou druhou je zasa psychika, riešenie problémov, ktoré má športovec doma, vo vzťahu či skupine rovesníkov, alebo spoluhráčov. To bol prípad skvelej snímky Tigre (2020), podľa skutočných udalostí, v ktorej si hrdina Martin nedokáže zvyknúť na neustále súperenie, zraňujúcu súťaživosť a šikanu vo vrcholovom futbalovom klube, a tak sa navzdory veľkému talentu rozhodne klub aj svoju životnú príležitosť opustiť. Snímka Tatami (2023) rozpráva príbeh iránskej zápasníčky, ktorá si na majstrovstvách sveta siaha na dno svojich síl a k tomu musí prežívať obavy o svoju rodinu doma v Iráne. Veľmi podobnú situáciu zažíva napríklad aj gymnastka a hlavná hrdinka filmu Oľga (2021), ktorú matka poslala do Švajčiarska, zatiaľ čo v jej rodnom Kyjeve prebieha Euromajdan. 

Športové drámy posledných rokov sú naozaj bohatým zdrojom napätia a ťažkých ľudských osudov, ale aj príbehov o nezlomnom odhodlaní. Nová snímka Julie mlčí z tejto línie vybočuje, ale to neznamená, že jej hrdinka nemá silného športového ducha. 

Hlavný rozdiel je v dramatizácii. Zatiaľ čo hociktorý iný športový film dokáže svoje publikum premeniť na verných fanúšikov na tribúne, príbeh Julie z vás uzlík nervov neurobí. V celovečernom filme o nádejnej mladej tenistke neprebehne ani jeden ucelený zápas. Debutujúci režisér Leonardo Van Dijl pre svoju umeleckú výpoveď nepotreboval športovkyňu šplhajúcu sa po víťazných stupienkoch. Nepostavil ju na kurte žiadnej významnejšej súperke. Chce, aby sme sledovali úplne iný zápas, aký musí Julie zvádzať. Zápas jej neistoty s odvahou. 

Možno očakávate, že keď už nie s raketou v ruke, musí Julie určite súťažiť s ľuďmi vo svojom okolí, s neprajnými členkami klubu, spolužiakmi, rodičmi, učiteľmi či trénermi. No ani túto ľahko predvídateľnú líniu autor filmu nevyužil. Opak je pravdou, hrdinka sa nachádza vo veľmi priateľskom a ústretovom prostredí. Takmer každý v jej blízkosti pre ňu má pochopenie a slová podpory. Nikto ju nekonfrontuje ani na ňu nevyvíja nátlak. Julie sa skrátka a dobre môže oprieť o kohokoľvek a kedykoľvek. 

A kde je dráma, keď nie na kurte ani v kuchyni? Výlučne v jej vnútri. Je to dráma temer neviditeľná, navonok sa prejavuje len málo. Koncept slow cinema tu spočíva v tom, ako by mala realita vyzerať v podobnom prípade, keď je hlavná hrdinka obeťou, alebo predpokladáme, že by obeťou mohla byť. Konfrontácia, odsúdenie, nátlakové požadovanie vysvetlenia, vieme, že to všetko by Juliinu situáciu len zhoršilo. Ticho a zámerne nedramatický priebeh naopak scitlivujú postavy aj nás natoľko, že prahneme aj po najmenších náznakoch a sme schopní vnímať malé kúsky informácií a skladať si z nich celkový obraz. 

V dialógoch nikdy priamo nezaznie, z čoho je Jeremy obvinený a či sa to stalo aj Julie. Vytušiť to možno len z dvoch či troch viet, ktoré počas projekcie zaznejú a len z jedného konkrétneho obrazu. Zvyšok času má Julie obrovský vnútorný problém sa so skutočnosťou vyrovnať a hovoriť o nej, hoci má vo všetkom plnú podporu okolia. Jej situáciu chápu rodičia, učitelia v škole, aj nový tréner. Tvorcovia nám v podstate dávajú návod na to, ako s obeťou pracovať, aby sa vyrovnala s tým, čo prežila a navyše pomohla pri vyšetrovaní. 

Nekonkrétnu výpoveď filmu podporujú obrazy, ktoré na seba nie sú úzko previazané. Strihač Bert Jacobs komponuje filmové dielo z rôzne dlhých záberov cyklickým striedaním prostredí, v ktorých sa Julie počas dňa či týždňa nachádza - izba, trieda, kurt. V rôznom poradí a nesystematicky sledujeme kolobeh Juliinho života, v ktorom akoby sa nič nedialo, no je už na prvý pohľad zjavné, že hlavná hrdinka si nesie svoje zranenie. 

Toto tiché snímanie jej života predsa len má svoj vývoj. Postupne vidíme, ako sa Julie mení, naberá odvahu a dokáže vnútorne vzdorovať problému. Tento prerod môže divák a diváčka vnímať len vtedy, keď sa naladí na jemné vyjadrovanie skutočností. Hrdinku si zahrala profesionálna tenistka Tessa Van den Broeck, ktorej úlohou bolo zosobniť silný ženský charakter s odolnosťou, disciplínou a zranenou dôverou. V tom čo robí a hovorí postupne cítiť nárast odvahy a len vďaka tomu, že ju okolie neubíja, môžeme očakávať, že to raz dospeje k šťastnému koncu. 

Nebudem klamať, na začiatku mi vo filme trochu chýbala dramatickosť, rýchlo som si však uvedomil svoje vysoké nároky na športové drámy. Radšej ako znova sledovať rovnakú mustru príbehu, som pristúpil na možnosť prijať omnoho tichšie a jemnejšie dielo a uznať nový prístup za taký, aký som pri športovom filme potreboval. Informácie od distribútora nezavádzali, Julie mlčí je film so známym konfliktom, ale so zvýšenými nárokmi na divácku pozornosť. Máme možnosť sledovať snímku a prežívať pri tom opäť niečo nové. 

Pridajte sa do našej facebookovej skupiny a zdieľajte s nami svoje názory a postrehy. Iba vďaka aktívnej komunite sa môžeme všetci dozvedieť viac o aktuálnom dianí vo filmovom svete a vzájomne si odpovedať na otázky týkajúce sa audiovizuálnej kultúry u nás aj v zahraničí.

Matúš Trišč

Zdroj foto: Filmtopia